Odísť do zahraničia bolo vždy mojím snom. Osobne si myslím, že v istej fáze života sa to stáva snom skoro každého mladého človeka. Vedú nás k tomu rôzne pohnútky. Vzdelanie, práca, láska alebo jednoducho potreba aspoň na čas vypadnúť z domu. Vytvárame si zidealizované predstavy o tom, že sa tam ako zázrakom všetko zmení na dobré, že zrazu budú všetky naše problémy „fuč“. Veci však väčšinou nebývajú také idylické, ako sa nám spočiatku zdajú. Niekedy sa totiž z nezadaného Juana Carlosa, ktorý nám prisahá lásku, môže stať muž s manželkou a s dieťaťom. A čo potom?» pokračovať v čítaní

Je „prvoplánovosť“ to, čo sa očakáva od absolventského predstavenia študentov Katedry hereckej tvorby? Pri inscenovaní Čiernej komédie Petra Shaffera  neprekročili Anton Korenči v tandeme s Jurajom Bielikom líniu inscenácii, ktorú poznáme z divadla Malá scéna STU. Nedostatočné pochopenie (či skôr jeho uchopenie a práca s ním?) textu inscenácii neprospelo. Režiséri zvolili prvoplánový humor a akrobaciu, čím pochovali sľubný text britského autora. Herci svoje postavy uchopili so všetkou silou a predstavenie odohrali takpovediac bez vydýchnutia. Akoby však bežali maratón bez cieľa a ich výkony tak časom naberajú na stereotype. V inscenácii sa stráca gradácia, nahrádza ju krik a vnútorne nepodložené pády na zem. Inscenácia tak časom pôsobí nudne, stráca plynulý priebeh, stagnuje a upadá do stereotypu. Herci sa miestami úspešne, miestami menej úspešne snažili využiť možnosti situačnej komédie, kde je tma zamenená za svetlo...» pokračovať v čítaní

Hrať komédiu je vraj pre herca to najťažšie. Tohtoročný absolventský ročník Katedry herectva má už s týmto žánrom veľké skúsenosti. No ich predchádzajúce inscenácie nedosiahli vždy želané kvalitatívne úspechy. Prvá z ich dvoch absolventských prác je taktiež v komediálnom žánri. Zohraný režijno-pedagogický tandem Juraj Bielik – Anton Korenči s nimi totiž naštudoval Čiernu komédiu Petra Shaffera. Shafferova hra patrí medzi evergreeny divadiel po celom svete. Komédia o mladom páriku Brindsleym a Carol, ktorému v ten najdôležitejší deň ich života (na prvú návštevu má prísť Carolin otec a zároveň aj miliardár Bamberg, ktorý má záujem o Brindsleyho sochy) v byte vypadne elektrina. Spleť nečakaných situácií a ešte viac neočakávanejších hostí nenechá na seba dlho čakať. Jedinečnosť hry spočíva práve v tom, že Shaffer funkčne zamieňa svetlo za tmu a naopak. Takže, keď je na javisku tma, postavy sa tvária, že je svetlo a keď sa...» pokračovať v čítaní

Hra Fajčiarky a spasiteľky česko-chilskej dramatičky a dramaturgičky Anny Saavedry, momentálne rezidenčnej autorky brnianskeho HaDivadla, mala premiéru 28. 3. 2012 v Národním divadle moravskoslezském v Ostrave. Režiérka Janka Ryšánek Schmiedtová vychádzala predovšetkým z textu. Tvorcovia ho výraznejšie neupravovali, neinterpretovali, ani významovo neposúvali. V konečnom dôsledku (až na pár výnimiek) pôsobila inscenácia strnulo a divák navyše nemal ten intenzívny pocit, že sa díva na komédiu. Hosťujúci režisér Marián Amsler, umelecký šéf HaDivadla, prizvaný na spoluprácu s poslucháčmi druhého ročníka magisterského stupňa Katedry herectva, spolu s dramaturgmi Lenkou Garajovou a Liborom Hanzalíkom, naopak ozvláštnili text o množstvo prekvapivých okamihov. V imaginárnom dialógu sa režisér konfrontuje s autorkou hry a s veľkou dávkou odstupu, ale zároveň ľahko a vtipne, vnáša do ženského sveta mužský pohľad. Čo...» pokračovať v čítaní

