Ponor do Nory

externývNořenZuzana M. Frenová

V réžii Alžbety Vrzguly a dramaturgii Patrika Boušeka sa divákom Štúdia 12 predstavila inscenácia, ktorá vznikla na podnet pražského divadla Venuše ve Švehlovce pri príležitosti festivalu Venušiny dny. Nie je teda náhoda, že sa zaoberá feminizmom. Tvorcovia však v inscenácii vNořen nachádzajú princíp, ktorý tému tlmočí inak, naopak. V Československej inscenácii, v ktorej spracovali motívy Ibsenovej hry Nora alebo Dom bábik, je hlavným obhajcom slobody a rovnoprávnosti žien muž, nie žena. Téma feminizmu sa stala dilemou 21. storočia. Má feminizmus ešte význam? Čo sa skrýva za týmto zovšeobecneným pomenovaním, ktoré nám zovšednelo? Príbeh Ibsenovej Nory je tu zhutnený do niekoľkých základných momentov. Sú kľúčovými pre vykreslenie vzťahu Nory a jej manžela Helmera. Inscenátori pritom pracujú s divadelným princípom divadla na divadle. Divák je uvedený do deja, kde sa herec (Jonáš Florián) a herečka (Lenka Libjaková) pripravujú na skúšanie inscenácie hry Dom Bábik. Lenka...» pokračovať v čítaní

Hamlet na diéte

externýW. ShakespeareHamletShakespearovské slávnostiMiroslava Košťálová

Letné shakespearovské slávnosti majú v názve obsiahnuté obľúbené ročné obdobie a meno najslávnejšieho anglického dramatika všetkých čias. Okrem toho sa odohrávajú na nádvorí Bratislavského hradu, čo pre diváka zvyknutého na kamenné divadlá môže pôsobiť atraktívnym dojmom. Toto kultúrne podujatie plní hneď niekoľko funkcií – organizátori vzdávajú hold tvorbe Williama Shakespeara, zahajujú kultúrne leto v hlavnom meste Slovenska a zároveň sa snažia priblížiť divákom atmosféru divadla alžbetínskej éry. Zvláštnosťou Letných shakespearovských slávností sú predstavenia pod holým nebom, čo kladie na herecký súbor nemalé požiadavky, týkajúce sa predovšetkým javiskovej práce s hlasom. Často výrazne aktualizované texty tak zároveň ponúkajú špecifikum zážitku z plenérového alžbetínskeho divadla. Slovenskí diváci majú vďaka tomu tiež možnosť spoznať menej známych českých hercov. Režisér Michal Vajdička siahol po svetoznámej tragédii Hamlet, ktorú...» pokračovať v čítaní

Dôvera v parku

site-specifictanecHTFBence Hégli

Krátko po začiatku semestra, 24. septembra, som využil príležitosť pozrieť si dve predstavenia tanečnej fakulty s názvom Cítiť (ne)viditeľné a Dôvera. Napriek tomu, že tieto dve časti sú ako celok prepojené pomocou jednej základnej myšlienky, ktorou je dôvera, môžeme sa na ne pozerať aj ako na dve samostatné diela. Rád by som sa zaoberal prvým, ktoré sa mi zdalo zaujímavejšie tým, aký núka priestor pre diváka. Známa slovenská choreografka Marta Poláková spolupracovala s prvým a tretím ročníkom Katedry tanečného divadla a performancie. Chladnejšie počasie nič neubralo produkcii na atmosfére a priestor parku na Svoradovej ulici len pomohol tejto, na koncentráciu náročnej, úlohe. Viac než pol hodiny sa študenti so zavretými očami snažili s dôverou pohybovať v cudzom priestore, cítiť prírodu a seba navzájom. Ťažkosti spojené s vnímaním daného priestoru a seba v danom čase vo mne vyvolali pocit, že tanečná úloha je veľmi náročná a viac menej aj nekomfortná pre účinkujúcich. Obavy z...» pokračovať v čítaní

Pôjdeme sa plaviť?

