Lorcova klasika v domácom divadle

externýdivadloonlineLa casa de Bernarda AlbaFederico Garcia LorcaVeronika Chovancová

Pred takmer štvrťstoročím mala v divadle Teatro María Guerrero de Madrid premiéru hra Federica Garcíu Lorcu. V madridskom divadle uviedli hru pod názvom La casa de Bernarda Alba, ktorú v našom preklade poznáme ako Dom Bernardy Alby. Vďaka možnostiam karantény som sa k nej dostala v prvej polovici tohto mesiaca. Premiéra sa uskutočnila v novembri 1998 a o necelý rok neskôr sa premiéra konala aj v barcelonskom divadle el Teatro Principal. Hra rozpráva príbeh čerstvej vdovy Bernardy, ktorá sa drží tradícií, a tak prikazuje dodržiavanie osemročného smútku pre všetky svoje dcéry. Dcéry uväzní v dome a izoluje ich od okolitého sveta. Konflikt spočíva v tom, že jedna z dcér (najstaršia) sa má vydať za Pepeho, no ukáže sa, že s ním už udržuje vzťah najmladšia dcéra. Mladá dvojica sa pokúsi o útek, ale prichytí ich Bernarda a vystrelí na Pepeho. Najmladšia dcéra (Adela), v domnienke, že Pepe zomrel, spácha samovraždu. Režisérom inscenácie je Calixto Bieito. Bieito využil celú plochu javiska...» pokračovať v čítaní

EVE – ŽENA MNOHÝCH TVÁRÍ (nie z vlastnej vôle)

EVEVeronika Frtúsovádisociatívna porucha osobnostiautorský projektTomáš Baňacký

Jednou z posledných premiér tejto sezóny pred začiatkom protipandemických opatrení bola inscenácia EVE, ktorá je autorským projektom čerpajúcim zo skutočného príbehu Chris Costner Sizemore. Sizemore bola americká žena, ktorej bola v päťdesiatych rokoch minulého storočia diagnostikovaná disociatívna porucha osobnosti. Prípad opísali jej psychológovia v knihe The Three Faces of Eve, na základe ktorej vznikol film s rovnomenným názvom. Sizemore neskôr o svojom probléme napísala aj vlastné knihy. Režisérka a autorka textu Veronika Frtúsová (3.bc KRD) a dramaturgička Viktória Anna Lesayová (1.bc KDŠ) koncipujú inscenáciu chronologicky, podľa postupujúceho stavu samotnej pacientky. Disociatívna porucha osobnosti je duševné ochorenie, ktorého základným znakom je „přítomnost dvou nebo více odlišných identit či osobností v jednom jedinci, které střídavě řídí jeho chování. Každá osobnost má obvykle svoje jméno, svůj věk, vlastní vzpomínky a vzorce jednání.“[1] Tento znak platí aj pre prípad...» pokračovať v čítaní

Boj s virtuálnymi mlynmi

Don't chichotKBTViktória Anna Lesayová

Okrem množstva iných polemických tém sa naša spoločnosť neustále pasuje s otázkami existencie vo virtuálnom priestore. Smart technológie, internet, dáta a sociálne siete sa stali do takej miery súčasťou nášho bežného života, že málokto sa zamyslí nad tým, aký vplyv na nás a naše zdravie vlastne majú. V divadelnom prostredí sa čoraz viac stretávame s prípadmi, kedy performeri hrajú o rôznych technologických krízach. Hovoria nám aj o tom, že umenie, ale aj akákoľvek ľudskosť sa postupne vytrácajú. Trpí tým nie len divadlo, ale napríklad aj knihy, ktoré sú nahrádzané obrazovkami. Potreba umelcov upozorňovať na tento stav je stále väčšia. Nejednu závažnú otázku si položil aj režisér inscenácie DON’T CHICHOT Michal Slovenský. Objektom možného riešenia vyššie spomenutých problémov sa v tomto prípade stala kniha. Konkrétne motív románu Don Quijote de la Mancha. Tvorcovia inscenácie nás v jemnom prítmí uvedú do sály, v ktorej sa odohrá približne hodinový príbeh, výsledok autorského projektu....» pokračovať v čítaní

