Najväčšie nebezpečenstvo? Človek!

LabKarel ČapekR.U.R.Dominika Tekelová

Aké následky môže mať nekontrolovateľná moc v rukách človeka? Ekologické katastrofy, klimatické zmeny, vojny, hlad či stratu ľudskosti? A čo je to tá „ľudskosť“? Veď „ľudské prahne po krvi“, ako odznie v jednej replike z inscenácie R.U.R., ktorú v Divadle Lab režíroval Karol Rédli. Od prvotného vydania nadčasového dramatického textu Karla Čapka R.U.R. uplynulo už takmer sto rokov. Toto jedinečné dielo neustále ponúka široký priestor pre realizáciu inscenačného javiskového tvaru, ktorým otvára nové otázky spojené s existenciou človeka.  Inscenácia R.U.R. Divadla Lab v réžii Karola Rédliho a dramaturgii Nikolety Tužinskej predkladá a hromadí stále aktuálne problémy, ktorých pôvodcom je ľudský tvor. Spúšťa diskusie na tému manipulácie, slobody či hodnôt jedinca patriaceho do zmechanizovaného davu. Na videoprojekcii sa premietajú ekologické pohromy, výroba robotov a tváre detí. Prvá polovica inscenácie výrazne pracuje s tempom,...» pokračovať v čítaní

Rozhovor na Nože

recenzordialógBurkovňaDavid HarrowerNože v sliepkachKlára MadunickáAndrea Boboková

KM: Videla si tú novú inscenáciu v Burkovni? AB: Jasne, nebola som síce na premiére, ale videla som reprízu. KM: A čo ty na to? AB: No, pokiaľ sa bavíme o celkovom dojme, ktorý predstavenie vo mne zanechalo, tak ten bol veľmi neutrálny. Nebolo to niečo, na čo by sa nedalo pozerať, ale pravdupovediac, čakala som viac.  KM: Nuž, ja mám zmiešané dojmy. Tento text naposledy na pôde školy inscenoval Silvester Lavrík. Bola to vtedy vraj veľká sláva, podľa niektorých najlepšia Lavríkova vec. Tretiaci sa preto mohli cítiť aj dosť pod tlakom. Ale oceňujem, ako dramaturgička Daniela Brezániová sama preložila text a jazyk prispôsobila hercom. Vďaka tomu všetko vyznievalo prirodzene. Nebolo to zbytočne ukecané, ponechala priestor pre etudy a nonverbálnu komunikáciu. Vyhla sa tiež nadávkam a pejoratívnym slovám, ktoré v pôvodnom preklade sú, a ktoré by v tomto prípade pôsobili veľmi nadbytočne.  AB: Áno, s tým súhlasím. No okrem tohto sa mne...» pokračovať v čítaní

Besnota JA Besnota TY Besnota MY

F. M. DostojevskijadaptáciaBesnotaLABTatiana Kubáňová

"Cezo mňa plynú všetky zakázané hlasy. Niekoľkokrát sa tajuplne ozve besnota alebo diabol, ktorý drieme v každom z nás." Divadlo Lab uviedlo inscenáciu s názvom Besnota v réžii profesionálneho režiséra Doda Gombára. Pri jeho inscenáciách a témach, ktoré spracúva, je zaujímavé pozorovať, ako strašidelne aktuálne sú. Dramaturg Mário Drgoňa spolu s režisérom Gombárom z rozsiahleho emblémového Dostojevského románu s pôvodným názvom Besy vybrali spleť myšlienok i tém, ktoré sa ozývajú naďalej aj v 21. storočí. Už z názvu inscenácie dýcha obraz vírusového a infekčného ochorenia. Choroba, ktorá spôsobuje emočnú labilitu a zmätok. Neomylne vedie k smrti. V inscenácii sa Besy (imaginárna postava) stáva akousi alegóriou, ktorá pripomína diabla. Ocitáme sa medzi postavami blúdiacimi v politickom i morálnom nihilizme. Ani v románe, ani v inscenácii nie je uvedené, v akom čase a priestore sa príbeh búriacich sa ľudí odohráva. Jednotlivé príbehy postáv sú popreplietané spoločným...» pokračovať v čítaní

