„Bolo zaujímavé sledovať dobovú scénografiu Ley Šaryovej, korešpondujúcu s kostýmovou zložkou, ktorú vytvorila Monika Rybárová. Obe sa snažili navodiť dojem uhladenosti a poriadku aristokratického štýlu, ktorý sa vyznačuje svojou dokonalosťou na povrchu. Manželstvo Heibergerovcov bolo taktiež aristokraticky uhladené na povrchu, ale pritom niekde nakrivo. Zaujímavé bolo ako sa tieto vizuálne estetické zložky bijú s vnútrom postáv, ako tlmočia myšlienku autora, že špinavé a nedokonalé je živé a uhladené či potlačené mŕtve.“ Laura Barancová, 1. bc. KDŠ „Inscenácia je založená na životných príbehoch a filozofických úvahách, ktoré si zaslúžia precíznosť jazykových prostriedkov pretavených do reči. Na to, aby divák dobre pochopil, čo sa im postava snaží svojím prehovorom povedať, musia byť rečové prostriedky použité umne. V tomto predstavení sa herci značne trápili – mali problém s tempom reči, dôrazom a nedôsledne vyslovovali svoje repliky. Formálna stránka reči v tomto...» pokračovať v čítaní
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com