Politika v Burkovni

Milan KunderaŽartBurkovňaKlára Madunická

Študenti tretieho ročníka si pre absolventskú inscenáciu zvolili netradičný text. Dosiaľ sa totiž na Slovensku od Milana Kunderu hrali Jakub fatalista, Vtákovina a Majitelia kľúčov. Teraz však svetlo sveta v priestore Burkovne uzrela dramatizácia jeho románu Žart. Autormi nápadu sú Patrik Samohýl (réžia) a Brian Brestovanský (dramatugia). V zmysle absolventského zadania – vytvoriť a zinscenovať dramatizáciu epického textu z povojnového obdobia – vzniklo počas tejto sezóny niekoľko zaujímavých projektov. Jedným z nich je aj inscenácia Kunderovho Žartu. Román je písaný ich-formou, čo do veľkej miery predznačovalo celkový štýl javiskovej realizácie. Hlavný hrdina rozpráva o tom, ako mu jedna pohľadnica spôsobila množstvo trápenia a stala sa príčinou jeho budúceho nešťastia. Inscenácia sa nesie celý čas v trpko-sladkej atmosfére. Vtip sa prelína s vážnosťou, pričom obe línie sú tu prítomné vo vyváženej miere. Nechýba ani primeraná dávka...» pokračovať v čítaní

Viechovský „Faustus“ alebo Ako si pripraviť faustovské medovníčky

Faustautorský projektMirka Košťálová

Budeme potrebovať 150 g masla, 1 dl medu, 2 dl kryštálového cukru, 1 dl smotany a...nebojte sa, z Reflektora sa nestal časopis venovaný kulinárskemu umeniu. Vymenovávaním ingrediencií narážam na bulletin k inscenácii, v ktorom nájdete Johannov recept na medovníčky, ktoré vo výslednej podobe vidíme aj na javisku (inscenačný tím však neposkytuje návod na to, ako docieliť, aby sa medovníčky bláznivo chichotali).  „Dissignátor scaenárum“, alebo ak chcete režisér Pavol Viecha sa rozhodol spojiť vybraných študentov piateho ročníka z Katedry herectva (Michal Kinik, Matej Babej, Marek Lupták), Katedry scénografie (Kristína Veselá, Lukáš Vasil) a Katedry bábkarskej tvorby (Lukáš Jurko, Mária Ševčíková, Lenka Škoricová, Juliána Dubovská). Spoločne vytvorili autorský projekt venovaný vzdelancovi, alchymistovi a tomu, ktorý zapredal dušu – Faustovi. Inscenácia o človeku, ktorý býva označovaný aj ako černokňažník, veštec, ľudový liečiteľ či astrológ vznikla na...» pokračovať v čítaní

„...vzali ma a povedali mi ´Podpíš!´“

Alfonz BednárKolískaRegina Matejová

Zita počúva prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený zo sabotáže a zrady. Na súd príde svedčiť aj Zitin muž Mišo Černek. Ten však svedčí proti nemu... Na scéne nastáva retrospektíva. Romana Ondrejkovičová ako Zita spomína na udalosti z roku 1945. Dedinu, v ktorej žije obsadili Nemci. Všade panuje strach, pália sa domy, obyvatelia sa navzájom udávajú a hľadajú sa ukrytí partizáni.  Alfonz Bednár vo svojej novele prepája minulosť a vtedajšiu prítomnosť. Precízne pracuje s psychológiou postáv, ktoré sa často ocitajú v hraničných situáciách. Inscenácia Rebeky Valábkovej,  nám približuje dusnú atmosféru konca druhej svetovej vojny a priebeh súdnych procesov päťdesiatych rokov. Prechod spoločnosti z blata do kaluže. Päťdesiate roky dvadsiateho storočia znamenali útok na všetky základné práva a slobody v štáte. Definitívne sa tu udomácnila komunistická diktatúra, ktorá sa stavala proti vlastným občanom a dopúšťala sa...» pokračovať v čítaní

