Sławomir Mrożek: Proroci

Karol Mišovic

Burkovňa je priestor na Ventúrskej ulici, ktorý starší absolventi VŠMU prirovnávajú k legendám. Práve v jej podzemných a pre život nehostinných podmienkach totiž kedysi vznikali tie najlepšie inscenácie mladých divadelníkov. Postupom času a prechodom do modernejších a väčších priestorov (Malá scéna, Lab) sa na ňu akosi zabudlo a mnohí súčasní študenti už ani netušia, čo to vlastne je. Po minuloročnej úspešnej premiére Sigarevovho Vĺčika (absolventská réžia Zuzany Galkovej) sa opäť do Burkovne vrátili študenti a divadlo. Režijno-dramaturgický tandem Andrea Bučková a Michael Vyskočáni tam v slovenskej premiére uviedli hru Sławomíra Mrožka Proroci. Bučková má s Mrožkovou poetikou skúsenosti vďaka jeho jednoaktovke Strip-tease, ktorú inscenovala v rámci svojej bakalárskej práce. Tak ako pri tejto „miniinscenácii“, aj pri Prorokoch sa s Vyskočánim držali pravidla, že absurdná dráma sa má hrať realisticky. Nie prehnane ...» pokračovať v čítaní

Zuzana Ferenczová: Vyskočiť z kože

Externý redaktor

Búrlivé časy pubery - kto by to nepoznal? Dievčatá sú pojašené, vyzývavo sa obliekajú a nemožne sa maľujú, chlapci rebelujú a dievčatám sa posmievajú. Takýto stereotyp však nie je pravidlom – že existujú aj výnimky, potvrdzuje hra Zuzany Ferenczovej Vyskočiť z kože, ktorú pod vedením režiséra Petra Palíka naštudovala Katedra bábkarskej tvorby v Divadle Lab. Hlavná postava, nazvaná univerzálne – Dievča, je tehotná. Dostáva sa pred dilemu, ako tento „Problém“ (ako ona sama dieťa oslovuje) vyriešiť. Na jednej strane vie, že dieťa si nemôže nechať, no na druhej strane ho nechce zabiť, pretože si nie je istá, čo sa s ním stane po smrti. Pomaly si uvedomuje, aké ťažké je urobiť dôležité a zásadné rozhodnutia v živote, čo ju vedie k ďalším otázkam ako: Prečo sú rozhodnutia také ťažké? Čo je dobré a čo zlé, a ako to rozlíšiť? Ale hlavne: Čo je po smrti? Hľadá odpovede, no jej uzavretá povaha jej nedovoľuje zdieľať svoje problémy, lebo cíti, že nik...» pokračovať v čítaní

Maxim Gorkij: Letní hostia

interné hodnotenieKatarína Cvečková

Režisér Lukáš Brutovský je už známy svojim príklonom k ruskej dráme, pri čom po Suchovov-Kobylinovej Smrti Tarelkina a minulosezónnom Výnosnom mieste od Ostrovského sú Gorkého Letní hostia ďalšou inscenáciou, na ktorej spolupracoval s dramaturgom Mirom Dachom a tým istým hereckým kolektívom (v súčasnosti piaty ročník Katedry herectva). Tvorivý tím sa Gorkého hru nesnažil nasilu aktualizovať či prispôsobovať súčasnosti, skôr sa pokúsil o tvorivý dialóg medzi textom o životom sklamaných postavách a mladým hereckým kolektívom – ako povedal samotný režisér, je to „pokus o dialóg našich súčasníkov s hrou z prelomu storočí“. Letní hostia boli teda ambíciou vytvoriť „hereckú inscenáciu“, čomu sa podriadili aj ostatné divadelné zložky. Herecký ročník v absolventskej inscenácii dokázal, že je schopný ustáť tak veľkú úlohu a to nielen ako kolektív, ale aj každý z hercov sám. Až na pár výnimiek vytvorili herci v Letných hosťoch...» pokračovať v čítaní

