Autobus plný emócií

AutobusOlívia Stachová

    Každý človek sa v živote stretáva s rôznymi životnými okolnosťami. Prežíva radosť, šťastie až sa dostane do zmätočných, vypätých situácií. Toto sa stalo aj hercom v satirickej komédií od Stanislava Stratieva Autobus v inscenácii poslucháčov tretieho ročníka herectva VŠMU v réžii prof. Ingrid Timkovej. Scéna je pomerne jednoduchá – skladá sa len zo stoličiek umiestnených v diagonále k divákom ako v autobuse. Práve tento fakt jednoduchej scény, vyžadoval obsiahnutie hereckou zložkou. Príbeh tejto hry pozostáva z cestujúcich v mestskej doprave, ktorých autobus sa odkloní z každodennej trate. Na základe toho nastanú v autobuse medzi cestujúcimi problémy, ktoré nie sú schopní riešiť. Vo chvíli keď zistia, že sú v situácií kedy im ide o život, nastáva v autobuse panika a práve vtedy začínajú vychádzať najavo ich pravé tváre. Téma je aktuálna nech ju zasadíme do akejkoľvek doby a to na základe toho, že takých egoistických ľudí ako stretneme v tejto hre, môžeme stretnúť...» pokračovať v čítaní

Back to reality

Hanoch Levin: KrumDiana Pavlačková

Každodenný výkrik, ktorý núti odísť z nudnej reality a zažiť svet. Nebyť šedý priemer a žiť život, ktorý sme si vysnívali. Naša realita, realita hry Krum. Tá prináša veľmi aktuálne témy, blízke problémom dnešných mladých ľudí.  Hľadanie si svojho miesta v tejto spoločnosti, boj medzi snami a ich nesplniteľnosťou v reálnom živote či potácanie sa v nefunkčných vzťahoch. Cynický obraz takýchto problémov zinscenoval režisér Juraj Nvota spolu s absolventským hereckým ročníkom v novej inscenácii Divadla Lab. Vďaka tejto inscenácii sa na Slovensko dostáva nová hra a autor, ktorý bol pre naše územie doposiaľ neznámy. Hru napísal Hanoch Levin, významný izraelský dramatik a režisér 20. storočia. Jeho tvorba sa vyznačuje silným kritickým až cynickým nazeraním na spoločnosť, od jednotlivcov až k politike a globálnym problémom. Hra Krum patrí medzi texty, v ktorých sa zameriava na veľmi úzke spoločenstvo ľudí, mladú...» pokračovať v čítaní

Empatická apokalypsa

Divadelná NitraApokalypsaRomana Srncová

    Slovo empatia sa stalo kľúčovým pre festival Divadelná Nitra. Vzhľadom na repertoár, ktorý sa v nitrianskych divadlách objavil je táto voľba pochopiteľná. Výber umeleckých diel niesol vážnu tématiku, ktorá upozorňuje a varuje diváka. Život nespočíva len o dosiahnutí nejakého cieľa a teda jeho naplnenia, a to nie len v extrémnych prípadoch, ale aj o schopnosti prežiť. Životný štandard zakladáme na kľúčových slovách ako cieľ. Cieľ niečo dosiahnuť. S ním sa potom často spájajú rôzne vidiny, predstavy, vedomosti, nápady, vnuknutia, snahy, dojmy... Spletitá sieť, ktorú vytvárame z našich predstáv a následná realizácia nám zabraňuje vidieť podstatné veci okolo nás. Divadelná Nitra umožnila a prestrela na javisko výber životných situácií, ktoré si nevieme ani predstaviť ako je genocída, otázka ohľadom utečencov, vojny či nezamestnanosti. Diváka tak vytrhla z jeho pohodlnosti a donútila ho zamyslieť sa prostredníctvom rôznych žánrov a to v podobe rozhlasového vysielania,...» pokračovať v čítaní

