Nezachytenie

externýDivadlo KNezachytené fotografieBibiána Švecová

    Nezachytené fotografie sú druhou inscenáciou divadelného (polo)profesionálneho zoskupenia Divadla K.  Ich prvou inscenáciou boli Gogoľove Mŕtve duše (premiéra 17.2.2017), medzitým organizovali workshopy ako Pohyb a zvuk (21.11.2018) a Čechov (2.7.2017). Ich divadelné smerovanie prešlo od románovej predlohy priamo k esejám.     Kolektív divadelnej skupiny siahol po zbierke esejí o fotografoch od Willa Steacyho Photographs not taken. Z množstva esejí o umelcoch z celého sveta si vybrali deviatich konkrétnych. Zaujali inscenačný tím umelci ako osobnosti? Alebo ich práca a snímky? Zážitky počas fotografovania? Osobný život? Divadlo K sa zameriava na to, čo všetko umelci pri svojej práci podstúpili, za akých podmienok pracovali, aké dilemy riešili. Ich problémy, resp. to čo z nich tvorcovia vybrali pre divadelné spracovanie sa skôr približovalo k  zachyteniu každodennosti bežných ľudí....» pokračovať v čítaní

Poďme na Shakespeara do opery!

externýoperaŠDKEOtelloPetra Veltyová

Presne toto som si ja a možno aj ďalší diváci v sále Štátneho divadla Košice povedali 22. marca. Hoci opera Otello od Giuseppe Verdiho mala premiéru už 23. februára, tak práve toto predstavenie bolo predsa len niečím výnimočné. Tentokrát sa totiž v úlohe Desdemony predstavila hosťujúca  francúzska operná diva Frédérique Friess. Možno aj vďaka jej prínosu bolo predstavenie kúzelným zážitkom. Poďme sa teda pozrieť, prečo... Po úvodnom zdvihnutí opony nás prekvapila mohutná scéna s otočným javiskom. Priestor nás veľmi rýchlo preniesol do prostredia cyperského paláca. Uprostred obrovskej drevenej konštrukcie sa nachádzal drevený orloj a po obvode tehlové steny vytvárali chodby, na priečelí budovy boli umiestnené dve lavičky. V poslednom dejstve je scéna doplnená o Desdemonino smrteľné lôžko. Každé jedno miesto na javisku malo svoje opodstatnenie a bolo plne využité. Scéna Balásza Horesnyiho teda skvele dotvára atmosféru celej hry. To, čo sme...» pokračovať v čítaní

Hrať sa a vymýšľať si

externýNeveraŠtúdio 12Ingmar BergmanTamara Vajdíková

Minulý kalendárny rok svetom, a najmä Slovenskom, obiehalo slovné spojenie „osmičkové roky“. Týkalo sa to hlavne okrúhlych výročí konca prvej svetovej vojny či začiatku normalizácie. Pre filmárov a umelcov však znamenal tento rok ešte čosi viac. Štrnásteho júla pred sto rokmi sa totiž narodila jedna z najväčších postáv svetového filmu vôbec. V znamení osmičiek sa teda v minulom roku umelci venovali aj Bergmanovi.   Meno Ingmara Bergmana, švédskeho filmára, je vo svete známe. Tento výnimočný autor počas svojho života vytvoril veľké množstvo scenárov a mnoho snímkov aj zrežíroval. Jeho najznámejšie diela, ako napríklad Persona (1966), Šepoty a výkriky (1972), či Fanny a Alexander (1982), žali úspechy a zbierali ocenenia. V minulom roku sme mali možnosť nazrieť do tvorby tohto autora na rôznych udalostiach súvisiacich s ním. Za vznikom mnohých podujatí spojených s ním stojí najmä Kabinet audiovizuálnych umení (KADU). Vďaka tomu...» pokračovať v čítaní