Riadený súhlas

recenzorDominik TatarkaDémon SúhlasuBibiána Švecová

Text Dominika Tatarku sa po dlhých rokoch konečne objavil na javisku slovenského divadla, presnejšie na pôde Vysokej školy múzických umení, v divadle Lab. Adaptácia jeho novely Démon súhlasu nadobudla aj v dnešných časoch výraznú aktuálnosť a apelatívnosť na diváka, nútila ho premýšľať a prehodnocovať – minulosť, prítomnosť i budúcnosť.     Pre tvorivý tandem Jána Janču a Tomáša Hájeka je Démon súhlasu už treťou spoluprácou. (Predtým D. Mamet – Sexuálna perverzita v Chicagu, L. Noren – O láske.) Výber Tatarkovho textu však nebol ich prvotným zámerom inscenovania, zvažovali diela svetových dramatikov ako Ibsena či Strindberga. Tatarkovu novelu Démon súhlasu Tomáš Hájek spracovával a dramatizoval už vo svojej bakalárskej práci Z papiera na papier. Text bol pre Jána Janču do značnej miery zaujímavý, aktuálny svojou ideou a apelatívny na dnešnú politickú a spoločenskú situáciu (politické machinácie, smrť novinára...» pokračovať v čítaní

Osobné radosti z Honzlovej

HonzlováDiana Pavlačková

Myslím si, že môžem bez ostychu konštatovať, že na divadelných scénach našej fakulty v poslednej dobe prevládali muži. Mužskí režiséri v ročníkoch si prirodzene vyberali texty, ktorých ústredné postavy boli mužského rodu a ženy boli zväčša definované prostredníctvom vzťahu k nim. Inscenácia Honzlová po dlhšom čase priniesla na študentské javisko postavu ženskej hrdinky, ktorá má osobitý charakter a dostáva sa do serióznych konfliktov a nie iba vzťahových. A to nie je jediná vec, ktorá ma na tejto inscenácii potešila.  Dramaturgičke a autorke dramatizácie Daniele Brezániovej sa podarilo na základe literárnej predlohy vytvoriť text, ktorý má dramatický charakter, vyhýba sa epickosti a hlavne obsahuje prirodzene znejúce a netézovité repliky (čo nie je vždy samozrejmosť). Výrazne autobiografický román Zdeny Saliverovej mapuje osud mladej ženy v Československu v období normalizácie. Mladá žena po emigrácii svojich rodičov stojí nielen...» pokračovať v čítaní

Bezcitnosť vs. Láska

Boris VianPena dníAdam Nagy

Román Pena dní je ukážkou mravne skazenej povojnovej spoločnosti. Poukazuje na apatickosť a bezcitnosť, ktorá nedovolí prejaviť skutočné emócie. Tento obraz sa dá dokonale preniesť na súčasnosť a to bola možno inšpirácia inscenátorov. Borisovi Vianovi život do cesty priviedol vrodenú srdcovú vadu. Mal na výber medzi dlhým, nudným životom vyštudovaného inžiniera alebo búrlivým umeleckým životom. Napriek svojej chorobe do toho, čomu sa rozhodol venovať, išiel na plný plyn. Vian pôsobil skoro vo všetkých umeleckých sférach. Bol jazzovým hudobníkom, textárom, kritikom, novinárom, dramatikom, maliarom, hercom, prekladateľom, scenáristom, ale hlavne spisovateľom.   Tvoril už počas 2. svetovej vojny, ale jeho zásadné diela vznikli v povojnovom období. K tým patrí aj Pena dní. Napriek svojej silnej výpovedi vzbudí u čitateľa hravosť a dostane ho do emočného kolotoča, v ktorom môže prežiť rôzne pocity. Román sprevádza čitateľa osudom dvoch párov. Hlavnou zápletkou deja je vzťah Colina...» pokračovať v čítaní

Filmová Monika v divadelnom odraze

zahraničnýDAMULeto s MonikouDiana Pavlačková

Kabinet audiovizuálnych a dramatických umení (KADU) je vzdelávacia platforma, ktorá každoročne prináša program zostavený z prednášok, diskusií, filmov a inscenácií. Program zastrešuje jedna hlavná a veľmi konkretizovaná téma. V roku 2018 organizátori svoj kabinet venovali dielu Ingmara Bergmana, jeho tvorbe, inšpiračným vplyvom a presahom do tvorby iných umelcov. Bratislavskí diváci mali na KADU možnosť vidieť aj pražskú inscenáciu Léto s Monikou, ktorá vznikla v rámci festivalu Bergmanovský divadelní týden. Divadelnú adaptáciu známeho filmu vytvorilo zoskupenie Činohra 16:20. Pod týmto názvom prezentujú svoju tvorbu v Divadle Kolowrat študenti a študentky DAMU a dramaturgicky sa orientujú prevažne na pôvodné dramatické diela. Prepojenie divadla a filmu v tvorbe Bergmana je dnes už nepopierateľný fakt. Bergman sám režijne v divadle pôsobil, hoci svoje filmové scenáre nikdy neinscenoval. Ich divadelný potenciál objavili až nasledujúce generácie...» pokračovať v čítaní