“Počúvajte moje slová: Ak je medzi vami prorok, tak sa mu zjavujem ja, Pán, vo videní a hovorím s ním vo sne!” /Nm XII:6/ Biblická tradícia, z ktorej naša spoločnosť vychádza, má hlboko zakorenenú vieru v mužov a ženy, prostredníctvom ktorých sa Boh prihovára k svojmu ľudu. Motív charizmatického proroka, ktorý dokáže strhnúť davy najmä v obdobiach krízy, inšpiroval Slawomira Mrožeka k zamysleniu sa nad touto ľudskou nutnosťou. Vo svojej hre Proroci oživuje takmer zabudnutú tradíciu, ktorá ale v žiadnom prípade nie je mŕtva. Réžijno-dramaturgický tím Andrea Bučková a Michael Vyskočáni nám ukazujú, že dnešný Boh si svojich prorokov nevyberá náhodou. Sleduje situáciu, efektívne infiltrovaný v dave, a čaká kedy predstúpi na balkón víťaz krvavej hry, ktorej priebeh sledujeme až do trpkého konca. Zneužívanie moci, konformita či limitácia – tieto pojmy predstavujú kľúčové témy, ktorými sa Mrožek zaoberá. Všetky sú nadčasové, naliehavé a istým spôsobom nevyčerpateľné. Ako podotkol Róbert...» pokračovať v čítaní

Bez dvoch týždňov je to na deň presne osem rokov, čo bol na Slovensku premiérovo inscenovaný text švajčiarskeho dramatika Ursa Widmera Top Dogs. Rovnako ako v prvom prípade aj tentokrát ide o pedagogickú réžiu. Po Jurajovi Nvotovi zrežírovala preklad Romana Olekšáka Ingrid Timková vo svojej autorskej úprave.  Každá pedagogická réžia logicky vzbudzuje o čosi väčšie očakávania než spolupráca hercov s ich rovesníkmi z Katedry réžie a dramaturgie. Obzvlášť v súčasnej situácii, kedy Lab kapacitne iba ťažko zvláda počet absolventských inscenácií nehovoriac o ich reprízovosti. Je preto logické, že sa od spolupráce študentov s profesionálmi očakáva, že si poslucháči herectva vyskúšajú menej tradičný spôsob tvorivého procesu, netradičnú poetiku režiséra, alebo prípadne naopak vrátia sa k cibreniu základných remeselných návykov, ktoré sa pri práci s rovesníkmi občas zvyknú zanedbávať. Fakt je totiž ten, že Lab je v prvom rade...» pokračovať v čítaní

Autorom hry Osamelosť futbalového brankára je francúzsky herec, režisér a scenárista Didier Kaminka, ktorý si ju napísal pre seba. Absurdný námet spracoval v polovici sedemdesiatych rokov do podoby monodrámy. V československých reáliách je táto hra známa predovšetkým vďaka charizmatickému Pavlovi Zedníčkovi, ktorý ju naštudoval v druhej polovici osemdesiatych rokov v Divadle na Zábradlí. Zrejme aj kvôli menšiemu hereckému priestoru v ročníkových inscenáciách, si ju ako svoj absolventský projekt vybral študent, dnes už absolvent, herectva Pavol Gmuca. Komorný priestor Burkovne na Ventúrskej ulici sa javí pre inscenovanie monodrámy ako ideálny. Napriek neveľkej dispozícií sa do tohto priestoru zmestila pomerne veľká futbalová bránka. Scénografia (Jakub Branický) narába najmä s hyperbolou, pretože bránka, ktorú tvoria hrubé, plastové, potrubné rúry pôsobí v pivničnom priestore vskutku giganticky. Pod bránkou sa nachádza zelený koberec a náznak...» pokračovať v čítaní