Hlava medúzy

Milo Juráni

Boris Vian bol výraznou postavou francúzskej literatúry a hudobnej scény polovice 20. storočia. Jeho nesmierny talent (veď Vian nebol len literát či hudobník, ale aj hudobný publicista, organizátor koncertov a v mladosti tiež divokých „žúrov“) a tvorivá plodnosť z neho spravili jedného z najobľúbenejších francúzskych moderných velikánov kultúry a ťažiskových osobností nasledujúcich dekád. Samozrejme, to všetko až po jeho predčasnej smrti. Divadelnú hru Hlava medúzy, ktorú Vian napísal tesne po prvom rozvode si k inscenovaniu vybrali minuloroční tvorcovia Hamiltonovej Plynovej lampy (premiéra 21. 5. 2012 v Divadle Lab). Funkcie si však prehodili. Režijnú stoličku obsadil Michael Vyskočáni a dramaturgicky Hlavu medúzy zastrešila Andrea Bučková.» pokračovať v čítaní

Dvaja na jedného

Karol Mišovic

Nie je zvykom, aby inscenácia začínala oznamom: Vitajte na predstavení Dvaja na jedného. V inscenácii je zakomponovaná živá hudba, preto vás prosíme, aby ste si vypli svoje mobilné telefóny. Nie stíšili…vypli. Inak sa stane toto (zvuk rušenia signálu). A potom sa stane toto (zvuk odistenia revolveru). Už toto úvodné hlásenie udáva základný tón najnovšej inscenácii v Divadle Lab Dvaja na jedného. Paradoxne však nejde o žiadnu hru zo súčasnosti, ale o „remake“ klasiky  divadelnej komédie – Sluha dvoch pánov od Carla Goldoniho, adaptovanú Angličanom Richardom Beanom do mafiánskeho prostredia. V adaptácii sa zo slnkom zaliatych zákutí Benátok dostávame do roku 1963 do hmlou zahaleného anglického Brightonu. Postavy už nemajú mená prebraté z komédie dell’arte, ale predstavujú typické živly podsvetia (boss, jeho naivná dcéra, nekalý právnik, účtovníčka a podobne). Bean z Goldoniho ponechal vzťahy medzi postavami, ale scény situoval do anglického...» pokračovať v čítaní

Letní hostia

Milo Juráni

Dnešná doba v sebe nesie jeden zvláštny fenomén. Deň má „len“ 24 hodín a za ten čas sa odrazu nedá nič stihnúť. Všetci niečo odkladáme či posúvame na neskôr a pritom sme stále prenasledovaní pocitom hroznej skepsy z „ničnerobenia“. V Gorkého dráme Letní hostia, akoby dramatik popisoval práve túto stránku súčasného človeka. Zámery autora boli však samozrejme odlišné. V pôvodnom texte nemožno prehliadnuť nadväznosť na Čechovovu poetiku. Všetci by najradšej ušli, no nikto sa zo svojho miesta nedokáže pohnúť. Namiesto odchodu sa hovorí, kričí, filozofuje a zavše sa k tomu vypije nejaký ten čaj, alebo fľaša vína. Pôvodní Letní hostia sú  melodramatickí, miestami vtipní, zároveň vykresľujú tienisté stránky znudenej buržoázie. Režisér Lukáš Brutovský sa „našťastie“ podobnému smerovaniu vyhol. Na scénu prináša realitu skazenej unudenej spoločnosti a v úlohe hlavných postáv sa predstaví každý z nás. Inscenácie ruskej...» pokračovať v čítaní

Woyzeck I.