Dea Loher na javisku Divadla Lab

Dea LoherModrofúzLABVeronika Žigmundová

Vzťahy sú komplikované. Alebo sú komplikovaní ľudia? A čo ak za to ani nemôžu, čo ak sa narodili v nesprávnom tele? V nesprávnej kultúre? Čo ak nepoznajú sami seba? Aj nad týmito otázkami sa zamýšľali inscenátori pri tvorbe novej inscenácie Divadla Lab. Študenti piateho ročníka si ako absolventskú inscenáciu vybrali hru súčasnej nemeckej dramatičky Dey Loher Modrofúz. Ako je pre autorku príznačné, i v tejto hre sú postavy postavené pred zložité životné otázky. Samotný námet prevzala autorka z príbehu grófa Bernarda de Montrogaux. Ide o nenápadného, plachého muža, ktorý počas svojho života bol zodpovedný za smrť šiestich žien. Režisér Samuel Chovanec (5. roč.) divákom predkladá sériu osudov ľudí túžiacich po láske, pričom všetky sa končia rovnako – vraždou. Minipríbehy sú vlastne reminiscenciou hlavnej postavy – Henricha Modrofúza, ktorý sa spovedá slepej žene. Prvý príbeh s názvom Júlia vytvára akúsi paralelu so Shakespearovou tragédiou. Júlia podobne ako u Shakespeara vypije...» pokračovať v čítaní

Nielen Žltá čiara je obmedzujúca

externýMD ŽilinaŽltá čiaraBibiána Švecová

Mestské divadlo v Žiline má vo svojom repertoári nový titul, komédiu Žltú čiaru. Text súčasnej nemeckej dramatičky Charlotte Roos, ktorý vznikol v spolupráci so spisovateľkou Juli Zeh, predovšetkým apeluje na myšlienku slobody. Ide o inscenáciu, ktorá prinúti (alebo by aspoň mala prinútiť) premýšľať, čo je vlastne sloboda a či sme naozaj slobodní.      Inscenácia sa v úvode pohrávala s divákmi a ich interakciou. Náhle sme sa ocitli v aukčnej sieni a mali sme možnosť dražiť umelecké diela. Všetko bolo samozrejme regulované a „zakúpené“ umelecké diela sa dostali do rúk vopred dohodnutým ľuďom. Zvyšní účastníci „aukcie“ neostali na prázdno, odmenou bol komický western tanec licitátora.  Prvotná komika a náboj inscenácie sa postupným plynutím deja vytrácali. Na prvý pohľad by sa zdalo, že tento dramatický text nie je v komédiou, ale nie je to tak. Táto trpká dráma má v sebe ukryté vážne existenciálne otázky života,...» pokračovať v čítaní

Detská robinsoniáda

William GoldingPán múchKBTKlára MadunickáBibiána Švecová

Riadená demokracia, vzbura, cesta vedúca k nepriateľstvu a smrti. Pán múch študentov 1. magisterského ročníka KBT pod pedagogickým a režijným vedením Petra Palika priam srší hrôzostrašnosťou, ale i vtipom a filozofiou. Inscenácia na motívy románu Boh múch Williama Goldinga zachytáva situáciu, kedy sa skupina detí ocitá po havárii lietadla na opustenom ostrove. Bez dospelákov. Plynutím deja sa pred zrakom divákov beznádej a obavy detí menia na radosť, ktorá postupne prerastá až do nevraživosti, rozdeľujúcej skupinku stroskotancov na dva nepriateľské tábory. Goldingov román je alegóriou spoločnosti bez práva a zákonov, prináša obraz človeka, ktorý stratil nevinnosť a zmenil sa na sebca a nositeľa zla. Túto alegóriu sa tvorcom inscenácie podarilo preniesť aj na javisko v mimoriadne silných (najmä vizuálnych) impulzoch. Zaujímavým počinom je nielen dramaturgický výber titulu, ale i dramatizácia textu (Peter Palik). Tá v pomerne krátkej sekvencii zachytáva všetko podstatné z knižnej...» pokračovať v čítaní

Nezachytenie

externýDivadlo KNezachytené fotografieBibiána Švecová

    Nezachytené fotografie sú druhou inscenáciou divadelného (polo)profesionálneho zoskupenia Divadla K.  Ich prvou inscenáciou boli Gogoľove Mŕtve duše (premiéra 17.2.2017), medzitým organizovali workshopy ako Pohyb a zvuk (21.11.2018) a Čechov (2.7.2017). Ich divadelné smerovanie prešlo od románovej predlohy priamo k esejám.     Kolektív divadelnej skupiny siahol po zbierke esejí o fotografoch od Willa Steacyho Photographs not taken. Z množstva esejí o umelcoch z celého sveta si vybrali deviatich konkrétnych. Zaujali inscenačný tím umelci ako osobnosti? Alebo ich práca a snímky? Zážitky počas fotografovania? Osobný život? Divadlo K sa zameriava na to, čo všetko umelci pri svojej práci podstúpili, za akých podmienok pracovali, aké dilemy riešili. Ich problémy, resp. to čo z nich tvorcovia vybrali pre divadelné spracovanie sa skôr približovalo k  zachyteniu každodennosti bežných ľudí....» pokračovať v čítaní