Jon FosseSom vietorLabMiroslava Košťálová

Pre súčasnú severskú drámu sú charakteristické rôzne druhy foriem – od dramatizovanej eseje Volám svojim bratom švédskeho dramatika Jonasa Hassena Khemiriho, experimentálnu drámu Strácam sa nórskeho dramatika Arne Lygreho, v ktorých tvoria didaskálie opis konania postáv, až po minimalizmus a hudobnosť textov nórskeho dramatika Jona Fosseho. V hrách severských dramatikov sú prítomné symboly, ktoré sa pôsobivo dopĺňajú s vnútorným vyprázdnením postáv (uveďme napríklad faerského dramatika Joanesa Nielsena a jeho hru Jestvuje krajina menom víkend?, v ktorej autor využíva symbolickú postavu Sedliaka ako dôsledok nelogického konania psychicky labilnej Jóhanny). Nie sú to len symboly, ktoré reprezentujú tvorbu dramatikov zo severnej Európy. Zo všetkých zmieňovaných patrí k najvýraznejším autorom Jon Fosse, ktorý zasadzuje postavy do neurčitého priestoru (niekde medzi životom a smrťou), vďaka čomu sa mu darí pôsobivo rozohrávať filozofické otázky...» pokračovať v čítaní

Sme blázni, keď sme sa ešte nezbláznili?

Leonid AndrejevMyseľLabJakub Molnár

Kultúrny fajnšmeker sa na tento mesiac mohol skutočne tešiť. Repertoár Divadla Lab prešiel šokovou terapiou a dostal sa doň symbolistický text Myseľ od Leonida Andrejeva. Pokus odvážny, ale i veľmi riskantný. Nie nadarmo si pri tomto spisovateľovi vybavím snáď len film M. Hollého Balada o siedmich obesených. Autor je totiž známy svojimi ťažkými psychologicko-filozofickými úvahami s komplikovanou lingvistikou a štylistickou štruktúrou. Režisér Pavol Viecha a dramaturgička Alexandra Rychtarčíková toto pre mnohých ťažko stráviteľné univerzum opustili a text duchovného bratranca Maeterlincka či Strindberga umne dramatizovali ako odľahčenú revolucionársko-provokatívnu jednohubku na vážno-grotesknom podstavci. Novelka Myseľ je možno na prvý pohľad čo do fabuly jednoduchá, no zahŕňa v sebe nespočetné množstvo existenciálnych tém. Hlavný hrdina Keržencev je vážne zamilovaný do krásnej Táne, no láska nie je opätovaná. Namiesto toho sa zasnúbi so...» pokračovať v čítaní

Ach, tá láska patetická

Lars NorenO láskeLabDiana Pavlačková

Poetiku tvorby švédskeho dramatika Larsa Norena mali diváci Divadla Lab možnosť spoznať už v posledných dvoch sezónach, v inscenáciách Chlad alebo Démoni. Režisér Ján Janča siahol opäť po texte, ktorý sa snaží uchopiť modernú podobu lásky v kontexte súčasného obrazu sveta. Konverzačná dráma v jeho režijnom vedení reflektuje osobné až individualistické vyrovnávanie sa s emóciami a zodpovednosťou v partnerských vzťahoch. Inscenačný tím sa zameral najmä na zobrazenie komplikovaného hľadania šťastia v láske a vzťahoch. Vnútorný boj medzi sebeckým napĺňaním svojich túžob a snahou nezraniť iných sú hlavnými témami inscenácie O láske. Jednotlivé výstupy sú svetelne razantne oddelené, logicky v priestore vystavané a podporujú chronologický vývoj deja i osobných prerodov postáv. Pomáha tomu najmä funkčné výtvarné riešenie. Scénografia Kataríny Nedelskej jednoducho člení priestor malého javiska Kaplnky. Práca s paravánmi...» pokračovať v čítaní

Čierny humor na oddych

Martin McDonaghStratiť ruku v SpokaneLabBibiana Švecová

Skromná izbietka chátrajúceho objektu upúta diváka od prvých momentov a vyvolá v ňom otázniky, čo bude ďalej. Krátko po začatí inscenácie však všetky nezodpovedané otázky nachádzajú svoje odpovede a divákovu pozornosť pútajú len situácie miestami korenené írskym, mrazivo čiernym humorom. Ďalším titulom v rámci bakalárskych réžií Juraja Hanulíka (po inscenácii Ákos Németh: Műllerovi tanečníci, 20. 12. 2017) bola inscenácia Stratiť ruku v Spokane od Martina McDonagha. Od menovaného írskeho dramatika na javisku divadla Lab už uviedli Mrzáka z Inishmaanu. Výber tohto autora možno chápať vďaka jeho špecifickému spracovávaniu aktuálnych tém doplnených o prekvapujúci čierny humor. Vyššie spomenutá striedmo zariadená hotelová izba je, ako sa divák dozvedá, hlavným a jediným dejiskom celej inscenácie. Paralelné scény vytvárajú jednotlivé prehovory postáv či výstup Tobyho (Matúš Beniak). Priestor izby s príslušným inventárom (skriňa, radiátor,...» pokračovať v čítaní

