Didier Kaminka: Osamelosť futbalového brankára

Externý redaktor

Autorom hry Osamelosť futbalového brankára je francúzsky herec, režisér a scenárista Didier Kaminka, ktorý si ju napísal pre seba. Absurdný námet spracoval v polovici sedemdesiatych rokov do podoby monodrámy. V československých reáliách je táto hra známa predovšetkým vďaka charizmatickému Pavlovi Zedníčkovi, ktorý ju naštudoval v druhej polovici osemdesiatych rokov v Divadle na Zábradlí. Zrejme aj kvôli menšiemu hereckému priestoru v ročníkových inscenáciách, si ju ako svoj absolventský projekt vybral študent, dnes už absolvent, herectva Pavol Gmuca. Komorný priestor Burkovne na Ventúrskej ulici sa javí pre inscenovanie monodrámy ako ideálny. Napriek neveľkej dispozícií sa do tohto priestoru zmestila pomerne veľká futbalová bránka. Scénografia (Jakub Branický) narába najmä s hyperbolou, pretože bránka, ktorú tvoria hrubé, plastové, potrubné rúry pôsobí v pivničnom priestore vskutku giganticky. Pod bránkou sa nachádza zelený koberec a náznak...» pokračovať v čítaní

Samson na hranici performancie

Martina Mašlárová

Projekt Mliečne zuby funguje ako platforma pre začínajúcich tvorcov, ktorí majú nápad, ale nemajú prostriedky či priestor, kde by ho mohli realizovať.  Absolventka Katedry réžie a dramaturgie Veronika Pavelková a študentka bábkoherectva Lýdia Petrušová sú združením dvoch žien, aj keď združenie si hovoria iba preto, lebo to znie dôstojne. Aj ich združenie malo nápad, svojský a vskutku originálny. Napadlo im pozbierať svoje statusy, ktoré sa im za rok nahromadili ako plodným prispievateľkám na facebookových stenách, a urobiť z nich divadelný prierez svojimi životmi. Tomuto pokusu dali meno Samson, nejde však o biblickú narážku, ale o rovnomennú skladbu Reginy Spector. Pieseň o láske naznačuje mnohé, pretože Samson je okrem iného predovšetkým o vzťahoch a o pocitoch. Na základe viacerých „kategórií“ performativity, ktoré Erika Fischer-Lichte rozoberá vo svojej knihe Estetika performativity, môžeme tvrdiť, že tento autorský projekt sa ako divadelná forma pohybuje výrazne na...» pokračovať v čítaní

Anna Saavedra: Fajčiarky a spasiteľky

Martina Mašlárová

Sú krásne, inteligentné, majú dobrú výchovu aj zmysel pre humor, každá je iná, ale všetky fajčia, preto ich nikto nechce. Čakajú na toho pravého, majú svojskú predstavu o fungovaní sveta a komplikovaný život. Moderné ženy – fajčiarky a spasiteľky. Ženský i mužský pohľad na ne ponúka najnovšia inscenácia s rovnakým názvom, ktorá vznikla ako absolventská inscenácia študentov katedry hereckej tvorby. Autorka hry Kuřačky, mladá česká autorka Anna Saavedra, je dvornou dramatičkou a dramaturgičkou malého brnianskeho alternatívneho divadla HaDivadlo, ktoré vedie a v ktorom režíruje mladý slovenský režisér, tohoročný držiteľ Dosky za najlepšiu réžiu (inscenácia Pohania v SND), Marián Amsler. Hoci je ich spoločná tvorivá činnosť zatiaľ pre väčšinu slovenských divákov neprebádaným územím, naši českí susedia ich inscenácie dobre poznajú. Pre nás sú zatiaľ čosi ako vzdialený exotický ostrov – viacerí o ňom počuli, pár šťastlivcov ho zazrelo (inscenácia Tajná zpráva z planety matek hosťovala v...» pokračovať v čítaní

