Obraz č. 1 ako intímne dobrodružstvo

reaktorrozhovorRoman PoliakEsther Horváthová

V septembri sa v priestoroch Pistoriho paláca v Bratislave uskutočnili dve reprízy performance Obraz č. 1. Tvorcovia v nej otvorili niekoľko okruhov tém, ako napríklad téma viery či sebapoznania, na ktorých pracovali kolektívne. Protagonisti navzájom konfrontovali svoje skúsenosti či názory na jednotlivé otázky, pričom tvorivo využili priestory Pistoriho paláca. Divák mal možnosť absolvovať spolu s nimi sondážny výlet do vlastného vnútra. Dramaturgičkou projektu bola Veronika Frtúsová. Režijne ho spracovali Peter Podolský a Roman Poliak, ktorého som sa opýtala niekoľko otázok.   V bulletine ste uviedli ste, že dielu Obraz č. 1 predchádzal dlhodobý výskumný proces. Ako prebiehala táto výskumná fáza? Na čo ste sa v nej zamerali?   Slovo výskum má v tomto projekte trochu špecifický význam. Nešlo ani tak o výskum v zmysle nejakých ankiet medzi ľuďmi či obsiahleho študovania literatúry. Išlo skôr o výskum v nás samotných, v prehlbovaní svojho „sebapoznania”. Na...» pokračovať v čítaní

Myslím si, že film by už nemal ďalej pokračovať

rozhovorfilmLoli paradičkaKamila MitrášováDominika Badžová

Tvorcovia filmu Loli paradička prinášajú pozitívny obraz toho, že farba pleti nie je až taká dôležitá. Film je o rozličných formách prijímania inakosti cez humor a lásku dvoch mladých ľudí. Kamila Mitrášová stvárňuje vo filme postavu mladej hrdej Rómky Veronky, ktorá sa zaľúbi do Neróma Milana (Michal Iľkanin) a ich vzťah sa stretáva s nepochopením jeho matky. Tvorcovia sa inšpirovali skutočným príbehom a hlavná myšlienka filmu: „Milujem Rómku ale pred mamou ju musím skrývať,“ vystihuje reálne a bežné situácie či vzťahy. My sme sa stretli s hlavnou predstaviteľkou filmu a položili sme jej zopár otázok. Pochádzate z obce Bystré, ako si spomínate na detstvo? Je to malá dedinka pri Vranove nad Topľou. Mám piatich súrodencov. Moja sestra pracuje ako sociálna pracovníčka v Senici a ostatní súrodenci, rovnako aj moja mama, pracujú vo fabrike v Prešove. Ja som mala pekné detstvo, oproti domu sme mali škôlku, ktorú sme síce oficiálne...» pokračovať v čítaní

Nože pre nepočujúcich

rozhovorNože v sliepkachBurkovňaBarbora NitschováDaniela BrezániováFanni HostomskáFilip ŠebestaKlára Madunická

Na VŠMU sa už stalo dobrým zvykom, že sa okrem tradičného vyučovania uskutočňujú i rôzne zaujímavé projekty. Jedným z nich bolo v minulom akademickom roku predstavenie Ticho, ktoré bolo simultánne tlmočené do posunkového jazyka. V septembri na túto iniciatívu nadviazali ďalší študenti vďaka magisterskému projektu Jany Strížovej. Tá si na spoluprácu prizvala tvorcov inscenácie Nože v sliepkach. Na prípravu, priebeh predstavenia, dojmy a získané skúsenosti som sa pýtala režisérky Barbory Nitschovej (BN), dramaturgičky Daniely Brezániovej (DB) a hercov Fanni Hostomskej (FH) a Filipa Šebestu (FŠ).  Ako vôbec vznikol nápad urobiť predstavenie so simultánnym tlmočením? BN: Ten nápad neprišiel od nás. Piatačka Janka Strížová mala taký magisterský projekt, ktorý sa zameriava na integráciu znevýhodnených skupín divákov. Spolupráca s nepočujúcimi začala už minulý rok. Ďalej sa pripravujú aj predstavenia v Labe pre fyzicky postihnutých...» pokračovať v čítaní

