Opäť Tri sestry a opäť len ako herecké cvičenie

Anton Pavlovič Čechov: Tri sestryKarol Mišovic

Hádam za posledné roky (ak nie desaťročia) nie je ročník hercov, režisérov, divadelných vedcov..., ktorí by sa pri výučbe na DF VŠMU nestretli s Čechovovými Tromi sestrami. A to nielen na seminári z dejín ruského divadla. Tri sestry skutočne patria medzi „povinné jazdy“ na všetkých katedrách. A preto sa netreba čudovať, že sa opäť nasťahovali aj na javisko Labu. Nie je tomu tak dávno čo naposledy Oľga, Máša a Irina z toho javiska vzdychali po odchode do Moskvy. V roku 2010 hru ako pedagogickú réžiu naštudoval Martin Huba a bola to vôbec prvá premiéra v novootvorenom Divadle Lab. Inscenácia však vyznela viac ako tzv. semestrálne predvádzačky než hotový javiskový tvar s uceleným interpretačným kľúčom. O to horšie bolo, že z herectva (až na pár svetlých výnimiek) sa rinul len kŕč a prepiata vo výsledku nepresvedčivá psychika. Informácia o tom, že rodina Prozorovovcov sa opäť objaví na školskom javisku teda neprekvapila. Dokonca...» pokračovať v čítaní

Jablko, ktoré spadlo tam, kam malo

V živote každého z nás sú vzťahy niečím, čo formuje naše osobnosti. Vďaka čomu dokážeme meniť svoje zlé vlastnosti a rovnako aj vylepšovať tie dobré. Stávame sa empatickejšími, vieme sa ľahšie prispôsobiť, dokážeme jednoduchšie prijať názor, ktorý sa nemusí zhodovať s tým našim. Vzťahy však nebývajú len prechádzkou ružovou záhradou. Nedorozumenia, hádky, kríza komunikácie, stagnácia vzťahu. To všetko sú aspekty, kvôli ktorým sa mnohokrát v partnerských vzťahoch dostávame do situácie, z ktorej niet iného východiska, než je rozchod. Avšak napriek neustálym zlým skúsenostiam a nepríjemným spomienkam vzťahy naďalej vyhľadávame a vytvárame, pretože všetci vieme, že človek jednoducho nebol stvorený tak, aby dokázal prežiť sám.             Divadelná hra Jamesa Saundersa After Liverpool sa zaoberá problematikou partnerských vzťahov. Autor prináša pohľad na tri páry, z ktorých každý sa nachádza...» pokračovať v čítaní

Takmer dokonalá Slečna Júlia

August Strindberg: Slečna JúliaKatarína Cvečková

Študent posledného ročníka katedry réžie a dramaturgie Tomáš Procházka už prostredníctvom inscenácie Macbeth: Hra o bastardoch preukázal isté tendencie k modernej réžii, osobité režijné videnie, ako i svoj prístup ku klasike. Procházka číta medzi riadkami a pokúša sa nachádzať nezvyčajné interpretácie klasických diel – inklinujúce k dnešnej dobe, nie však nasilu aktualizované, ako i rôzne motivácie postáv odlišné od bežnej inscenačnej tradície. Napríklad jeho Macbeth primárne netúžil po moci, ale skôr po uspokojení potrieb a ambícií svojej ženy a tým naplnení a potvrdení svojej mužskej pozície. Ústrednou a hnacou silou udalostí v Macbethovi sa však napokon stali tri ženy – mýtické postavy troch čarodejníc, ktoré ovládali konanie všetkých postáv. Je zrejmé, že Procházkovu doterajšiu tvorbu výrazne sprevádzajú otázky postavenia muža a ženy vo vzťahu i v spoločnosti ako i hľadanie vlastnej identity vzhľadom na zaužívané predsudky a...» pokračovať v čítaní

