Ach, tá láska patetická

Lars NorenO láskeLabDiana Pavlačková
O láske

Poetiku tvorby švédskeho dramatika Larsa Norena mali diváci Divadla Lab možnosť spoznať už v posledných dvoch sezónach, v inscenáciách Chlad alebo Démoni. Režisér Ján Janča siahol opäť po texte, ktorý sa snaží uchopiť modernú podobu lásky v kontexte súčasného obrazu sveta. Konverzačná dráma v jeho režijnom vedení reflektuje osobné až individualistické vyrovnávanie sa s emóciami a zodpovednosťou v partnerských vzťahoch.

Inscenačný tím sa zameral najmä na zobrazenie komplikovaného hľadania šťastia v láske a vzťahoch. Vnútorný boj medzi sebeckým napĺňaním svojich túžob a snahou nezraniť iných sú hlavnými témami inscenácie O láske. Jednotlivé výstupy sú svetelne razantne oddelené, logicky v priestore vystavané a podporujú chronologický vývoj deja i osobných prerodov postáv.

Pomáha tomu najmä funkčné výtvarné riešenie. Scénografia Kataríny Nedelskej jednoducho člení priestor malého javiska Kaplnky. Práca s paravánmi a žalúziami je nielen funkčná, ale i metaforicky reflektuje svet postáv hry. Zhmotňuje naše vnútorné bariéry, otváranie a zatváranie sa pred vonkajším svetom. Scénografické i kostýmové (Terézia Kosová) riešenie pôsobí dojmom škandinávskeho spojenia chladu a tepla zároveň (Ikea?). Ktovie, možno alúzia na pôvod dramatika a hry.

Tvorcovia a tvorkyne sa v inscenácii zamerali najmä na herecké vykreslenie rôznych fáz prechodov vo vzťahoch. Pozornosť preto stojí prevažne na hercoch, ktorí sa snažia svoje postavy uchopiť najmä cez psychologické prežívanie s jasne motivovaným konaním.

Sarah Arató vyvažuje svoje vnútorné trápenia ráznosťou v konaní a dikcii. Michal Vrzala osciluje medzi tlmeným prejavom s vnútornou bolesťou a mužskou dominanciou, ktoré pretavuje do agresívnych výbuchov. Koncentrovaný a vážny charakter Krištofa Tobiáša najvýraznejšie reflektuje chaos nedostatočnej partnerskej komunikácie. Dominika Richterová dokázala veľmi prirodzene obsiahnuť jemnú ženskosť i prerod svojej postavy. Celkovo herci presne nasledujú významy textu, čo pomáha prijatiu príbehu ako celku.

Prílišná orientácia na podporenie prázdnych významov slov, najmä v spojení s romantickou, ťahavou hudbou, pôsobí miestami pateticky. Text totižto obsahuje veľa nekonkrétnych viet, ktoré vo svojej abstraktnosti ľahko vyznejú klišéovito. Veľmi seriózny prístup tvorcov skôr podporuje takéto patetické vyznenie inscenácie.  

Naopak, momenty, kedy inscenačný tím pristúpil k textu s odstupom a vtipom, dokázali reflektovať neschopnosť slov vyjadriť to skutočne podstatné. Vzťahová problematika tak bola v týchto chvíľach ukázaná oveľa výpovednejšie ako v momentoch ťažkého psychologického analyzovania. Takýchto momentov je však príliš málo a vyzneniu inscenácie by pomohol väčší odstup od témy, nadhľad či hravosť. To by pozdvihlo celkovú výpoveď od čisto ilustratívneho pomenovávania súčasnej podoby lásky.

Diana Pavlačková, 1. mgr KDŠ

Realizácia: 
Autor: Lars Norén
Réžia: Jan Janča 
Dramaturgia: Tomáš Hájek
Scéna: Katarína Nedelská 
Kostýmy: Terézia Kosová 
Svetelný dizajn: Katarína Nedelská
Produkcia: Frederika Krajčíková, Barbora Kapustová

Obsadenie:
Sarah Arató, 
Michael Vrzala, 
Dominika Richterová, 
Krištof Tobiáš

Premiéra: 14. 5. 2018 o 19.hodine 
Miesto: Štúdio Kaplnka, Ventúrska 3

iniciátor
September - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
24 25 26 27 28 29
30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com