William Shakespeare: Macbeth: Hra o bastardoch

Externý redaktor

Deň premiéry novej absolventskej inscenácie VŠMU Macbeth: Hra o bastardoch bol poznačený úmrtím Margaret Thatcherovej. Táto celkom náhodná okolnosť akoby vyostrila výpoveď režiséra Tomáša Procházku. Akcentovanie genderových tém, materializovanie kastračnej úzkosti a vzdávanie úcty ženskej sile (tvorivej i ničivej) ‒ ruka v ruke s odkazom železnej lady vytvorili zvláštny, nedeterminovaný, no o to mystickejší význam. Náhody, ako sa zdá, nesú často silnejšie výpovede, ako premyslené konštrukty. Tomáš Procházka s dramaturgom Pavlom Százom v Macbethovi vytvorili priestor pre feministickú demonštráciu krízy mužskej identity. V tomto Macbethovi totiž vládnu ženy ‒ Lady Macbeth, ale i Macduff, obsadený ženskou herečkou (Jana Kovalčíková). Mnohé narážky na túto tému sú veľmi pôsobivé metafory, napríklad keď jedna z čarodejníc pri vraždení Banqua (Karol Tóth) svoj akt ukončí naznačením kastrácie ‒ zabodnutím kosáka do mužských slabín. Avšak mnohé, predovšetkým verbálne narážky sú častokrát...» pokračovať v čítaní

Sławomir Mrożek: Proroci

Karol Mišovic

Burkovňa je priestor na Ventúrskej ulici, ktorý starší absolventi VŠMU prirovnávajú k legendám. Práve v jej podzemných a pre život nehostinných podmienkach totiž kedysi vznikali tie najlepšie inscenácie mladých divadelníkov. Postupom času a prechodom do modernejších a väčších priestorov (Malá scéna, Lab) sa na ňu akosi zabudlo a mnohí súčasní študenti už ani netušia, čo to vlastne je. Po minuloročnej úspešnej premiére Sigarevovho Vĺčika (absolventská réžia Zuzany Galkovej) sa opäť do Burkovne vrátili študenti a divadlo. Režijno-dramaturgický tandem Andrea Bučková a Michael Vyskočáni tam v slovenskej premiére uviedli hru Sławomíra Mrožka Proroci. Bučková má s Mrožkovou poetikou skúsenosti vďaka jeho jednoaktovke Strip-tease, ktorú inscenovala v rámci svojej bakalárskej práce. Tak ako pri tejto „miniinscenácii“, aj pri Prorokoch sa s Vyskočánim držali pravidla, že absurdná dráma sa má hrať realisticky. Nie prehnane ...» pokračovať v čítaní

Zuzana Ferenczová: Vyskočiť z kože

Externý redaktor

Búrlivé časy pubery - kto by to nepoznal? Dievčatá sú pojašené, vyzývavo sa obliekajú a nemožne sa maľujú, chlapci rebelujú a dievčatám sa posmievajú. Takýto stereotyp však nie je pravidlom – že existujú aj výnimky, potvrdzuje hra Zuzany Ferenczovej Vyskočiť z kože, ktorú pod vedením režiséra Petra Palíka naštudovala Katedra bábkarskej tvorby v Divadle Lab. Hlavná postava, nazvaná univerzálne – Dievča, je tehotná. Dostáva sa pred dilemu, ako tento „Problém“ (ako ona sama dieťa oslovuje) vyriešiť. Na jednej strane vie, že dieťa si nemôže nechať, no na druhej strane ho nechce zabiť, pretože si nie je istá, čo sa s ním stane po smrti. Pomaly si uvedomuje, aké ťažké je urobiť dôležité a zásadné rozhodnutia v živote, čo ju vedie k ďalším otázkam ako: Prečo sú rozhodnutia také ťažké? Čo je dobré a čo zlé, a ako to rozlíšiť? Ale hlavne: Čo je po smrti? Hľadá odpovede, no jej uzavretá povaha jej nedovoľuje zdieľať svoje problémy, lebo cíti, že nik...» pokračovať v čítaní

