Vône, farby, pohoda a výnimočná atmosféra. To všetko mi napadne pri pomyslení na záhradu. Branko Ćopić je autorom nádherne citlivej knihy o detstve, radosti zo života, no predovšetkým o fantázii, ktorú má každý z nás inú a práve v tom je naša jedinečnosť, naše bohatstvo. Tento text je pre mňa synonymom hlbokého nádychu, po ktorom otvoríme oči a pohneme sa vpred. Ale zmenení priamo v srdci. Knihu Branka Ćopića Záhrada slezovej farby sa rozhodli zdramatizovať študentky štvrtého ročníka Zarina Hozdić a Veronika Trokšiarová. S Veronikou sme si spoločne zaspomínali na detstvo a odhalili aj výnimočnosť tohto nádherného textu. Práve som si prečítala Záhradu a musím povedať, že ide o nádherný, veľmi jemný, osobitý text, ktorý v dnešnej drsnej a uponáhľanej dobe, nie je pre každého. Nie každý má dostatok času, aby si naplno vychutnal jeho poetickosť a mohol popustiť uzdu svojej vlastnej fantázie (tento motív mi pripomenul Annu zo Zeleného...» pokračovať v čítaní