Koronátor študentský Barbora Nitschová, KRD Ako prežívam karanténu? Keď som šiesteho marca nasadala do vlaku smerom domov, myslela som si, že moje najväčšie problémy sú: 1. Ako vysvetlím doma, že ak chceme stihnúť premiéru, najbližšie asi pricestujem až na Veľkú noc – a teda možno zameškám zopár rodinných osláv. 2. Ako sa (nebudem žalovať kto) do pondelka doučí ďalších pár strán textu, keď si svoje opoznámkované Deti ticha zabudol v Kaplnke. To som ešte netušila, že od pondelka ostanem odstrihnutá od celého svojho „bratislavského života“ a dátum premiéry sa posunie na neurčito. Odvtedy som prešla všetkými piatimi fázami karanténneho smútenia – odmietaním faktu, že sa v tomto akademickom roku už k skúšaniu nevrátime, hnevom na celý svet, nervozitou kvôli grantom a sponzorom (ktorí Deťom ticha poskytli príjemnú podporu, no my nemáme ako odpremiérovať a urobiť im tak na oplátku aspoň reklamu) a nečakane veľkým smútkom v dňoch, keď sme mali Deti... premiérovať a mne mala začať...» pokračovať v čítaní

Premiéra inscenácie Tovar sa mala konať v piatok trinásteho. Text Tatiany Melasovej zdramatizovali študentky divadelnej dramaturgie a dramatickej tvorby Martina Havierová a Michaela Hriňová, pričom Miška je aj režisérkou inscenácie. Predpoveď nešťastia spojená s piatkom trinásteho sa však v prípade tejto inscenácie aj naozaj naplnila, pretože premiéra sa pre koronavírus zrušila. Prvá otázka sa týka výberu textu. Pri čítaní som mala pocit, že je celkom obyčajný. Jeho dominantou nie je ani jazyk, akým je napísaný, no ani dej, ktorý je pomerne ľahko predvídateľný. Prekvapilo ma, že kniha Tatiany Melasovej má na internete celkom pozitívne recenzie. Tak v čom je podľa teba sila tohto textu? Ja som knihu prvýkrát čítala ešte na strednej a keď prišla otázka, čo by sme chceli inscenovať, hneď mi napadla dramatizácia knihy Tovar. Už na strednej vo mne zanechala silné emócie a pocit hnusu. Mne išlo hlavne o reálnosť toho všetkého. Keď človek číta napríklad My deti zo...» pokračovať v čítaní