Čo je viac: Jej hrdosť alebo jeho život?

externýDivadlo Jonáša Záborského PrešovJej pastorkyňadivadloonlineŠimon Frolo

Špecifickosť divadla spočíva v bezprostrednom kontakte herca a diváka, no najmä v neopakovateľnosti každého jedného predstavenia. Momentálna situácia nám žiaľ bráni v zažívaní tohto jedinečného pocitu. Mnohé divadlá sa tak rozhodli počas týchto dní presťahovať zo svojich priestorov do našich domácností a vďaka technológiám nám sprostredkovať svoje inscenácie. Je úžasné, ako dokážeme byť s divadlom v kontakte aj na diaľku. Avšak aj napriek vďačnosti za túto možnosť vieme povedať, že osobnú prítomnosť v divadle to nenahradí. Divadlo Jonáša Záborského v Prešove patrí k veľmi aktívnym a na svojom YouTube kanáli ponúka množstvo inscenácií. Jednou z posledných zverejnených je inscenácia Jej pastorkyňa, ktorá mala svoju prešovskú premiéru v roku 2007. Keďže ide o divadlo mimo Bratislavy, vidieť nejakú inscenáciu počas semestra môže byť ťažšie. A navyše ide o inscenáciu z obdobia, keď som sa ako druháčik na základnej škole usilovne zdokonaľoval v písaní. Dnes tak môžem napísať svoj debut v...» pokračovať v čítaní

Na Slnku má sídlo Boh

externýŠtúdio 12Bytie 2Dominika Dudášová

Štúdio 12 zaradilo do svojho repertoáru inscenáciu hry súčasného ruského dramatika Ivana Vyrypajeva Bytie 2. Réžie sa ujala Petra Fornayová a dramaturgicky inscenáciu spracoval Ján Šimko. V úlohe Boha – psychiatra a Ivana Vyrypajeva sa predstavil Vlado Zboroň, pani Lótovú – Antoninu Velikánovú hrala Heidi Šinková.  V úvode inscenácie sa stretávame s Ivanom Vyrypajevom (Vlado Zboroň) a s psychiatrickou pacientkou Antoninou Velikánovou (Heidi Šinková). Antonina je autorkou textu, ktorý sa bude v nasledujúcich chvíľach odohrávať pred zrakmi divákov. Hru poslala dramatikovi prostredníctvom svojho psychiatra s dodatkom, že jej nezáleží na tom, ako hru upraví – či už ju skráti alebo doplní. Je predsa obyčajná učiteľka matematiky a s písaním divadelných hier nemá nič spoločné. Dôležitá je aj informácia, že Velikánová trpí akútnou schizofréniou. Dramatik sa rozhodol text doplniť o kuplety a listy, ktoré si s Velikánovou vymenil.  A ona...» pokračovať v čítaní

Obraz lomeno myšlienka

TemeperamentyDJP TrnavaAdam Nagy

Adamov kaligram» pokračovať v čítaní

Add friend

Screens Up!LabNikol GažováTatiana Kubáňová

Inscenácia vznikla na motívy talianskeho filmu Paola Genoveseho Perfetti sconosciuti. Demaskuje jednotlivé medziľudské vzťahy, na oko fungujúcich priateľstiev, ktoré sa postupne rozpadajú. N/T.: Eva, prvá žena, s ktorou prichádza divák do kontaktu, navrhuje svojím priateľom hrať hru #Screens up. Tá sa však priamo integruje do ich vzťahov, či už kamarátskych alebo manželských. Zisťujú, že o sebe nič nevedia a násilne sa odhaľuje ich tajný život. T: Začala by som tým, čo ma zaujalo aj mimo línie príbehu, a to je značný posun v herectve. Veľkú mieru zásluh má na tom určite profesionálny režisér, Matúš Bachynec. Dobre odhadol študentov a obsadil ich do jednotlivých postáv. Herci pôsobili autenticky, napriek výraznému vekovému rozdielu oproti hre. Ten dostatočne zakrývali vyhrotenými emočnými situáciami, ktoré boli pre diváka omnoho pútavejšie. Zaujímavé bolo pre mňa pozorovať „kombinované sedenie“. Chvíľu sa mi to zdalo ako „stoličkový tanec“, no vo finálnom...» pokračovať v čítaní

