Besnota JA Besnota TY Besnota MY

F. M. DostojevskijadaptáciaBesnotaLABTatiana Kubáňová

"Cezo mňa plynú všetky zakázané hlasy. Niekoľkokrát sa tajuplne ozve besnota alebo diabol, ktorý drieme v každom z nás." Divadlo Lab uviedlo inscenáciu s názvom Besnota v réžii profesionálneho režiséra Doda Gombára. Pri jeho inscenáciách a témach, ktoré spracúva, je zaujímavé pozorovať, ako strašidelne aktuálne sú. Dramaturg Mário Drgoňa spolu s režisérom Gombárom z rozsiahleho emblémového Dostojevského románu s pôvodným názvom Besy vybrali spleť myšlienok i tém, ktoré sa ozývajú naďalej aj v 21. storočí. Už z názvu inscenácie dýcha obraz vírusového a infekčného ochorenia. Choroba, ktorá spôsobuje emočnú labilitu a zmätok. Neomylne vedie k smrti. V inscenácii sa Besy (imaginárna postava) stáva akousi alegóriou, ktorá pripomína diabla. Ocitáme sa medzi postavami blúdiacimi v politickom i morálnom nihilizme. Ani v románe, ani v inscenácii nie je uvedené, v akom čase a priestore sa príbeh búriacich sa ľudí odohráva. Jednotlivé príbehy postáv sú popreplietané spoločným...» pokračovať v čítaní

Dea Loher na javisku Divadla Lab

Dea LoherModrofúzLABVeronika Žigmundová

Vzťahy sú komplikované. Alebo sú komplikovaní ľudia? A čo ak za to ani nemôžu, čo ak sa narodili v nesprávnom tele? V nesprávnej kultúre? Čo ak nepoznajú sami seba? Aj nad týmito otázkami sa zamýšľali inscenátori pri tvorbe novej inscenácie Divadla Lab. Študenti piateho ročníka si ako absolventskú inscenáciu vybrali hru súčasnej nemeckej dramatičky Dey Loher Modrofúz. Ako je pre autorku príznačné, i v tejto hre sú postavy postavené pred zložité životné otázky. Samotný námet prevzala autorka z príbehu grófa Bernarda de Montrogaux. Ide o nenápadného, plachého muža, ktorý počas svojho života bol zodpovedný za smrť šiestich žien. Režisér Samuel Chovanec (5. roč.) divákom predkladá sériu osudov ľudí túžiacich po láske, pričom všetky sa končia rovnako – vraždou. Minipríbehy sú vlastne reminiscenciou hlavnej postavy – Henricha Modrofúza, ktorý sa spovedá slepej žene. Prvý príbeh s názvom Júlia vytvára akúsi paralelu so Shakespearovou tragédiou. Júlia podobne ako u Shakespeara vypije...» pokračovať v čítaní

Detská robinsoniáda

William GoldingPán múchKBTKlára MadunickáBibiána Švecová

Riadená demokracia, vzbura, cesta vedúca k nepriateľstvu a smrti. Pán múch študentov 1. magisterského ročníka KBT pod pedagogickým a režijným vedením Petra Palika priam srší hrôzostrašnosťou, ale i vtipom a filozofiou. Inscenácia na motívy románu Boh múch Williama Goldinga zachytáva situáciu, kedy sa skupina detí ocitá po havárii lietadla na opustenom ostrove. Bez dospelákov. Plynutím deja sa pred zrakom divákov beznádej a obavy detí menia na radosť, ktorá postupne prerastá až do nevraživosti, rozdeľujúcej skupinku stroskotancov na dva nepriateľské tábory. Goldingov román je alegóriou spoločnosti bez práva a zákonov, prináša obraz človeka, ktorý stratil nevinnosť a zmenil sa na sebca a nositeľa zla. Túto alegóriu sa tvorcom inscenácie podarilo preniesť aj na javisko v mimoriadne silných (najmä vizuálnych) impulzoch. Zaujímavým počinom je nielen dramaturgický výber titulu, ale i dramatizácia textu (Peter Palik). Tá v pomerne krátkej sekvencii zachytáva všetko podstatné z knižnej...» pokračovať v čítaní

