Perverzita všade okolo nás

Divadlo LabSexuálna perverzita v ChicaguBibiána Švecová

Inscenáciu Sexuálna perverzita v Chicagu odpremiérovali koncom školského roka 2016/2017 herci teraz už tretieho ročníka, v bakalárskej réžii Jana Janču. Pri výbere tejto divadelnej hry amerického herca a režiséra Davida Mameta zrejme zavážila aktuálna téma blízka inscenačnému tímu.

Jan Janča si spolu s dramaturgom Tomášom Hájekom síce zvolili hru, ktorá vznikla užv 70. rokoch 20. storočia, je to však text stále aktuálny a silný svojou výpoveďou. Témy,ktoré sa objavujú v inscenácii – láska, vzťahy, generačný problém, hľadanie seba samého,zaradenie sa do spoločnosti... – sú pre nás istým spôsobom dôležité, neustále ich každý z nás vnútorne či navonok rieši. Na to sa zjavne snažil poukázať aj inscenačný tím.

Režijno-dramaturgický zásah do textu na prvý pohľad nie je výrazný. Pokiaľ však niekto čítal divadelnú hru (či videl inscenáciu Sexuálnej perverzity v Chicagu v Mestskom divadle v Žiline), rozdiel rozhodne postrehol. Tvorcovia tu vyškrtli dlhé monologické pasáže a ponechali z nich len niektoré časti, zvýrazňujúce charaktery a myšlienkové pochody postáv.Priestor prenechali dialógom, priamemu kontaktu postáv a vzájomnej konfrontácii. Text doplnili a jazyk prispôsobili súčasnej mladej generácii, čo rovnako dodávalo inscenácii dejový spád a temporytmus.

Divákovi sa ponúkal široký priestor zapojenia fantázie a predstavivosti. Inscenačný tím využil komorný priestor Burkovne, pričom každá časť scény nadobúdala viac významov. Klavír nadobúdal význam putiky i umeleckého inštitútu, v ktorom Danny (Michal Spielmann)stretáva Deborah (Mária Schumerová), či Dannyho bytu. Podobne sa tvorcovia pohrávajú s malou vyvýšeninou s dvomi kockami, ktoré znázorňujú byt Deborah a Joan (Sarah Arató),zamestnanie Bernieho (Peter Martinček) a Dannyho v meteorologickom ústave... Konkrétne významy priestor nadobúdal (okrem textu) aj využitím malých rekvizít (fľaša alkoholu,lampa, klávesnica od počítača). Hrací priestor medzi týmito dvomi pomyselnými časťami vytváral ilúziu verejného priestoru (pasáž materskej škôlky), alebo predstavoval intímnu zónu – priestor na vnútorný monológ a odhalenie herca.

Rovnako kostýmy tvorcovia prispôsobili módnemu štýlu dnešnej mladej generácie. Jednoduché šaty obopínajú postavu Deborah, Joanin „rockový“ štýl znázorňuje jej rebéliu a šortky a voľné tričká odrážajú ich voľnosť, prelietavosť či nezaujatosť. Zmeny výstupov a scén boli hudobne doplnené, no bez hlbšieho významu. Jediným významotvorným použitím hudobnej zložky bolo pozeranie porna Dannyho a Bernieho cez mobilný telefón, čím podporili myšlienku zvedavosti a zvrátených chutí nielen konkrétnej dvojice mužov v inscenácii, ale aj mužov všeobecne.

Herecké výkony študentov 3. ročníka Katedry herectva sa dajú považovať za adekvátne vrámci daného štádia ich štúdia, kedy konečne dostali priestor a začali konkrétne pracovať na ucelených divadelných textoch. Každý z hercov svoju postavu chápal a zžil sa s jej myšlienkovými pochodmi. Nebola potreba hĺbkovej analýzy, herci zobrazovali problematiku svojej generácie s ľahkosťou a humorom. Zo strany režiséra dostali veľký priestor na preukázanie svojich hereckých kvalít. Režijné vedenie nebolo direktívne, herci smeli slobodne tvoriť. Napriek tomu je v inscenácii vidieť profilovanie režijného rukopisu Jana Janču (jednoduchosť, priamosť, ľahkosť). Vyčítať možno časti, kedy si herec nebol stopercentne istý textom a improvizoval. To však bežný divák nemohol postrehnúť a zaregistrovať a chod a temporytmus inscenácie to neovplyvnilo.

Sexuálna perverzita v Chicagu poukazuje na neistotu a obavy mladých ľudí zo vzťahov. Čo je možné očakávať od mužov či žien, ako ďaleko je človek schopný zájsť v eufórii zamilovanosti, ako sa láska vie zunovať a aké rozdielne sú pohľady na vzťah zo strany dvoch pohlaví. Názov hry síce konkretizuje miesto deja na mesto Chicago, no rovnaké okolnosti, pochybnosti a úvahy zažívajú ľudia nepochybne aj inde. Inscenačný tím zobrazil ukryté „pudy“, ktoré niekedy (často) víťazia nad racionálnym zmýšľaním (nenásytných mužov túžiacich len po osobnom uspokojení a žien hľadajúcich vo všetkom hlbší význam). Túto myšlienku dávkovali tvorcovia pomaly, s patričnou nadsádzkou a humorom, pričom si divák snáď ani neuvedomoval, že sa to rovnako dotýka aj jeho.

Úprava a réžia (3. Bc., div. réžia): Jan Janča

Dramaturgia (3. Bc., div. réžia): Tomáš Hájek

Produkcia (2. Mgr., div. manažment): Natália Kuchtová

Účinkujú (3. Bc., herectvo): Mária Schumerová, Sarah Arató, Peter Martinček, Michal Spielmann

Premiéra: 25. 5. 2017, 19.00 hod.

Miesto: Burkovňa, Ventúrska 3, 813 01 Bratislava

iniciátor
December - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com