O démonoch v našom okolí

rozhovorJan JančaBibiána Švecová

Krátko po premiérach inscenácie Súhlas sme sa stretli s Janom Jančom, aby sme ho trochu vyspovedali. O zákulisnej práci na inscenácii, o tom, čo ho sprevádzalo, inšpirovalo prípadne odrádzalo počas skúšobného procesu a nakoniec aj o tom, aký má jeho inscenácia presah do súčasnosti. Čo ťa viedlo k výberu Tatarkovho textu Démon súhlasu? Pred prijímačkami na magistra za mnou prišiel Tomáš, že má text, ktorý už asi pol roka dramatizuje. Prihlásili sme sa s týmto textom, ale povedal som, že sa na ňom musí ešte pracovať, pretože mu chýbal divadelný konflikt. Bolo to len filozofovanie. V lete sme nad ním premýšľali. Zvažovali sme aj taký variant, či nebudeme nakoniec inscenovať Ibsena alebo Strindberga. Čo sa v lete dialo ohľadom politiky v Česku a na Slovensku, nás spolu s Tomášom nútilo začať sledovať dezinformačné weby, fake news a podobné kanály. Nakoniec sme uvážili, že by bolo dobré zasadiť Tatarkov text do...» pokračovať v čítaní

Slovenské devy milujúce Island

rozhovorHvalurDominika Horváthová

Októbrový Festival Hvalur bol novinkou nielen pre nás Slovákov, ale aj pre Európanov. Za vznikom toho výnimočného projektu sú dve slovenské devy milujúce Island, ktoré ho inak označujú aj ako svoj druhý domov.   S organizátorkami festivalu, Reginou Ulejovou a Laurou Loviškovou, sme sa rozprávali o jeho priebehu, o posolstve či o tom, aké sú rozdiely medzi nami Slovákmi a Islanďanmi. Hvalur znamená v islandskom jazyku veľryba, prečo ste si zvolili ako symbol festivalu práve tohto morského velikána? LL: Pre mňa osobne veľryba zosobňuje vznešeného a výnimočného “morského hudobníka”. Jazyk, ktorý používa na komunikáciu s ostatnými svojho druhu, môžeme považovať za pieseň oceánu. Bez nej by bol vodný svet tichý a v určitom zmysle slova prázdny, tak ako ten pozemský svet bez umelcov, ktorí vytvárajú a prinášajú krásu a pravé hodnoty. RU:  Veľryby sú pre Island typickým zvieraťom. Fascinuje ma, je to inteligentný tvor, ktorý sa dokáže dorozumievať prostredníctvom tzv....» pokračovať v čítaní

INOKINO – Keď nechce ísť človek do divadla, príde si divadlo po neho

rozhovorInokinoTereza MankoveckáTomáš Baňacký

Študentky VŠMU Barbora Mináriková a Katy Quisová prišli do Bratislavy s projektom, ktorý sme doposiaľ na Slovensku nepoznali. Inokino spája viaceré druhy umenia, čím prináša divákovi intenzívnejší zážitok. „Ten začiatok bol celkom zaujímavý. Celé InoKino spustilo zadanie od Petra Pavlaca na hodine Praktickej dramaturgie. Katy si vlastne len plnila ,domácu úlohuʻ a postupne svojím rozprávaním zaujala niekoľkých ľudí, vrátane mňa, ktorí ju začali podporovať, aby svoj návrh realizovala,“ hovorí o počiatkoch projektu Barbora. InoKino je formátom, ktorý poznajú obyvatelia viacerých krajín sveta. Výnimkou nie je ani Česká republika, odkiaľ pochádza aj jedna z usporiadateliek – Katy, ktorá tam na podobných akciách spolupracovala. To bolo aj podľa Barbory neoceniteľnou skúsenosťou, ktorá pomohla k realizácii projektu na Slovensku. Ďalej vysvetľuje, prečo sa rozhodli InoKino realizovať: „Najprv to bolo nadšenie a presvedčenie, neskôr pocit povinnosti, inokedy zas potreba...» pokračovať v čítaní

Krásy z dielne Karola L. Zachara

rozhovorKarol MišovicPetra Veltyová

Dňa 24. 11. sa uskutočnila v Slovenskom národnom divadle vernisáž výstavy pod názvom Televízne pondelky Karola L. Zachara. Vo veľmi príjemnom prostredí sa stretla široká verejnosť aj viaceré osobnosti divadelného sveta. Spoločne sme sa ponorili do čara televíznych inscenácií v réžii tohto výborného režiséra. Na bližšie informácie a osobné dojmy sme sa pýtali kurátora výstavy Karola Mišovica. Čo je predmetom tejto výstavy? Čo bolo podnetom na jej vytvorenie? Prečo bola výstava zameraná práve na Karola L. Zachara? Výstava Televízne pondelky Karola L. Zachara v sebe spája dve významné jubileá. V roku 2018 totiž uplynulo presne šesťdesiat rokov od spustenia pravidelného dramatického vysielania Televízneho štúdia Bratislava Československej televízie, a zároveň v januári tohto roku sme si pripomenuli nedožité sté výročie narodenia významného divadelníka Karola L. Zachara. Preto sme sa v Divadelnom ústave rozhodli pripomenúť si oboje – fenomén tzv. bratislavských televíznych pondelkov, ale...» pokračovať v čítaní