Hrať sa a vymýšľať si

externýNeveraŠtúdio 12Ingmar BergmanTamara Vajdíková

Minulý kalendárny rok svetom, a najmä Slovenskom, obiehalo slovné spojenie „osmičkové roky“. Týkalo sa to hlavne okrúhlych výročí konca prvej svetovej vojny či začiatku normalizácie. Pre filmárov a umelcov však znamenal tento rok ešte čosi viac. Štrnásteho júla pred sto rokmi sa totiž narodila jedna z najväčších postáv svetového filmu vôbec. V znamení osmičiek sa teda v minulom roku umelci venovali aj Bergmanovi.   Meno Ingmara Bergmana, švédskeho filmára, je vo svete známe. Tento výnimočný autor počas svojho života vytvoril veľké množstvo scenárov a mnoho snímkov aj zrežíroval. Jeho najznámejšie diela, ako napríklad Persona (1966), Šepoty a výkriky (1972), či Fanny a Alexander (1982), žali úspechy a zbierali ocenenia. V minulom roku sme mali možnosť nazrieť do tvorby tohto autora na rôznych udalostiach súvisiacich s ním. Za vznikom mnohých podujatí spojených s ním stojí najmä Kabinet audiovizuálnych umení (KADU). Vďaka tomu...» pokračovať v čítaní

Titus Dramaticus

Titus AndronicusKBTDiana Pavlačková

Hra Williama Shakespeara Titus Andronicus býva označovaná za jednu z jeho najkrvavejších. V skratke, všetci chcú vládnuť a zavraždia každého, kto im stojí v ceste. Študentka a študent tretieho ročníka Katedry bábkarskej tvorby Veronika Trokšiarová a Matej Truban upravili tento text a prispôsobili ho pre bábkovú inscenáciu. Držia sa pôvodnej dejovej linky, ale výrazne zredukovali jednotlivé dialógy, často až na holé vety či iba prosté oslovenia. Nevypovedané zobrazili konaním, čím príbeh zhustili, zdynamizovali a zamerali sa iba na konkrétne témy.  Tvorivý tím sa koncentroval predovšetkým na vyobrazenie slepej túžby po moci a pomste. V bulletine jasne vymedzujú tento svoj zámer a aktuálnosť hry vidia v jej spôsobe vykreslenia páchania zločinu ako súčasti ľudskej prirodzenosti. Najmä scéna, kde bratia Saturninus a Bassianus obhajujú svoje právo stať sa novým cisárom, sa výrazne prepája so súčasnými predvolebnými dňami....» pokračovať v čítaní

Prečo by sme mali ísť von?

Až bude pekne pôjdeme vonKBTKlára Madunická

Bábkarská dvojica, Šimon Peter Králik a Alžbeta Kamenská, si pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pod vedením profesora Jána Uličianskeho a magistra Petra Čisárika pripravili hudobno-dramatickú inscenáciu podľa rozhlasovej hry Zuzany Uličianskej Ak bude pekne, pôjdeme von. Ako dosiaľ všetky produkcie štvrtákov (Fimfárum, Nosferatu, Kid, Kačka, smrť a tulipána iné), aj táto inscenácia sa vyznačuje výtvarnou nápaditosťou, precíznou hereckou prácou a priam hmatateľnou radosťou z tvorby. Ak bude pekne, pôjdeme von, pôvodná rozhlasová hra  ocenená v roku 1993 prvým miestom na súťaži PRIX FUTURA Berlín, potvrdila pravidlo, že nie každý text, ktorý je napísaný v dialógu, je vhodný na divadelné javisko. Množstvo nevypovedaných vzťahov a nezachytená (alebo nezachytiteľná?) atmosféra Nežnej revolúcie sú toho jasným dôkazom. Avšak dvojica Králik - Kamenská z takéhoto textu dokázali vyťažiť veľa vtipných scén a dojemných...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03 04 05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com