Pointa skrytá v kufríku…

externýŠtúdio 12MarsRomana Srncová

Je Mars naozaj na dosah? Aj keď sú od roku 1972 na Mars vysielané sondy rôznych svetových veľmocí, mnoho ľudí ani len netuší o projekte Mars One, ktorý má za cieľ založiť trvalé ľudské osídlenie na Marse. Inšpirácia touto misiou, alebo vidinou toho, čo bude, keď bude, sa odzrkadľuje v inscenácii Samuela Chovanca. Prostredníctvom nových technológii odhaľuje svoj Mars. Ale aj to, ako to na ňom (ne)funguje. Dramatický text Samuela Chovanca Mars inšpirovaný projektom Mars One sa prioritne zameriava na štyroch vybraných kandidátov, ktorých po „náročnom“ školení vyšlú na Mars. Hneď v úvode Chovancovej inscenácie vystupuje aj postava G-mana, známa z počítačovej hry Half-Life, ktorá nie je pre diváka zreteľne čitateľná. Jeho funkcia v hre taktiež nie je úplne zrejmá. Pre G-mana je typický čierny oblek, čierny kufrík, má tajomnú povahu, identitu a nevysvetliteľné motivácie. Vystupuje ako supervízor, má zvláštne správanie a schopnosti nad rámec normálnych ľudí....» pokračovať v čítaní

Vďaka za to, že vás máme

externýneprofesionálnyVďaka za šťastieKatarína Krokošová

Divadlo Christoffer je ochotnícke divadlo, ktoré funguje od roku 2008. Jeho repertoár tvorili predovšetkým hry s náboženskou tematikou a hlbokým morálnym posolstvom. Výnimkou nie je ani najnovší prírastok. Na konci apríla uviedlo hru Vďaka za šťastie. Problémom inscenácie je samotný text hry (Mária Anna Krupková), ktorého cieľom bola snaha o pripomenutie hodnoty a nestálosti ľudského šťastia. Spisovateľ Alex, ktorý žije v harmonickom manželstve so svojou ženou Dianou, si neváži šťastie, ktoré mu je dopriate. Jedného dňa stretne v bare neznámeho a rozhodne sa, že práve on bude jeho inšpiráciou pre písanie. Zabudne však na skutočné hodnoty, ktoré mu tak v závere hry musia byť pripomenuté. Odčítať dej príbehu je však veľmi náročné a nenapomáha tomu ani samotná inscenácia. Autorka sa snažila vytvoriť dve roviny textu – tú reálnu a tú nereálnu, ktorá sa odohráva v našich mysliach. Textu však akoby chýbal dostatočne úderný začiatok, ktorý by viedol k záveru, kde by sa rozuzlil leitmotív...» pokračovať v čítaní

Bábkari sa neboja upírov

Friedrich MurnauUpír NosferatuKBTMirolava Košťálová

Nemý film Upír Nosferatu patrí k cenným dielam filmového expresionizmu, ktoré vznikli v 20. rokoch. Režisér F. W. Murnau sa inšpiroval svetoznámym románom Dracula od Brama Stokera. Nemý film z roku 1922 je charakteristický prepracovanými mizanscénami, hereckou štylizáciou a výraznou hudbou. Inscenovať nemý film predstavuje pre nejedného inscenátora výzvu. Ako vyzerá Upír Nosferatu v podaní študentov tretieho ročníka Katedry bábkarskej tvorby na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave? Inšpirácia rovnomenným filmom je zrejmá predovšetkým vo vytváraní hororovej atmosféry. Študentka bábkarskej réžie a dramaturgie Dominika Kováčová dávkuje napätie postupne – ako diváci sa stávame svedkami zaľúbenia medzi Dievčaťom (Alžbeta Kamenská) a Mladíkom (Šimon Peter Králik), pričom v ďalšej mizanscéne pozorujeme nesmelé kroky a vystrašený pohľad v chlapcovej tvári. K vytváraniu hororovej atmosféry prispieva aj živá hudba – študenti Hudobnej...» pokračovať v čítaní

iniciátor
August - 2022
01 02 03 04 05 06 07
08 09 10 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com