Keď sa z mliečneho zuba stane trvalý

rozhovorMário DrgoňaKatarína Krokošová

Inscenácia Søren Kierkegaard z repertoáru Štúdia 12 mapuje život a filozofiu tejto osobnosti. S autorom textu a zároveň hercom Máriom Drgoňom sme sa rozprávali nielen o inscenácii, ale aj o nešťastnej láske či zmysle života. Prečo ste sa rozhodli spracovať práve úlomky života a filozofiu Sørena Kierkegaarda? Filozofia sa mi zdá byť nesmierne pestrou a zaujímavou vedou. Lákalo ma zaoberať sa ňou  viac už dávnejšie. Teraz som sa k nej konečne dostal. Kierkegaard a jeho dielo, napriek tomu, že zanechal nesmierne silný odkaz, je len štipkou z toho, čomu by som sa chcel venovať. Každopádne, štyri roky žijem s vyštudovanou filozofkou; bez nej by som o Kierkegaardovi vedel sotva viac, než to, že existoval; a možno ani to. To je práve dôvod, prečo som pokladal za dôležité zrealizovať divadelný koncept o tejto osobnosti. Kierkegaard výrazne ovplyvnil smerovanie filozofie, literatúry a tým pádom aj divadla 20. storočia, čo tuší málokto. To, že „predbehol svoju dobu“ možno znie ako...» pokračovať v čítaní

Čo sme vždy chceli vedieť o našej knižnici

rozhovoro našej knižniciKatarína Krokošová

A tak sme sa báli opýtať. Keď sme na začiatku akademického roka rozmýšľali, s kým urobíme interview, napadli nám samé slávne mená. No potom nám zišlo na um, že by nebolo zlé porozprávať sa s ľuďmi, s ktorými prichádzame do kontaktu dennodenne a ktorým sú mnohí z nás vďační za nájdenie nevyhnutne potrebnej knihy, a teda aj za skoré odovzdanie záverečnej práce, či skrátka len za radu a rozveselenie po náročnom dni. Dlhšie sme už teda neváhali a porozprávali sme sa s tímom našej akademickej knižnice. Nehovorili sme však len o fungovaní knižnice, ale aj o umení a potrebe divadelnej kritiky. Ako sa vám pracuje v akademickej knižnici a čo je vašou úlohou? Rastislav Blaho (RB): Celkovo príjemne. Je to veľmi zaujímavá a tvorivá práca. Každý príde s nejakým nápadom. Mojou úlohou je, aby si tu každý našiel to, čo potrebuje pre svoju múzu, rád sem chodieval a dobre sa tu cítil. Katarína Trnavská (KT): VŠMU ma dostalo svojou atmosférou. Občas niekto zaspieva, zahrá na gitare,...» pokračovať v čítaní

Vytvoriť z inscenácie „zakusku“

rozhovorrežisérabsolventSilviu DebuNikoleta Tužinská

Študovať na našej škole sa mu podarilo aj napriek tomu, že pri nástupe vedel po Slovensky len málo. Napriek tomu sa nedávno stal úspešným absolventom divadelnej réžie a ako svoj záverečný projekt priniesol slovenskú premiéru Belehradskej trilógie. Popritom stihol v Rumunsku, odkiaľ pochádza, odpremiérovať v pozícii herca niekoľko inscenácií. Zrejme aj vďaka jeho súčasnému povolaniu si prácu s ním naši herci veľmi pochvaľujú. Okrem toho priniesol tvorbu, z ktorej cítiť „netuzemský“ prístup, čo v divadle nemôže byť na škodu. Ako prvá sa ponúka otázka, ktorú si už zrejme počul z viacerých strán: prečo si sa rozhodol študovať práve na VŠMU? Rozhodol som sa prísť na VŠMU preto, že spojenie so Slovenskom mám už od roku 2009 a chcel som prísť do Bratislavy na viac ako len na návštevu. A vzhľadom na skutočnosť, že som vždy chcel študovať réžiu, myslel som si, že prísť na VŠMU bude pre mňa dobrá príležitosť a možnosť spojiť sa s touto krajinou...» pokračovať v čítaní

iniciátor
December - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com