Dosť bolo o migračnej kríze? Americkému cisárovi by ste mali dať šancu

externýAmerický cisárRoberta Krmášková

Po tom, čo obrazovky, noviny, pláže či mestá zaplavili dôsledky migračnej krízy, by si divák možno želal, aby sa mu táto téma vyhla aspoň v divadle. Štúdio 12 a Divadlo Pôtoň z Bátoviec však v masových útekoch z Rakúsko-Uhorska našli inšpiráciu pre ponúknutie pohľadu na to, ako to bolo kedysi a aký súvis s tým môžeme nájsť v súčasnosti. Režisérka Iveta Ditte Jurčová vo svojej adaptácii knihy rakúskeho spisovateľa Martina Pollacka Americký cisár – masový útek z Haliče, ponúka jednu z najzaujímavejších inscenácií sezóny, o čom svedčí aj ocenenie Dosky v kategórii najlepšia inscenácia.     Tému migrácie otvára v predstavení mystický až ťaživý úvod o drakobijcovi Slavicovi,  ktorého snaha zbaviť ľudí utrpenia je paralelou s ťažkými osudmi nehostinnej zeme, odkiaľ ľud uteká. V príbehu nachádzame  obraz migrantov vtedajšej doby z našich končín, ktorí vo viere za lepším životom prekonávali náročnú cestu do Nového sveta, no namiesto šťastia ich tam často čakala...» pokračovať v čítaní

Stratená Gerda

GerdaKBTMichaela Gallová

Inscenácia Gerda študentiek bábkarskej tvorby je inšpirovaná Andersenovou rozprávkou o Snehovej kráľovnej. Základný rozdiel medzi predlohou a spracovaním je v tom, že tentokrát je stratená Gerda a nie Kai.  Tvorkyne rozprávajú príbeh dievčatka Gerdy, ktorá sa snaží vyrovnať so smrťou mamy, ktorá bola jediným pevným bodom a svetlom v Gerdinom živote. Inscenácia zaujme svojou výtvarnou zložkou už pri vstupe do priestoru. V strede javiska stojí menšia skrinka a nad ňou je zavesená lampa. Táto zdanlivo jednoduchá scénografia Juliány Dubovskej sa počas predstavenia rozvíja a navrstvuje. Vnútro skrinky sa stáva intímnym miestom, kde si Gerda užíva čas strávený so svojou mamou, zo zásuvky vystupuje Kai – malá čipková bábka so svetielkom, ktorá sa snaží zblížiť s Gerdou po smrti jej mamy. Skrinka sa neskôr otvorí a hrací priestor a dej sa rozšíri o ďalšiu postavu – bábiku visiacu z krídla skrinky. Motív čipky...» pokračovať v čítaní

Sören Kierkegaard ako človek spoznateľne-nespoznateľný

externýMário DrgoňaSøren KierkegaardŠtúdio 12Mliečne zubyTatiana Kubáňová

Sören Kierkegaard vyslovil o sebe vetu: ,,Sám pre seba som najväčšou záhadou‘‘, čím o sebe aspoň v stručnosti vyjadril, kam bude smerovať jeho filozofia. Z diel vyžaruje úzkosť ako základný a nosný stav duše, ktorý sa autor snaží zachytiť, opísať a preniesť na čitateľa. Vo svojej filozofii vytvára tri etické typy: estetický, mravný a religiózny. Každý obsahuje časový horizont, pre estetický typ je to okamžik, pre mravný typ jeden ľudský život a pre religiózny – večnosť. Tvrdí, že v odhodlaní dokážeme urobiť skok. Teda; estetický typ si začne uvedomovať, že všetko čo mohol zažiť, zažil a už ho viac nič nenapÍňa, pokiaľ nespozná hodnoty. No i mravný typ si uvedomí, že je niečo viac ako hodnota a niečo viac ako človek, a to je Boh. Sören prichádza k poznaniu, že všetko, k čomu človek smeruje, je Boh. Kierkegaard je považovaný za zakladateľa existencializmu v oblasti literatúry a filozofie. Ako filozof ovplyvnil ďalšie množstvo...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03
04
05 06
07 08 09 10 11 12 13
14
15
16 17 18 19 20
21 22 23 24 25
26
27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com