Stále rovnaký Incident

Nicholas E. Baehr;Larry Peerce: IncidentMilo Juráni

Incident (1967), hollywoodsky film scenáristu Nicholasa Baehra v réžii Larryho Peercea svetom neotriasol. Neodniesol si žiadnu významnejšiu americkú ani európsku filmovú cenu a nezaradil sa ani do širšieho fondu svetovej filmovej klasiky. Psychologická sonda do myslenia násilníkov a ľahostajnosti ich obetí sa nepreslávila.   Možno to spôsobil fakt, že jeho príbeh je založený na trochu neuveriteľnej modelovej situácii. Dvojica vagabundov, ktorí hrubosť a násilie povýšili na životný štýl, prichádzajú do vagónu metra, aby tu predviedli to, čo vedia najlepšie – neobmedzený teror. Cestujúci, zástupcovia viacerých rás a sociálnych vrstiev, predstavujúci takmer akési ľudské univerzum (nachádzajú sa tu otcovia rodín, žobrák, profesor, zaľúbenci či bežný manželia), sa však akosi záhadne nedokážu vzbúriť. Zväčša len sedia a v úplnej tichosti sledujú násilie páchané na ostatných. Samozrejme, len do chvíle, kým nepríde rad práve na nich. Ak sa už...» pokračovať v čítaní

Električka, ktorá vo vás zanechá túžbu

Tennessee Williams: Električka zvaná túžba

Hra Tennesseeho Williamsa Električka zvaná túžba má viacero predností. Prvá: je od Tennesseeho Williamsa. To meno niečo znamená. Druhá: Dostal za ňu Pulitzerovu cenu. Aj tá niečo znamená. Tretia: Tá hra je fakt dobrá. Nespočetne mnohokrát ju inscenovali hádam po celom svete (teda aspoň na západe), vrátane Slovenska. Tak prečo ju neinscenovať znova? Asi nejakú takúto úvahu mali tvorcovia najnovšej inscenácie Divadla Lab, keď vyberali hru pre absolventskú inscenáciu. Zabudli si však položiť jednu dôležitú otázku – čo chceme touto inscenáciou povedať? Ak aj nezabudli, odpoveď na ňu sa im nepodarilo vo výslednom diele pretlmočiť – ani po jeho zhliadnutí nám totižto nie je jasná. Keďže sa táto hra miliónkrát inscenovala, sú tu isté stereotypy, možno aj zaužívané „pravidlá“, podľa ktorých sa dá inscenácia vystavať. Niektorí to nazývajú rešpektom voči autorovi, no povedzme, že sa to dá nazvať aj nedostatkom nápadov, či rezignovaním na režijný koncept. Poďme ale po poriadku. Dramaturgička...» pokračovať v čítaní

Inscenácia zamknutá na tri zámky

Jan Antonín Pitínsky: Izbička

Nie veľmi často sa stane, že divák v divadle nevie, či sa má smiať alebo plakať. Ak sa to aj stane, je to zväčša dôsledok nevhodného narábania s pátosom, či nejakej spojitosti s vlastnou skúsenosťou, alebo nakoniec žánrom tragifrašky. Len málokedy je to výsledok systematického mätenia diváka, ako je tomu v prípade inscenácie Pitínskeho Izbičky. Režisérka Mária Froncová a dramaturg Miloslav Juráni sa rozhodli zbúrať akýkoľvek význam ešte skôr, než je vôbec vystavaný. Tak sa v úvode ocitáme v naivnej fraške z prostredia panelákovej malomeštiackej rodiny, prechádzame postupne do rodinnej drámy, paródie thrilleru až po psychodrámu. Otázkou však zostáva, čo je zámerom tohto žánrového rozptylu a ako tento prístup prospieva, či už myšlienkovej interpretácii textu, alebo inscenačnej estetike. Samotný text autora, ktorý je ďaleko viac divadelným režisérom než dramatikom, je tak trochu čudný. Príbeh rodiny, ktorá je stigmatizovaná mnohými, hoci nie do oka bijúcimi defektmi, sa odvíja od...» pokračovať v čítaní

Hrdina? Človek! Zlodej...

Jozef Mokoš: Jánošík? Jánošík! Jánošík...

Národný hrdina. Čo je významom tohto slovného spojenia? Akými činmi si človek môže zaslúžiť, aby bol s ním spájaný? Na Slovensku sa výraz národný hrdina spomína najmä v súvislosti s postavou Juraja Jánošíka. Človeka, ktorý vraj bohatým bral a chudobným dával. Človeka s nejasnou existenciou, na ktorú nám história nedáva jednoznačné odpovede. Prečo však národ potrebuje svojho hrdinu? Jánošíkove zveličené činy mohli v minulosti pomáhať k pozdvihnutiu sebavedomia národa trpiaceho komplexmi z večného utláčania. V súčasnosti je však väčšmi reklamným symbolom Slovenska, ktorý si cudzinci kúpia vyrezaný na dreve v obchode so suvenírmi. Divadelná hra Jozefa Mokoša Jánošík? Jánošík! Jánošík... už svojím názvom naznačuje, že to, kým v skutočnosti náš národný hrdina bol, nikto nevie. V diele sa autor venuje Jánošíkovmu životu od narodenia až po smrť na šibenici. Zobrazuje ho ako malého výtržníka, náruživého milovníka či neposlušného...» pokračovať v čítaní