Nebezpečné rádio

Divadelná Nitra 2015Štvavé rádioDáša Godová

Program tohtoročnej Divadelnej Nitry priniesol rôznorodé inscenácie, ktoré spájala téma empatia v duchu hesla „Empatia – zdieľať a dávať“. Cieľom tohto hesla bolo upriamiť pozornosť na schopnosť človeka myslieť na iných, vžiť sa do ich kože a konať nezištne. Ďalšími témami boli spoločnosť, násilie, imigrácia, extrémizmus, chudoba alebo genocída, ktoré sú vo svete aktuálne aj dnes. Genocída v Rwande sa stala zdrojom pre vznik inscenácií Sobota s rozhlasom (Compagnie Kadidi/Dorothée Munyaneza, Francúzsko) a Štvavé rádio (Medzinárodný inštitút politickej vraždy, Nemecko/Švajčiarsko). Oba tieto projekty mali spoločnú tému, no odlišovali sa práve formou interpretácie dejín. Režisér Milo Rau ako zakladateľ a vedúca osobnosť Medzinárodného inštitútu politickej vraždy sa na festivale predstavil dokumentárnou drámou Štvavé rádio (Hate Radio) o dodnes rezonujúcej genocíde v Rwande v roku 1994. Genocída sa začala zostrelením lietadla...» pokračovať v čítaní

Dve klasiky, dvaja režiséri, jeden ročník

Július Barč-Ivan: DvajaBožena Slančíková-Timrava: Všetko za národKarol Mišovic

Keby chcel niekto napísať diplomovú prácu na tému Dramaturgia Divadla Lab (vrátane ostatných hracích priestorov DF VŠMU) rýchlo by asi narazil na neuskutočniteľnosť tohto zámeru. Nájsť spoločného menovateľa medzi desiatkami inscenácií a projektov, ktoré iba za jeden školský rok študenti zrealizujú, je nemožné. Zloženie repertoáru je rôznorodé a závisí od toho, ako veľmi rôznorodí sú študenti. Nech už pohnútka k uvedeniu hry pochádza od samotných poslucháčov, či ich pedagógov. Študenti 1. ročníka magisterského stupňa odboru divadelná réžia Matúš Bachynec a Jakub Mudrák taktiež prekvapili nekonvenčnosťou výberu titulov aj následným scénickým spracovaním. Obaja už mali možnosť režírovať v zimnom semestri. Kým Bachynec siahol po nepríjemne reálnej sociálnej dráme Kebab od Gianiny Carbunariu (premiéra 3. 12. 2014), Mudrák spracoval Čechovove Tri sestry (premiéra 14. 1. 2015). Pri svojich ďalších réžiách dramaturgický uhol absolútne otočili a uviedli dve...» pokračovať v čítaní

Hoj vlasť moja, ty zem drahá, JA zo srdca ŤA MILUJEM!

Thomas Bernhard: ZmrzlinaMilo Juráni

Thomas Bernhard bol „enfant terrible“ rakúskej literatúry. Každú jeho poviedku, divadelnú hru či román prijímala rakúska spoločnosť s rovnakou dávkou nadšenia ako aj odporu. Nihilizmus a outsiderstvo jeho najslávnejších postáv boli zároveň súčasťou precízne budovaného intelektuálneho imidžu autora. Politicko-spoločenský odpor voči Bernhardovi ale vyvrcholil až pri uvedení jeho poslednej hry – Námestie hrdinov (Heldenplatz). Hra na objednávku mala byť dôstojnou oslavou stého výročia slávneho viedenského divadelného stánku – Burgtheater, nakoniec však nešlo o žiadnu selanku. Päťdesiat rokov od anexie Rakúska hitlerovským Nemeckom v nej Bernhard identifikoval pretrvávajúci nacionalizmus a antisemitizmus Rakúšanov. Spoločnosť však na tento šok pripravoval už vo svojich dramoletách zhromaždených pod názvom Nemecký obed (1979-1988). Neľútostne v nich zabŕdal do spoločenských tráum Rakúšanov a Nemcov a poukazoval na stav spoločnosti, ktorá sa ešte ani nestihla...» pokračovať v čítaní

Opäť Tri sestry a opäť len ako herecké cvičenie

Anton Pavlovič Čechov: Tri sestryKarol Mišovic

Hádam za posledné roky (ak nie desaťročia) nie je ročník hercov, režisérov, divadelných vedcov..., ktorí by sa pri výučbe na DF VŠMU nestretli s Čechovovými Tromi sestrami. A to nielen na seminári z dejín ruského divadla. Tri sestry skutočne patria medzi „povinné jazdy“ na všetkých katedrách. A preto sa netreba čudovať, že sa opäť nasťahovali aj na javisko Labu. Nie je tomu tak dávno čo naposledy Oľga, Máša a Irina z toho javiska vzdychali po odchode do Moskvy. V roku 2010 hru ako pedagogickú réžiu naštudoval Martin Huba a bola to vôbec prvá premiéra v novootvorenom Divadle Lab. Inscenácia však vyznela viac ako tzv. semestrálne predvádzačky než hotový javiskový tvar s uceleným interpretačným kľúčom. O to horšie bolo, že z herectva (až na pár svetlých výnimiek) sa rinul len kŕč a prepiata vo výsledku nepresvedčivá psychika. Informácia o tom, že rodina Prozorovovcov sa opäť objaví na školskom javisku teda neprekvapila. Dokonca...» pokračovať v čítaní