Projekt Mliečne zuby funguje ako platforma pre začínajúcich tvorcov, ktorí majú nápad, ale nemajú prostriedky či priestor, kde by ho mohli realizovať.  Absolventka Katedry réžie a dramaturgie Veronika Pavelková a študentka bábkoherectva Lýdia Petrušová sú združením dvoch žien, aj keď združenie si hovoria iba preto, lebo to znie dôstojne. Aj ich združenie malo nápad, svojský a vskutku originálny. Napadlo im pozbierať svoje statusy, ktoré sa im za rok nahromadili ako plodným prispievateľkám na facebookových stenách, a urobiť z nich divadelný prierez svojimi životmi. Tomuto pokusu dali meno Samson, nejde však o biblickú narážku, ale o rovnomennú skladbu Reginy Spector. Pieseň o láske naznačuje mnohé, pretože Samson je okrem iného predovšetkým o vzťahoch a o pocitoch. Na základe viacerých „kategórií“ performativity, ktoré Erika Fischer-Lichte rozoberá vo svojej knihe Estetika performativity, môžeme tvrdiť, že tento autorský projekt sa ako divadelná forma pohybuje výrazne na...» pokračovať v čítaní

Sú krásne, inteligentné, majú dobrú výchovu aj zmysel pre humor, každá je iná, ale všetky fajčia, preto ich nikto nechce. Čakajú na toho pravého, majú svojskú predstavu o fungovaní sveta a komplikovaný život. Moderné ženy – fajčiarky a spasiteľky. Ženský i mužský pohľad na ne ponúka najnovšia inscenácia s rovnakým názvom, ktorá vznikla ako absolventská inscenácia študentov katedry hereckej tvorby. Autorka hry Kuřačky, mladá česká autorka Anna Saavedra, je dvornou dramatičkou a dramaturgičkou malého brnianskeho alternatívneho divadla HaDivadlo, ktoré vedie a v ktorom režíruje mladý slovenský režisér, tohoročný držiteľ Dosky za najlepšiu réžiu (inscenácia Pohania v SND), Marián Amsler. Hoci je ich spoločná tvorivá činnosť zatiaľ pre väčšinu slovenských divákov neprebádaným územím, naši českí susedia ich inscenácie dobre poznajú. Pre nás sú zatiaľ čosi ako vzdialený exotický ostrov – viacerí o ňom počuli, pár šťastlivcov ho zazrelo (inscenácia Tajná zpráva z planety matek hosťovala v...» pokračovať v čítaní

Deň premiéry novej absolventskej inscenácie VŠMU Macbeth: Hra o bastardoch bol poznačený úmrtím Margaret Thatcherovej. Táto celkom náhodná okolnosť akoby vyostrila výpoveď režiséra Tomáša Procházku. Akcentovanie genderových tém, materializovanie kastračnej úzkosti a vzdávanie úcty ženskej sile (tvorivej i ničivej) ‒ ruka v ruke s odkazom železnej lady vytvorili zvláštny, nedeterminovaný, no o to mystickejší význam. Náhody, ako sa zdá, nesú často silnejšie výpovede, ako premyslené konštrukty. Tomáš Procházka s dramaturgom Pavlom Százom v Macbethovi vytvorili priestor pre feministickú demonštráciu krízy mužskej identity. V tomto Macbethovi totiž vládnu ženy ‒ Lady Macbeth, ale i Macduff, obsadený ženskou herečkou (Jana Kovalčíková). Mnohé narážky na túto tému sú veľmi pôsobivé metafory, napríklad keď jedna z čarodejníc pri vraždení Banqua (Karol Tóth) svoj akt ukončí naznačením kastrácie ‒ zabodnutím kosáka do mužských slabín. Avšak mnohé, predovšetkým verbálne narážky sú častokrát...» pokračovať v čítaní