Bezcitnosť vs. Láska

Boris VianPena dníAdam Nagy

Román Pena dní je ukážkou mravne skazenej povojnovej spoločnosti. Poukazuje na apatickosť a bezcitnosť, ktorá nedovolí prejaviť skutočné emócie. Tento obraz sa dá dokonale preniesť na súčasnosť a to bola možno inšpirácia inscenátorov. Borisovi Vianovi život do cesty priviedol vrodenú srdcovú vadu. Mal na výber medzi dlhým, nudným životom vyštudovaného inžiniera alebo búrlivým umeleckým životom. Napriek svojej chorobe do toho, čomu sa rozhodol venovať, išiel na plný plyn. Vian pôsobil skoro vo všetkých umeleckých sférach. Bol jazzovým hudobníkom, textárom, kritikom, novinárom, dramatikom, maliarom, hercom, prekladateľom, scenáristom, ale hlavne spisovateľom.   Tvoril už počas 2. svetovej vojny, ale jeho zásadné diela vznikli v povojnovom období. K tým patrí aj Pena dní. Napriek svojej silnej výpovedi vzbudí u čitateľa hravosť a dostane ho do emočného kolotoča, v ktorom môže prežiť rôzne pocity. Román sprevádza čitateľa osudom dvoch párov. Hlavnou zápletkou deja je vzťah Colina...» pokračovať v čítaní

Sören Kierkegaard ako človek spoznateľne-nespoznateľný

externýMário DrgoňaSøren KierkegaardŠtúdio 12Mliečne zubyTatiana Kubáňová

Sören Kierkegaard vyslovil o sebe vetu: ,,Sám pre seba som najväčšou záhadou‘‘, čím o sebe aspoň v stručnosti vyjadril, kam bude smerovať jeho filozofia. Z diel vyžaruje úzkosť ako základný a nosný stav duše, ktorý sa autor snaží zachytiť, opísať a preniesť na čitateľa. Vo svojej filozofii vytvára tri etické typy: estetický, mravný a religiózny. Každý obsahuje časový horizont, pre estetický typ je to okamžik, pre mravný typ jeden ľudský život a pre religiózny – večnosť. Tvrdí, že v odhodlaní dokážeme urobiť skok. Teda; estetický typ si začne uvedomovať, že všetko čo mohol zažiť, zažil a už ho viac nič nenapÍňa, pokiaľ nespozná hodnoty. No i mravný typ si uvedomí, že je niečo viac ako hodnota a niečo viac ako človek, a to je Boh. Sören prichádza k poznaniu, že všetko, k čomu človek smeruje, je Boh. Kierkegaard je považovaný za zakladateľa existencializmu v oblasti literatúry a filozofie. Ako filozof ovplyvnil ďalšie množstvo...» pokračovať v čítaní

Ponor do Nory

externývNořenZuzana M. Frenová

V réžii Alžbety Vrzguly a dramaturgii Patrika Boušeka sa divákom Štúdia 12 predstavila inscenácia, ktorá vznikla na podnet pražského divadla Venuše ve Švehlovce pri príležitosti festivalu Venušiny dny. Nie je teda náhoda, že sa zaoberá feminizmom. Tvorcovia však v inscenácii vNořen nachádzajú princíp, ktorý tému tlmočí inak, naopak. V Československej inscenácii, v ktorej spracovali motívy Ibsenovej hry Nora alebo Dom bábik, je hlavným obhajcom slobody a rovnoprávnosti žien muž, nie žena. Téma feminizmu sa stala dilemou 21. storočia. Má feminizmus ešte význam? Čo sa skrýva za týmto zovšeobecneným pomenovaním, ktoré nám zovšednelo? Príbeh Ibsenovej Nory je tu zhutnený do niekoľkých základných momentov. Sú kľúčovými pre vykreslenie vzťahu Nory a jej manžela Helmera. Inscenátori pritom pracujú s divadelným princípom divadla na divadle. Divák je uvedený do deja, kde sa herec (Jonáš Florián) a herečka (Lenka Libjaková) pripravujú na skúšanie inscenácie hry Dom Bábik. Lenka...» pokračovať v čítaní

Hamlet na diéte

externýW. ShakespeareHamletShakespearovské slávnostiMiroslava Košťálová

Letné shakespearovské slávnosti majú v názve obsiahnuté obľúbené ročné obdobie a meno najslávnejšieho anglického dramatika všetkých čias. Okrem toho sa odohrávajú na nádvorí Bratislavského hradu, čo pre diváka zvyknutého na kamenné divadlá môže pôsobiť atraktívnym dojmom. Toto kultúrne podujatie plní hneď niekoľko funkcií – organizátori vzdávajú hold tvorbe Williama Shakespeara, zahajujú kultúrne leto v hlavnom meste Slovenska a zároveň sa snažia priblížiť divákom atmosféru divadla alžbetínskej éry. Zvláštnosťou Letných shakespearovských slávností sú predstavenia pod holým nebom, čo kladie na herecký súbor nemalé požiadavky, týkajúce sa predovšetkým javiskovej práce s hlasom. Často výrazne aktualizované texty tak zároveň ponúkajú špecifikum zážitku z plenérového alžbetínskeho divadla. Slovenskí diváci majú vďaka tomu tiež možnosť spoznať menej známych českých hercov. Režisér Michal Vajdička siahol po svetoznámej tragédii Hamlet, ktorú...» pokračovať v čítaní