Aaahr! alebo Koľko „priateľov“ vás odkopne, kým nájdete toho pravého

V. Oravský a K. P. Larsen: Vtákoviny

Ak ste si doteraz mysleli, že hudba Dana Nekonečného (áno, ten Čech v žltom saku, áno, ten opálený, áno, ten vždy rozradostený a pripravený šíriť vo svete eufóriu v rytme samby) je súca akurát tak na pofidérne party, ktoré sa vás snažia presvedčiť, že príchodom na ne sa ocitnete v Karibiku, mýlite sa. Že sa môže stať aj skvelou súčasťou divadelnej inscenácie, dokázal tretí ročník Katedry bábkoherectva pod vedením Silvie Vollmannovej a Nade Uherovej. Áno, aj toto je možné. V inscenácii Vtákoviny, ktorá mala premiéru 19. decembra v divadle Lab. Hra Vtákoviny (pôvodne Aaahr!) je spoločným dielom Vladimíra Oravského a Kurta Petra Larsena. Bola ocenená prvým miestom na svetovom divadelnom kongrese v Manile usporiadanom ITI/UNESCO (International Playwrights’ Forum of the International Theatre Institute) a ASSITEJ (International Association of Theatre for Children and Young People). Oravský (mimochodom rodák z Rožňavy, žijúci vo Švédsku)...» pokračovať v čítaní

Neuchopiteľný tiger za priehľadnou fóliou

Michal Walczak: Amazónia

Po minulosezónnej konzervatívne spracovanej hre Zachráň si svojho Afričana, ktorá riešila témy falošnej charity, čo slúži iba na vlastné zviditeľnenie a napĺňanie vreciek  (nakoniec sa inscenácia pretavila do skutočnej zbierky na africkú školu), prezentuje režisér Roman Maroš v Labe svoju odvrátenú tvár. Bujaré divadelné efekty, vulgarizmy, tráva aj nahota môžu niekomu spôsobiť malý šok. Šťastlivci, ktorí však videli jeho „predvádzačkové“ spracovanie Na šírom mori, určite prekvapení nie sú. Snaha o „iné“ spracovanie síce nie je tak zjavná ako v Mrożkovej absurdite, ale pre Marošovo režijné vybúrenie je Amazónia Michala Walczaka ako stvorená. A zároveň, pre inscenovanie tejto poľskej šialenosti neexistuje lepší priestor, ako divadlo LAB. Jadro príbehu totiž opisuje patálie mladého páru čerstvo doštudovaných umelcov – herca Eda (Šimon Ferstl) a herečky Anety (Dominika Zeleníková), ktorí po škole hľadajú nové zázemie. A tak ako sa ich predstava...» pokračovať v čítaní

Aj úradníci si zaslúžia istoty!

N.V.Gogoľ: Reuízor

Ako len začať recenziu na inscenáciu hry N.V. Gogoľa Revízor? Tento text patrí medzi najuvádzanejšie ruské komédie a konštatovanie o tom, že korupcia medzi ľuďmi bola, je, a s najväčšou pravdepodobnosťou až do vyhynutia ľudstva vždy bude, by tiež nebolo práve kreatívne.  Samozrejme podobnými otázkami sa museli zaoberať aj dramaturgička (Jana Smokoňová) a režisérka (Mária Froncová) inscenácie Reuízor, ktorá mala premiéru v novembri v divadle Lab. Mierne upravený názov Gogoľovej hry aj prvé minúty inscenácie odkrývajú, že inscenátorky sa rozhodli text výrazne upraviť. Na úvod divák len počuje z reproduktorov audiozáznam niekoľkých perál ducha, ktoré zazneli z úst našich súčasných či bývalých poslancov. Môže si tak vypočuť hlboké posolstvo Vladimíra Mečiara o „gágajoch, tárajoch a prďúsoch“, následnú reakciu Vladimíra Palka o „morálnej stoke“ a pod. Postupne sa začne osvetľovať scéna a jednotlivé postavy  sedia za stolmi, ktoré...» pokračovať v čítaní

iniciátor
September - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
24 25 26 27 28 29
30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com