Titus Dramaticus

Titus AndronicusKBTDiana Pavlačková

Hra Williama Shakespeara Titus Andronicus býva označovaná za jednu z jeho najkrvavejších. V skratke, všetci chcú vládnuť a zavraždia každého, kto im stojí v ceste. Študentka a študent tretieho ročníka Katedry bábkarskej tvorby Veronika Trokšiarová a Matej Truban upravili tento text a prispôsobili ho pre bábkovú inscenáciu. Držia sa pôvodnej dejovej linky, ale výrazne zredukovali jednotlivé dialógy, často až na holé vety či iba prosté oslovenia. Nevypovedané zobrazili konaním, čím príbeh zhustili, zdynamizovali a zamerali sa iba na konkrétne témy.  Tvorivý tím sa koncentroval predovšetkým na vyobrazenie slepej túžby po moci a pomste. V bulletine jasne vymedzujú tento svoj zámer a aktuálnosť hry vidia v jej spôsobe vykreslenia páchania zločinu ako súčasti ľudskej prirodzenosti. Najmä scéna, kde bratia Saturninus a Bassianus obhajujú svoje právo stať sa novým cisárom, sa výrazne prepája so súčasnými predvolebnými dňami....» pokračovať v čítaní

Prečo by sme mali ísť von?

Až bude pekne pôjdeme vonKBTKlára Madunická

Bábkarská dvojica, Šimon Peter Králik a Alžbeta Kamenská, si pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pod vedením profesora Jána Uličianskeho a magistra Petra Čisárika pripravili hudobno-dramatickú inscenáciu podľa rozhlasovej hry Zuzany Uličianskej Ak bude pekne, pôjdeme von. Ako dosiaľ všetky produkcie štvrtákov (Fimfárum, Nosferatu, Kid, Kačka, smrť a tulipána iné), aj táto inscenácia sa vyznačuje výtvarnou nápaditosťou, precíznou hereckou prácou a priam hmatateľnou radosťou z tvorby. Ak bude pekne, pôjdeme von, pôvodná rozhlasová hra  ocenená v roku 1993 prvým miestom na súťaži PRIX FUTURA Berlín, potvrdila pravidlo, že nie každý text, ktorý je napísaný v dialógu, je vhodný na divadelné javisko. Množstvo nevypovedaných vzťahov a nezachytená (alebo nezachytiteľná?) atmosféra Nežnej revolúcie sú toho jasným dôkazom. Avšak dvojica Králik - Kamenská z takéhoto textu dokázali vyťažiť veľa vtipných scén a dojemných...» pokračovať v čítaní

Politika v Burkovni

Milan KunderaŽartBurkovňaKlára Madunická

Študenti tretieho ročníka si pre absolventskú inscenáciu zvolili netradičný text. Dosiaľ sa totiž na Slovensku od Milana Kunderu hrali Jakub fatalista, Vtákovina a Majitelia kľúčov. Teraz však svetlo sveta v priestore Burkovne uzrela dramatizácia jeho románu Žart. Autormi nápadu sú Patrik Samohýl (réžia) a Brian Brestovanský (dramatugia). V zmysle absolventského zadania – vytvoriť a zinscenovať dramatizáciu epického textu z povojnového obdobia – vzniklo počas tejto sezóny niekoľko zaujímavých projektov. Jedným z nich je aj inscenácia Kunderovho Žartu. Román je písaný ich-formou, čo do veľkej miery predznačovalo celkový štýl javiskovej realizácie. Hlavný hrdina rozpráva o tom, ako mu jedna pohľadnica spôsobila množstvo trápenia a stala sa príčinou jeho budúceho nešťastia. Inscenácia sa nesie celý čas v trpko-sladkej atmosfére. Vtip sa prelína s vážnosťou, pričom obe línie sú tu prítomné vo vyváženej miere. Nechýba ani primeraná dávka...» pokračovať v čítaní

Viechovský „Faustus“ alebo Ako si pripraviť faustovské medovníčky

Faustautorský projektMirka Košťálová

Budeme potrebovať 150 g masla, 1 dl medu, 2 dl kryštálového cukru, 1 dl smotany a...nebojte sa, z Reflektora sa nestal časopis venovaný kulinárskemu umeniu. Vymenovávaním ingrediencií narážam na bulletin k inscenácii, v ktorom nájdete Johannov recept na medovníčky, ktoré vo výslednej podobe vidíme aj na javisku (inscenačný tím však neposkytuje návod na to, ako docieliť, aby sa medovníčky bláznivo chichotali).  „Dissignátor scaenárum“, alebo ak chcete režisér Pavol Viecha sa rozhodol spojiť vybraných študentov piateho ročníka z Katedry herectva (Michal Kinik, Matej Babej, Marek Lupták), Katedry scénografie (Kristína Veselá, Lukáš Vasil) a Katedry bábkarskej tvorby (Lukáš Jurko, Mária Ševčíková, Lenka Škoricová, Juliána Dubovská). Spoločne vytvorili autorský projekt venovaný vzdelancovi, alchymistovi a tomu, ktorý zapredal dušu – Faustovi. Inscenácia o človeku, ktorý býva označovaný aj ako černokňažník, veštec, ľudový liečiteľ či astrológ vznikla na...» pokračovať v čítaní

