Woyzeck I.

Katarína Cvečková

Existujú inscenácie, z ktorých je človek po prvom vzhliadnutí zmätený, po druhom celkom bezradný. Dojem a myšlienky z inscenácie mu však zostávajú v hlave a čím viac času prejde, tým viac nad nimi premýšľa. Medzi subjektívnym členením inscenácií na „dobré“ a „zlé“ existuje pomyselná hranica, ktorá je oveľa tenšia, ako by sa mohlo zdať. A niekedy môže túto hranicu tvoriť práve inscenácia, ktorá vás kvôli niečomu nenechá chladnými a núti vás premýšľať. Georg Büchner sa považuje za jedného z dramatikov, ktorí výrazne ovplyvnili nemeckú i svetovú drámu. On sám je však známy aj svojimi tzv. Fatálnymi listami, v ktorých sa kriticky vyjadruje o vtedajšej spoločnosti a predstavuje človeka ako subjekt dejín, ako hračku v rukách osudu a dejinných udalostí. Takou osobou je aj hlavná postava jeho hry Woyzeck – fragmentárneho diela zloženého z niekoľkých častí, ktoré sú schopné svojbytne fungovať. Tvorcovia textu rovnomennej inscenácie sa rozhodli fragmentárneho Woyzecka ešte viac ...» pokračovať v čítaní

Skúška Orchestra

Katarína Cvečková

Herecké „predvádzačky“ majú v prvom rade splniť jednoduchú funkciu: ukázať, čo sa študenti herectva za istý čas, napríklad za semester, naučili (alebo aj nenaučili). Nik od nich pravdepodobne nič viac neočakáva. A nie je vylúčené, že môžu skončiť menším fiaskom, ktoré je však v prvých ročníkoch štúdia viac-menej odpustiteľné. Podobný priebeh mali „predvádzačky“ druhého ročníka Katedry hereckej tvorby s názvom Molière vs. Shakespeare (20. december 2011, Divadlo Lab, réžia: P. Mankovecký). V podstate sa skladali len z fragmentov, akýchsi útržkov z hier od Molièra a Shakespeara. Hercom dal výber dialógov priestor vykresliť len malé množstvo emócií, motivácií a zlomky dramatických konfliktov, ak vôbec nejaké. Predstavenie bolo nekoncepčné, chaotické a budilo nervózny dojem „rýchlo naskúšaného“, k čomu prispelo aj rozpačité herectvo. Druháci si odniesli nie príliš pozitívny status a boli označovaní za nádejný ročník, ktorý má však...» pokračovať v čítaní

Don Juan, alebo láska ku geometrii II.

Milo Juráni

„Ľuďom veľmi vyhovuje, z času na čas vidieť chlapa, ktorý v divadle robí to, čo by oni len chceli robiť, a ktorý nakoniec musí pykať za to; utešuje ich to vo vlastnej polovičatosti.“ Slová biskupa z konca Frischovej divadelnej hry Don Juan, alebo láska ku geometrii, vystihujú celý svetový mýtus okolo Dona Juana, a v prípade réžie Juraja Bielika aj jeho inscenáciu. Základná myšlienka je jasná. Život je jedno veľké divadlo plné špecifických pravdiel, v ktorom človek svojmu osudu aj tak neunikne, alebo, skrátka a jednoducho, pred bizarnými zákonmi väčšiny sa večne unikať nedá. » pokračovať v čítaní

Kľúčovou dierkou II.

Katarína Cvečková

Hra anglického autora Joea Ortona Kľúčovou dierkou je situačná komédia plná zámen, travestií a dejových zvratov, v ktorej na konci prichádza vtipné a nečakané rozuzlenie. Text Ortonovej hry je dlhý a zložitý, preto je rozhodnutie tvorcov rovnomennej inscenácie skrátiť ho pochopiteľné. Inscenácia Kľúčovou dierkou uvedená v Divadle Lab bola síce rovnako plná zvratov, ale pôsobila skôr ako klbko chaosu a omylov, ktoré nezachránil ani spomínaný efektný koniec hry (ktorý bol takisto skrátený). Vďaka redukcii textu sa stratili niektoré (dôležité) motivácie a symboly, ktoré mohli dopomôcť k lepšej interpretácii textu a i samotnému hereckému prevedeniu.» pokračovať v čítaní

iniciátor
September - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
24 25 26 27 28 29
30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com