My sme kládli otázky a on dával odpovede. Tak to už obvykle v rozhovoroch chodí, však? Tento ale nebol iba o hocijakých odpovediach, bol totiž o Odpovediach. Tak znie názov nového albumu Richarda Autnera: Odpovede. Práve s ním sme sa rozprávali a prezradil nám nielen zaujímavé informácie, ale hlavne niekoľko krásnych myšlienok hodných zamyslenia. Album vychádza po náročnom období, v ktorom mnohí z nás hľadali odpovede. Vy ste svoje odpovede už našli. Ako prebiehal proces ich hľadania? Predpokladáme, že išlo o náročný proces. Odpovede na mnohé otázky som stále ešte nenašiel. Myslím si, že proces hľadania odpovedí na skutočne dôležité otázky v živote je vždy náročný a častokrát veľmi bolestivý. Ani v mojom prípade to nebolo inak :) A pritom si myslím, že je v moci človeka prísť k týmto odpovediam veľmi jednoducho. Len myšlienkou. Pochopením. Otvorením očí. A to je zrejme to najťažšie. Ako vaši fanúšikovia sme zaregistrovali Vašu pauzu od sociálnych...» pokračovať v čítaní
Čo pre vás znamená divadlo? Presne túto otázku sa môžete spýtať aj samých seba. Určite vám napadne množstvo rôznorodých a rozsiahlych odpovedí. Čo by ale na túto otázku odpovedali tí, ktorí do divadla nechodia až tak často? Alebo tí, ktorí v divadle trávia väčšinu svojho času? Ako ľudia sme totiž veľmi pestrí, každý máme vlastné postoje, názory, pohľady na vec a inak to nie je ani v tomto prípade. Preto sme sa rozhodli osloviť niekoľko ľudí, z čo najrôznejšieho spektra, aby sa o svoj názor s vami podelili. Súhlasíte s niektorým z nich? Alebo je váš názor úplne iný? Nelka Stančoková, 8 rokov „Rada chodievam do divadla. Videla som predstavenie pre deti Smutný Jonatán a to sa mi veľmi páčilo. Páčilo sa mi, že to bolo celkom vtipné. Zapájali aj deti ‒ napríklad, že majú ísť spievať pesničky alebo tancovať. Videla som aj Kuba, tam sa mi páčilo, že na konci dávali koláče a bolo to aj veľmi vtipné. Asi by som nechcela pracovať v divadle. Ale mám ho rada. Nemám rada...» pokračovať v čítaní
Nikola Urdzíková a Regina Matejová sa raz, ešte ako študentky konzervatória, rozhodli vytvoriť časopis. Myšlienka vznikla, pretože cítili potrebu bližšie oboznamovať ľudí a najmä deti s umením. Zobrali teda papier, farebné ceruzky, perá a začali tvoriť. Dnes pokračujú nielen v štúdiu na vysokých školách so zameraním na divadlo a hudbu, ale aj v tvorbe tohto výnimočného časopisu. Každé číslo sa venuje inej téme, inému obdobiu. Autorky sú živým príkladom toho, že niekedy stačí nato, aby sa povinnosti stali zábavou, iba idea a chuť niečo vytvoriť. Ako a kedy ste sa dostali k umeniu? Respektíve, čo vás inšpirovalo k tomu tvoriť obsah o umení? NIKA: Vyštudovali sme konzervatórium (hudobno-dramatické umenie). Konkrétne k časopisu nás podľa mňa dostalo to, že sme išli počas maturitného ročníka, kedy sme na konci roka nemali úplne čo robiť, do Artfora. Tam sme si pozerali časopisy a v spojení s tým, že sa nudíme celé dni, sme si...» pokračovať v čítaní
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com