„...vzali ma a povedali mi ´Podpíš!´“

Alfonz BednárKolískaRegina Matejová

Zita počúva prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený zo sabotáže a zrady. Na súd príde svedčiť aj Zitin muž Mišo Černek. Ten však svedčí proti nemu... Na scéne nastáva retrospektíva. Romana Ondrejkovičová ako Zita spomína na udalosti z roku 1945. Dedinu, v ktorej žije obsadili Nemci. Všade panuje strach, pália sa domy, obyvatelia sa navzájom udávajú a hľadajú sa ukrytí partizáni.  Alfonz Bednár vo svojej novele prepája minulosť a vtedajšiu prítomnosť. Precízne pracuje s psychológiou postáv, ktoré sa často ocitajú v hraničných situáciách. Inscenácia Rebeky Valábkovej,  nám približuje dusnú atmosféru konca druhej svetovej vojny a priebeh súdnych procesov päťdesiatych rokov. Prechod spoločnosti z blata do kaluže. Päťdesiate roky dvadsiateho storočia znamenali útok na všetky základné práva a slobody v štáte. Definitívne sa tu udomácnila komunistická diktatúra, ktorá sa stavala proti vlastným občanom a dopúšťala sa...» pokračovať v čítaní

Riadený súhlas

recenzorDominik TatarkaDémon SúhlasuBibiána Švecová

Text Dominika Tatarku sa po dlhých rokoch konečne objavil na javisku slovenského divadla, presnejšie na pôde Vysokej školy múzických umení, v divadle Lab. Adaptácia jeho novely Démon súhlasu nadobudla aj v dnešných časoch výraznú aktuálnosť a apelatívnosť na diváka, nútila ho premýšľať a prehodnocovať – minulosť, prítomnosť i budúcnosť.     Pre tvorivý tandem Jána Janču a Tomáša Hájeka je Démon súhlasu už treťou spoluprácou. (Predtým D. Mamet – Sexuálna perverzita v Chicagu, L. Noren – O láske.) Výber Tatarkovho textu však nebol ich prvotným zámerom inscenovania, zvažovali diela svetových dramatikov ako Ibsena či Strindberga. Tatarkovu novelu Démon súhlasu Tomáš Hájek spracovával a dramatizoval už vo svojej bakalárskej práci Z papiera na papier. Text bol pre Jána Janču do značnej miery zaujímavý, aktuálny svojou ideou a apelatívny na dnešnú politickú a spoločenskú situáciu (politické machinácie, smrť novinára...» pokračovať v čítaní

Osobné radosti z Honzlovej

HonzlováDiana Pavlačková

Myslím si, že môžem bez ostychu konštatovať, že na divadelných scénach našej fakulty v poslednej dobe prevládali muži. Mužskí režiséri v ročníkoch si prirodzene vyberali texty, ktorých ústredné postavy boli mužského rodu a ženy boli zväčša definované prostredníctvom vzťahu k nim. Inscenácia Honzlová po dlhšom čase priniesla na študentské javisko postavu ženskej hrdinky, ktorá má osobitý charakter a dostáva sa do serióznych konfliktov a nie iba vzťahových. A to nie je jediná vec, ktorá ma na tejto inscenácii potešila.  Dramaturgičke a autorke dramatizácie Daniele Brezániovej sa podarilo na základe literárnej predlohy vytvoriť text, ktorý má dramatický charakter, vyhýba sa epickosti a hlavne obsahuje prirodzene znejúce a netézovité repliky (čo nie je vždy samozrejmosť). Výrazne autobiografický román Zdeny Saliverovej mapuje osud mladej ženy v Československu v období normalizácie. Mladá žena po emigrácii svojich rodičov stojí nielen...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com