Každý človek sa v živote stretáva s rôznymi životnými okolnosťami. Prežíva radosť, šťastie až sa dostane do zmätočných, vypätých situácií. Toto sa stalo aj hercom v satirickej komédií od Stanislava Stratieva Autobus v inscenácii poslucháčov tretieho ročníka herectva VŠMU v réžii prof. Ingrid Timkovej. Scéna je pomerne jednoduchá – skladá sa len zo stoličiek umiestnených v diagonále k divákom ako v autobuse. Práve tento fakt jednoduchej scény, vyžadoval obsiahnutie hereckou zložkou. Príbeh tejto hry pozostáva z cestujúcich v mestskej doprave, ktorých autobus sa odkloní z každodennej trate. Na základe toho nastanú v autobuse medzi cestujúcimi problémy, ktoré nie sú schopní riešiť. Vo chvíli keď zistia, že sú v situácií kedy im ide o život, nastáva v autobuse panika a práve vtedy začínajú vychádzať najavo ich pravé tváre. Téma je aktuálna nech ju zasadíme do akejkoľvek doby a to na základe toho, že takých egoistických ľudí ako stretneme v tejto hre, môžeme stretnúť kedykoľvek počas bežného dňa s čím bola spojená aj režijná koncepcia.

   Každý z hercov predstavoval iný charakter, no nie všetky boli vždy jednoznačné a zotrvali do konca. Najvýraznejšia štylizácia bola značná u Ingrid Baginovej. Tá stvárňovala mužskú postavu Záhoráka, ktorú tvorcovia zmenili na dedinčanku. Svojím hereckým výkonom divákov na prvý pohľad upútala, no neskôr z jej prejavu nebolo jasné či sa pokúšala zahrať skutočne prostého človeka z dediny s jednoduchšími spôsobmi alebo nejakú bezdomovkyňu, ktorá mala mierne vypité.

   Veľmi dobré komické situácie sa vyskytovali v hereckom výkone Nikolett Dékány v postave Ženy. Tá celú inscenáciu oživila svojím tajomným ženským vstupom do autobusu a neskôr využitím znalosti maďarského jazyka, ktorý vkladala do svojej postavy. Vytvorila tým sama sebe krásne obalenie k jej charakteru, ktorého sa striktne držala čo docielilo to, že jej rola bola uveriteľná i keď sa v jej herectve taktiež vyskytovala veľká popisnosť hereckými gestami. So svojím bývalým manželom však vytvorili veľmi pekný herecký kontrast.

    Postava Muža v podaní Ľuboša Radošovského prišila na javisko vo výbornej štylizácií pohybom i rečou čo sa mu však nepodarilo udržať. Počas príbehu sa dozvedáme, že vodič autobusu je pod vplyvom alkoholu čo často krát spôsobilo, že autobus prudko zabrzdil. V týchto momentov bolo vytvorené veľmi dobré osvetlenie do tmavej farby, počas ktorého však bolo vidno hercov a ich pohyby. Mätúce bolo, že niektorých brzdný tlak hádzal do bokov a nie dozadu čo by bolo logické. Keďže však ich pohyby pri brzdení neboli orientovaného do rovnakého smeru, dalo by sa polemizovať o tom, či mali herci určené vnútorné motivácie pri týchto situáciách.

   Veľmi nevýrazným hereckým výkonom by sa dal nazvať prejav Miroslavy Durnej v postave Virtuóza, ktorému tvorcovia zmenili pohlavie na ženské. Jej prevedenie postavy bolo zo začiatku jemné, opatrné a dávalo divákovi očakávania ako sa jej postava vyvinie. Do veľkej miery sa to však neudialo. Miroslava vo svojej podstate zostala celú inscenáciu rovnaká.

   Odlišne sa správal Zaľúbený Andreja Remeníka a Zaľúbená Márie Havranovej, ktorí priniesli do celkovej inscenácie niečo nové, energické čím oplývajú čerstvo zaľúbené páry. 

   Mária Havranová sa zo sklamania z lásky rozhodla skutočne ísť za šoféra autobusu a ponúknuť sa mu. Jej herecký výkon v danej situácií chtiac či nechtiac popísal charakter dnešných teenageriek, ktoré sú vyspelé najmä v sexuálnom živote. bola vystavená emocionálne vypätej situácií kedy v jednej sekunde prichádza o milovaného človeka, ktorý sa jej bezcharakterne zbavil. Stala sexuálnou obeťou, ktorá uspokojí túžby šoféra z cieľom nedobrovoľne zachrániť pasažierov autobusu. Chlieb, ktorý sa stal symbolom vlastného ja, bol pre každého cestujúceho cennejší ako život mladého dievčaťa. Herečka v tomto momente výborne udržala vypätú situáciu.

   Toto sa podarilo aj Rozumnému Jakuba Kuku, ktorý držal charakter silného a inteligentného muža veľmi dlhú dobu. K záveru charakter silného, inteligentného chlapa opadol vzhľadom na situácie, ktoré sa diali naokolo. Koniec koncov až vo vypätých situáciách sa ukázala jeho pravá tvár. Igor Schlosser ako Nezodpovedný bol podobne ako Miroslava Durná nie veľmi dominantný a taktiež výrazný. No svojím výkonom výrazne nesklamal, no ani neprekvapil. Nepochopenou zostala situácia pri vražde Jakuba Kuku. Práve on bol jedincom, ktorý pre ich záchranu nič nespravil a navádzal všetkých na okolo. To sa mu však stalo osudným. Takmer všetci pasažieri autobusu sa pri vypätej situácií vyvŕšili na danom jedincovi a spoločnými silami ho zabili. Otázne však ostáva prečo alebo skôr prečo z toho potom zostali všetci prekvapení. V akte vraždy si každý uvedomoval svoje konanie no následne nastalo u hercov veľké prekvapenie, ktoré nebolo opodstatnené. Herecké konanie však bolo mechanické, akoby bolo nalinajkované. Zo stránky literárnej zložky nastalo veľa zmien, čo inscenácií neuškodilo. Bola upravená na pomery hereckého obsadenia no jej hlavná myšlienka bola ponechaná. Hudobná zložka pozostávala z rôznych zvukov, ktoré vydáva autobus počas jazdy. Zlomovým momentom a vlastne jediným kedy môžeme počuť hudbu sa stal prednes violončelistky, ktorá sa snažila svojím hudobným výkonom upútať pozornosť šoféra, čo sa bohužiaľ neudialo pred očami divákov. V inscenácii Autobus sa potvrdilo jedno pravidlo – nie je dôležitá forma ale obsah. Ten však bohužiaľ nebol v tejto inscenácií na základe hereckých výkonov vypovedaný a idea celého diela sa vďaka rozbitosti a neucelenosti divadelných zložiek nenaplnila.

Réžia: Ingrid Timková

Hrajú: Jakub Kuka, Igor Schlosser, Miroslava Durná, Andrej Remeník, Mária Havranová, Ľuboš Radošovský, Nicolett Dekány, Ingrid Baginová

premiéra: 14.12.2015, Divadlo Lab, Bratislava