Nádej hynúcej premeny

Per Olov EnquistZo života dážďoviekLabLucia Špircová

 Per Olov Enquist, významný švédsky dramatik a prozaik, prináša v diele Zo života dážďoviek obraz zrady a obetí dánskeho prostredia. Predostiera príbeh o troch umelcoch kladúcich si otázky ľudskej existencie, ktoré ich nútia poodhaliť nemilé príhody zo života. Postavy v príbehu sprevádza silná túžba dopátrať sa k pravde z minulosti, spoznať skutočný zmysel a správny životný smer. Význam názvu tohto diela si môžeme vyložiť  rôzne, ale pritom celkom ľahko a logicky. Spôsob, akým žijú dážďovky v prírode, autor prirovnáva k postavám v diele. Ich ľudské počínanie môžeme vnímať ako istý spôsob regenerácie, počas ktorej sa postavy vyrovnávajú s minulosťou.              Enquistovu hru Zo života dážďoviek režíroval študent VŠMU- Patrik Samohýl, ktorý nám sprostredkoval príbeh o troch umelcoch z divadelného prostredia, manželoch Johane Luise a Johanovi Ludvigovi...» pokračovať v čítaní

(Ne)tradičný Dostojevskij

Dostojevskij tripLabBurkovňaTatiana Kubáňová

Študenti 3. ročníka DF uviedli inscenáciu Dostojevskij trip v réžii Jakuba Jánskeho. Nejde tu však o žiadne tradičné spracovanie Dostojevského románov, na ktoré sme v našich končinách zvyknutí. Tvorcovia pracovali s textom Vladimíra Sorokina, ktorý sa snaží priblížiť klasiku súčasníkom, rovnako ako naši mladí tvorcovia. Čo je súčasné umenie? Čo upúta súčasného diváka? Ťažko hľadať odpoveď na tieto otázky, pretože ,,koľko ľudí, toľko chutí...‘‘ Predstavenie sa odohrávalo v priestoroch Burkovne, kde dejisko získalo nános akéhosi ponurého miesta. Vládla tam osirelosť, drsnosť a labilnosť vzťahov. Úvod inscenácie pôsobil ako výjav z psychiatrického oddelenia nemocnice. Všetci herci boli už od začiatku na scéne a ako postavy mali „absťák“. Čakali na príchod dílerky, ktorá im mala priniesť ďalšiu dávku. Jednotlivo začali menovať rôznych autorov: Sartra, Beauvoir, Nabokova,... Chvíľami ostával človek na pochybách, či ide skutočne o nejakú drogu,...» pokračovať v čítaní

Obraz bez rámu sa nedá zavesiť

recenzorLabPeter PalikThe Pearautorský projektKatarína Krokošová

Autorský projekt The Pear Katedry bábkarskej tvorby je predovšetkým o ženách. Tvoria ho osudy piatich vybraných ženských postáv z hier Williama Shakespeara. Juliette/Juliet, Desdemonu, Kate, Opheliu a Lady M. spája predovšetkým láska a s ňou spojená vášeň. A práve tieto emócie umocnené tajomnou intimitou dominujú aj celej inscenácii. Nadbytočnú konotáciu však predstaveniu inscenácie z dňa 19. 2. 2020 dáva predslov režiséra Petra Palika. Ten totiž v úvode dielo venuje všetkým ženám, ktoré dobrovoľne či nedobrovoľne odišli z tohto sveta, čo je zjavnou alúziou na udalosti z konca roka 2019. Istým spôsobom však ide o manipulovanie vnímania diváka, čo podľa mňa nie je potrebné a zbytočne to môže zvádzať k emotívnemu vnímaniu inscenácie. Tá je však dostatočne emočne naplnená a svojich divákov si dokáže získať aj sama. Inscenácia je členená logicky – časti tvoria príbehy jednotlivých postáv zo Shakespearových hier....» pokračovať v čítaní

iniciátor
December - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com