Jablko, ktoré spadlo tam, kam malo

V živote každého z nás sú vzťahy niečím, čo formuje naše osobnosti. Vďaka čomu dokážeme meniť svoje zlé vlastnosti a rovnako aj vylepšovať tie dobré. Stávame sa empatickejšími, vieme sa ľahšie prispôsobiť, dokážeme jednoduchšie prijať názor, ktorý sa nemusí zhodovať s tým našim. Vzťahy však nebývajú len prechádzkou ružovou záhradou. Nedorozumenia, hádky, kríza komunikácie, stagnácia vzťahu. To všetko sú aspekty, kvôli ktorým sa mnohokrát v partnerských vzťahoch dostávame do situácie, z ktorej niet iného východiska, než je rozchod. Avšak napriek neustálym zlým skúsenostiam a nepríjemným spomienkam vzťahy naďalej vyhľadávame a vytvárame, pretože všetci vieme, že človek jednoducho nebol stvorený tak, aby dokázal prežiť sám.             Divadelná hra Jamesa Saundersa After Liverpool sa zaoberá problematikou partnerských vzťahov. Autor prináša pohľad na tri páry, z ktorých každý sa nachádza...» pokračovať v čítaní

Takmer dokonalá Slečna Júlia

August Strindberg: Slečna JúliaKatarína Cvečková

Študent posledného ročníka katedry réžie a dramaturgie Tomáš Procházka už prostredníctvom inscenácie Macbeth: Hra o bastardoch preukázal isté tendencie k modernej réžii, osobité režijné videnie, ako i svoj prístup ku klasike. Procházka číta medzi riadkami a pokúša sa nachádzať nezvyčajné interpretácie klasických diel – inklinujúce k dnešnej dobe, nie však nasilu aktualizované, ako i rôzne motivácie postáv odlišné od bežnej inscenačnej tradície. Napríklad jeho Macbeth primárne netúžil po moci, ale skôr po uspokojení potrieb a ambícií svojej ženy a tým naplnení a potvrdení svojej mužskej pozície. Ústrednou a hnacou silou udalostí v Macbethovi sa však napokon stali tri ženy – mýtické postavy troch čarodejníc, ktoré ovládali konanie všetkých postáv. Je zrejmé, že Procházkovu doterajšiu tvorbu výrazne sprevádzajú otázky postavenia muža a ženy vo vzťahu i v spoločnosti ako i hľadanie vlastnej identity vzhľadom na zaužívané predsudky a...» pokračovať v čítaní

Stále rovnaký Incident

Nicholas E. Baehr;Larry Peerce: IncidentMilo Juráni

Incident (1967), hollywoodsky film scenáristu Nicholasa Baehra v réžii Larryho Peercea svetom neotriasol. Neodniesol si žiadnu významnejšiu americkú ani európsku filmovú cenu a nezaradil sa ani do širšieho fondu svetovej filmovej klasiky. Psychologická sonda do myslenia násilníkov a ľahostajnosti ich obetí sa nepreslávila.   Možno to spôsobil fakt, že jeho príbeh je založený na trochu neuveriteľnej modelovej situácii. Dvojica vagabundov, ktorí hrubosť a násilie povýšili na životný štýl, prichádzajú do vagónu metra, aby tu predviedli to, čo vedia najlepšie – neobmedzený teror. Cestujúci, zástupcovia viacerých rás a sociálnych vrstiev, predstavujúci takmer akési ľudské univerzum (nachádzajú sa tu otcovia rodín, žobrák, profesor, zaľúbenci či bežný manželia), sa však akosi záhadne nedokážu vzbúriť. Zväčša len sedia a v úplnej tichosti sledujú násilie páchané na ostatných. Samozrejme, len do chvíle, kým nepríde rad práve na nich. Ak sa už...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03 04 05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com