Maxim Gorkij: Letní hostia

interné hodnotenieKatarína Cvečková

Režisér Lukáš Brutovský je už známy svojim príklonom k ruskej dráme, pri čom po Suchovov-Kobylinovej Smrti Tarelkina a minulosezónnom Výnosnom mieste od Ostrovského sú Gorkého Letní hostia ďalšou inscenáciou, na ktorej spolupracoval s dramaturgom Mirom Dachom a tým istým hereckým kolektívom (v súčasnosti piaty ročník Katedry herectva). Tvorivý tím sa Gorkého hru nesnažil nasilu aktualizovať či prispôsobovať súčasnosti, skôr sa pokúsil o tvorivý dialóg medzi textom o životom sklamaných postavách a mladým hereckým kolektívom – ako povedal samotný režisér, je to „pokus o dialóg našich súčasníkov s hrou z prelomu storočí“. Letní hostia boli teda ambíciou vytvoriť „hereckú inscenáciu“, čomu sa podriadili aj ostatné divadelné zložky. Herecký ročník v absolventskej inscenácii dokázal, že je schopný ustáť tak veľkú úlohu a to nielen ako kolektív, ale aj každý z hercov sám. Až na pár výnimiek vytvorili herci v Letných hosťoch...» pokračovať v čítaní

Hlava medúzy

Milo Juráni

Boris Vian bol výraznou postavou francúzskej literatúry a hudobnej scény polovice 20. storočia. Jeho nesmierny talent (veď Vian nebol len literát či hudobník, ale aj hudobný publicista, organizátor koncertov a v mladosti tiež divokých „žúrov“) a tvorivá plodnosť z neho spravili jedného z najobľúbenejších francúzskych moderných velikánov kultúry a ťažiskových osobností nasledujúcich dekád. Samozrejme, to všetko až po jeho predčasnej smrti. Divadelnú hru Hlava medúzy, ktorú Vian napísal tesne po prvom rozvode si k inscenovaniu vybrali minuloroční tvorcovia Hamiltonovej Plynovej lampy (premiéra 21. 5. 2012 v Divadle Lab). Funkcie si však prehodili. Režijnú stoličku obsadil Michael Vyskočáni a dramaturgicky Hlavu medúzy zastrešila Andrea Bučková.» pokračovať v čítaní

Dvaja na jedného

Karol Mišovic

Nie je zvykom, aby inscenácia začínala oznamom: Vitajte na predstavení Dvaja na jedného. V inscenácii je zakomponovaná živá hudba, preto vás prosíme, aby ste si vypli svoje mobilné telefóny. Nie stíšili…vypli. Inak sa stane toto (zvuk rušenia signálu). A potom sa stane toto (zvuk odistenia revolveru). Už toto úvodné hlásenie udáva základný tón najnovšej inscenácii v Divadle Lab Dvaja na jedného. Paradoxne však nejde o žiadnu hru zo súčasnosti, ale o „remake“ klasiky  divadelnej komédie – Sluha dvoch pánov od Carla Goldoniho, adaptovanú Angličanom Richardom Beanom do mafiánskeho prostredia. V adaptácii sa zo slnkom zaliatych zákutí Benátok dostávame do roku 1963 do hmlou zahaleného anglického Brightonu. Postavy už nemajú mená prebraté z komédie dell’arte, ale predstavujú typické živly podsvetia (boss, jeho naivná dcéra, nekalý právnik, účtovníčka a podobne). Bean z Goldoniho ponechal vzťahy medzi postavami, ale scény situoval do anglického...» pokračovať v čítaní

Letní hostia

Milo Juráni

Dnešná doba v sebe nesie jeden zvláštny fenomén. Deň má „len“ 24 hodín a za ten čas sa odrazu nedá nič stihnúť. Všetci niečo odkladáme či posúvame na neskôr a pritom sme stále prenasledovaní pocitom hroznej skepsy z „ničnerobenia“. V Gorkého dráme Letní hostia, akoby dramatik popisoval práve túto stránku súčasného človeka. Zámery autora boli však samozrejme odlišné. V pôvodnom texte nemožno prehliadnuť nadväznosť na Čechovovu poetiku. Všetci by najradšej ušli, no nikto sa zo svojho miesta nedokáže pohnúť. Namiesto odchodu sa hovorí, kričí, filozofuje a zavše sa k tomu vypije nejaký ten čaj, alebo fľaša vína. Pôvodní Letní hostia sú  melodramatickí, miestami vtipní, zároveň vykresľujú tienisté stránky znudenej buržoázie. Režisér Lukáš Brutovský sa „našťastie“ podobnému smerovaniu vyhol. Na scénu prináša realitu skazenej unudenej spoločnosti a v úlohe hlavných postáv sa predstaví každý z nás. Inscenácie ruskej...» pokračovať v čítaní

iniciátor
September - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
24 25 26 27 28 29
30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com