Dôvera v parku

site-specifictanecHTFBence Hégli

Krátko po začiatku semestra, 24. septembra, som využil príležitosť pozrieť si dve predstavenia tanečnej fakulty s názvom Cítiť (ne)viditeľné a Dôvera. Napriek tomu, že tieto dve časti sú ako celok prepojené pomocou jednej základnej myšlienky, ktorou je dôvera, môžeme sa na ne pozerať aj ako na dve samostatné diela. Rád by som sa zaoberal prvým, ktoré sa mi zdalo zaujímavejšie tým, aký núka priestor pre diváka. Známa slovenská choreografka Marta Poláková spolupracovala s prvým a tretím ročníkom Katedry tanečného divadla a performancie. Chladnejšie počasie nič neubralo produkcii na atmosfére a priestor parku na Svoradovej ulici len pomohol tejto, na koncentráciu náročnej, úlohe. Viac než pol hodiny sa študenti so zavretými očami snažili s dôverou pohybovať v cudzom priestore, cítiť prírodu a seba navzájom. Ťažkosti spojené s vnímaním daného priestoru a seba v danom čase vo mne vyvolali pocit, že tanečná úloha je veľmi náročná a viac menej aj nekomfortná pre účinkujúcich. Obavy z...» pokračovať v čítaní

Pôjdeme sa plaviť?

Jon FosseSom vietorLabMiroslava Košťálová

Pre súčasnú severskú drámu sú charakteristické rôzne druhy foriem – od dramatizovanej eseje Volám svojim bratom švédskeho dramatika Jonasa Hassena Khemiriho, experimentálnu drámu Strácam sa nórskeho dramatika Arne Lygreho, v ktorých tvoria didaskálie opis konania postáv, až po minimalizmus a hudobnosť textov nórskeho dramatika Jona Fosseho. V hrách severských dramatikov sú prítomné symboly, ktoré sa pôsobivo dopĺňajú s vnútorným vyprázdnením postáv (uveďme napríklad faerského dramatika Joanesa Nielsena a jeho hru Jestvuje krajina menom víkend?, v ktorej autor využíva symbolickú postavu Sedliaka ako dôsledok nelogického konania psychicky labilnej Jóhanny). Nie sú to len symboly, ktoré reprezentujú tvorbu dramatikov zo severnej Európy. Zo všetkých zmieňovaných patrí k najvýraznejším autorom Jon Fosse, ktorý zasadzuje postavy do neurčitého priestoru (niekde medzi životom a smrťou), vďaka čomu sa mu darí pôsobivo rozohrávať filozofické otázky...» pokračovať v čítaní

Sme blázni, keď sme sa ešte nezbláznili?

Leonid AndrejevMyseľLabJakub Molnár

Kultúrny fajnšmeker sa na tento mesiac mohol skutočne tešiť. Repertoár Divadla Lab prešiel šokovou terapiou a dostal sa doň symbolistický text Myseľ od Leonida Andrejeva. Pokus odvážny, ale i veľmi riskantný. Nie nadarmo si pri tomto spisovateľovi vybavím snáď len film M. Hollého Balada o siedmich obesených. Autor je totiž známy svojimi ťažkými psychologicko-filozofickými úvahami s komplikovanou lingvistikou a štylistickou štruktúrou. Režisér Pavol Viecha a dramaturgička Alexandra Rychtarčíková toto pre mnohých ťažko stráviteľné univerzum opustili a text duchovného bratranca Maeterlincka či Strindberga umne dramatizovali ako odľahčenú revolucionársko-provokatívnu jednohubku na vážno-grotesknom podstavci. Novelka Myseľ je možno na prvý pohľad čo do fabuly jednoduchá, no zahŕňa v sebe nespočetné množstvo existenciálnych tém. Hlavný hrdina Keržencev je vážne zamilovaný do krásnej Táne, no láska nie je opätovaná. Namiesto toho sa zasnúbi so...» pokračovať v čítaní

iniciátor
December - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com