Je nutné ostať ticho?

Juraj VáhTichoBibiána ŠvecováJakub Molnár

V minulej sezóne siahol Maximilián Sobek po staršom a zdanlivo takmer zabudnutom dramatickom texte a so študentmi Katedry herectva inscenoval Ticho Juraja Váha.     Vojna, transporty Židov do koncentračných táborov, ľudská naivita či zaslepenosť sú v texte situačne zhutnené do domu rodiny nemeckého úradníka, ktorá v kontraste s okolitými hrôzami druhej svetovej vojny predstavuje zdanlivý pokoj a idylickosť. Mladý utečenec židovského pôvodu Spiegel príde do tohto domu a snaží sa svojho bývalého spolužiaka Adama presvedčiť o reálnosti plynových komôr, dennodennom spaľovaní mŕtvol, medzi ktoré sa dostali aj Spiegelovi rodičia. Ambivalentný názor na jeho príbeh stelesňuje spočiatku Adam, no predovšetkým jeho otec, pre ktorého sú Spiegelove svedectvá skrátka nepochopiteľné a neprípustné. Inscenácia dáva do popredia práve stret týchto svetov, kedy príjemnú atmosféru preruší príchod utečenca z koncentračného tábora,...» pokračovať v čítaní

Biele košele plné krutosti

SKD MartinVojna nemá ženskú tvárDivadelná Nitra 2017Miroslava Košťálová

Tohtoročným mottom festivalu Divadelná Nitra sa stali #fundamentals. Širokospektrálny pojem umožnil každému z divákov, aby prostredníctvom inscenácií našiel kľúčové slová súčasných, ale aj zabudnutých hodnôt. Po zhliadnutí jednej z inscenácií v hlavnom festivalovom programe mi v hlave zasvietil červený výkričník so slovami láska, bolesť, spomienka, život. V hlave sa mi začali vynárať jednotlivé obrazy. Na javisko vchádza muž v čiernom obleku. Zvuk, ktorý vydávajú jeho lakovky signalizuje očakávanie. O chvíľu uvádza na scénu sedem žien, zapne mikrofón na stojane a diabolsky sa zasmeje. Príde nečakane, prejde rýchlo, no jeho úloha nie je bezvýznamná. Práve zapnutím mikrofónu a rýchlym odchodom zo scény vytvára miesto pre sedem žien. Sedem, na prvý pohľad úplne obyčajných žien. Avšak to, čo sa na prvý pohľad javí ako obyčajné, sa v priebehu inscenácie mení na čoraz neuveriteľnejšie. Je to spôsobené prítomnosťou žien na bojovom fronte....» pokračovať v čítaní

Perverzita všade okolo nás

Divadlo LabSexuálna perverzita v ChicaguBibiána Švecová

Inscenáciu Sexuálna perverzita v Chicagu odpremiérovali koncom školského roka 2016/2017 herci teraz už tretieho ročníka, v bakalárskej réžii Jana Janču. Pri výbere tejto divadelnej hry amerického herca a režiséra Davida Mameta zrejme zavážila aktuálna téma blízka inscenačnému tímu. Jan Janča si spolu s dramaturgom Tomášom Hájekom síce zvolili hru, ktorá vznikla užv 70. rokoch 20. storočia, je to však text stále aktuálny a silný svojou výpoveďou. Témy,ktoré sa objavujú v inscenácii – láska, vzťahy, generačný problém, hľadanie seba samého,zaradenie sa do spoločnosti... – sú pre nás istým spôsobom dôležité, neustále ich každý z nás vnútorne či navonok rieši. Na to sa zjavne snažil poukázať aj inscenačný tím. Režijno-dramaturgický zásah do textu na prvý pohľad nie je výrazný. Pokiaľ však niekto čítal divadelnú hru (či videl inscenáciu Sexuálnej perverzity v Chicagu v Mestskom divadle v Žiline), rozdiel rozhodne postrehol. Tvorcovia tu vyškrtli dlhé monologické pasáže a ponechali z nich...» pokračovať v čítaní

Mrzák z Inishmaanu

Mrzák z InishmaanuJana Ivanová

Írskemu dramatikovi Martinovi McDonaghovi sa v polovici deväťdesiatych rokov, len ako 27-ročnému podarilo to, čo dovtedy len Williamovi Shakespearovi. Vo viacerých londýnskych divadlách sa hrávali jeho hry. Medzi nimi aj Mrzák z Inishmaanu. Medzi slovenskými milovníkmi divadla je tento autor pomerne známy, len SND uviedlo už tri jeho hry (Krásavica z Leenane, Opustený západ a Ujo vankúšik) a na VŠMU študenti úspešne prezentovali Opustený západ (2003) a Uja Vanúšika (2011). Poetika, ktorá preslávila McDonagha  je pre neho príznačná a vyznačuje sa čiernym humorom, šťavnatými dialógmi. Špecifikum írskeho vidieka, do ktorého svoje diela rád lokalizuje  je príznačné aj pre Mrzáka z Inishmaanu. Táto hra z roku 1997, ktorú McDonagh napísal ako prvú časť zo svojej druhej trilógie (Mrzák z Inishmaanu, Nadporučík z Inishmore a Banshees v Inisheer), je obohatená o pôsobivú štúdiu uzavretej dedinskej komunity so všetkými jej dobrými a zlými vlastnosťami. McDonagh je v tvorbe...» pokračovať v čítaní

Minulosť – prítomnosť – budúcnosť

oVIDIusBibiána Švecová

Študenti tretieho ročníka Katedry bábkarskej tvorby si pre svoje absolventské predstavenie zvolili antickú tému, ktorá sa zaoberá otázkami života a bytia. Individualitu ľudského jedinca zobrazili jednoduchým spôsobom, kolobehom. Rôzne etapy ľudského života, štyria bohovia, štyri ročné obdobia. Inscenačnému tímu teda išlo predovšetkým o zobrazenie životnej cesty Publia Ovídia Nasa a jeho umeleckého prínosu. Tému obohatili o súčasný veľmi obľúbený prostriedok – médiá, prostredníctvom live premietania. Ešte pred začiatkom inscenácie divák videl na scéne jednoduchý drevený plôtik ohraničujúci plátené závesy na zadnej strane javiska a po bokoch dva drevené sudy, čo pripomínalo záhradnú scénu. Zmena nastala až keď sa divák pokojne usadil, začala hrať hudba a rozsvietilo sa. Spoza plátien spoločne vyšli štyria herci (Patrícia Sopkovičová, Juliana Hamranová, Lukáš Jurko, Martin Frank) s dreveným kolesom z voza, ktorý držali v rukách. Najprv...» pokračovať v čítaní

iniciátor
November - 2017
  01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15
16
17
18
19
20 21 22 23 24 26
27 28
29
30  
Streda, 29. november 2017
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com