Katarína Cvečková

Existujú inscenácie, z ktorých je človek po prvom vzhliadnutí zmätený, po druhom celkom bezradný. Dojem a myšlienky z inscenácie mu však zostávajú v hlave a čím viac času prejde, tým viac nad nimi premýšľa. Medzi subjektívnym členením inscenácií na „dobré“ a „zlé“ existuje pomyselná hranica, ktorá je oveľa tenšia, ako by sa mohlo zdať. A niekedy môže túto hranicu tvoriť práve inscenácia, ktorá vás kvôli niečomu nenechá chladnými a núti vás premýšľať. Georg Büchner sa považuje za jedného z dramatikov, ktorí výrazne ovplyvnili nemeckú i svetovú drámu. On sám je však známy aj svojimi tzv. Fatálnymi listami, v ktorých sa kriticky vyjadruje o vtedajšej spoločnosti a predstavuje človeka ako subjekt dejín, ako hračku v rukách osudu a dejinných udalostí. Takou osobou je aj hlavná postava jeho hry Woyzeck – fragmentárneho diela zloženého z niekoľkých častí, ktoré sú schopné svojbytne fungovať. Tvorcovia textu rovnomennej inscenácie sa rozhodli fragmentárneho Woyzecka ešte viac ...» pokračovať v čítaní

Skúška Orchestra

Katarína Cvečková

Herecké „predvádzačky“ majú v prvom rade splniť jednoduchú funkciu: ukázať, čo sa študenti herectva za istý čas, napríklad za semester, naučili (alebo aj nenaučili). Nik od nich pravdepodobne nič viac neočakáva. A nie je vylúčené, že môžu skončiť menším fiaskom, ktoré je však v prvých ročníkoch štúdia viac-menej odpustiteľné. Podobný priebeh mali „predvádzačky“ druhého ročníka Katedry hereckej tvorby s názvom Molière vs. Shakespeare (20. december 2011, Divadlo Lab, réžia: P. Mankovecký). V podstate sa skladali len z fragmentov, akýchsi útržkov z hier od Molièra a Shakespeara. Hercom dal výber dialógov priestor vykresliť len malé množstvo emócií, motivácií a zlomky dramatických konfliktov, ak vôbec nejaké. Predstavenie bolo nekoncepčné, chaotické a budilo nervózny dojem „rýchlo naskúšaného“, k čomu prispelo aj rozpačité herectvo. Druháci si odniesli nie príliš pozitívny status a boli označovaní za nádejný ročník, ktorý má však...» pokračovať v čítaní

Don Juan, alebo láska ku geometrii II.

Milo Juráni

„Ľuďom veľmi vyhovuje, z času na čas vidieť chlapa, ktorý v divadle robí to, čo by oni len chceli robiť, a ktorý nakoniec musí pykať za to; utešuje ich to vo vlastnej polovičatosti.“ Slová biskupa z konca Frischovej divadelnej hry Don Juan, alebo láska ku geometrii, vystihujú celý svetový mýtus okolo Dona Juana, a v prípade réžie Juraja Bielika aj jeho inscenáciu. Základná myšlienka je jasná. Život je jedno veľké divadlo plné špecifických pravdiel, v ktorom človek svojmu osudu aj tak neunikne, alebo, skrátka a jednoducho, pred bizarnými zákonmi väčšiny sa večne unikať nedá. » pokračovať v čítaní

Kľúčovou dierkou II.

Katarína Cvečková

Hra anglického autora Joea Ortona Kľúčovou dierkou je situačná komédia plná zámen, travestií a dejových zvratov, v ktorej na konci prichádza vtipné a nečakané rozuzlenie. Text Ortonovej hry je dlhý a zložitý, preto je rozhodnutie tvorcov rovnomennej inscenácie skrátiť ho pochopiteľné. Inscenácia Kľúčovou dierkou uvedená v Divadle Lab bola síce rovnako plná zvratov, ale pôsobila skôr ako klbko chaosu a omylov, ktoré nezachránil ani spomínaný efektný koniec hry (ktorý bol takisto skrátený). Vďaka redukcii textu sa stratili niektoré (dôležité) motivácie a symboly, ktoré mohli dopomôcť k lepšej interpretácii textu a i samotnému hereckému prevedeniu.» pokračovať v čítaní

iniciátor
Marec - 2024
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com