Až do dna!

Jan WerichFimfárumKBTMiroslava Košťálová
Fimfárum

Prostredie krčmy, bujará zábava a nikdy nekončiaci smiech – takto nezačína opis jedného z mnohých piatkov v slovenských mestách a dedinách, ale inscenácia študentov tretieho ročníka bábkarskej tvorby. Tí upriamili pozornosť na rozprávky zo zbierky Fimfárum od významného českého filmového a divadelného herca, spisovateľa a dramatika Jana Wericha. Vo svojich rozprávkach sa s využitím humoru vysmieva typickým ľudským zlozvykom, vďaka čomu vzniká pôsobivý materiál na divadelné spracovanie.

Tretiaci z Katedry bábkarskej tvorby VŠMU si na inscenovanie vybrali dva príbehy z Fimfára – František Nebojsa a Až opadá lístie z duba. Študenti boli rozdelení na dve skupiny – vo Františkovi Nebojsa sa predstavili Janka Bartošová, Veronika Horňáková, Šimon Peter Králik, Tara Ružbašánová a Barbora Šoganová a v rozprávke Až opadá lístie z duba to boli Tatiana Galambošová, Simonetta Hladká, Alžbeta Kamenská, Veronika Karolína Peštová a Róbert Švec. Prvú rozprávku, František Nebojsa, upravili do dramatickej podoby Dominika Kováčová spolu s Annamáriou Krajčiovou. V rozprávke Až opadá lístie z duba to bol Matej Feldbauer. Drobné textové úpravy inscenácii neuškodili, práve naopak – dramaturgovia vysunuli do popredia presne to, čo charakterizuje rozprávkovú tvorbu Jana Wericha (poukázanie na ľudské neduhy v kombinácii s milým, nevtieravým humorom).

To, čo inscenované rozprávky spája, je motív strachu. Vo Františkovi Nebojsa je hlavnou postavou František, ktorý nemá z ničoho strach, pričom v druhej, Až opadá lístie z duba, sa opilec Čupera kvôli strachu o dieťa rozhodne bojovať s alkoholom. Obidva samostatné projekty okrem toho spája spoločný priestor hostinca, v ktorom sa realita mieša s retrospektívnymi výjavmi, a to za pomoci zmeny hudby (Šimon Peter Králik, Barbora Šoganová, Dominika Dvořáková) a osvetlenia. Zákazníci vychutnávajúci si alkohol už zrazu nie sú v epicentre diania, na scénu totiž nastupuje odvážny František. Noc, ktorú musí stráviť v krčme, je z hľadiska scénografie mimoriadne pútavá. Scénický priestor sa takmer celý zahalí do tmy, pričom jediné svetlo predstavuje baterka krčmárky (Tatiana Galambošová). Atmosféru strašidelnej noci podčiarkujú aj polnoční hráči kariet, ktorých vytvorila z použitých krabičiek od cigariet, kovových plechoviek, či uzáverov z fliaš Radka Baňacká. Hoci vyvolávajú strach, v niektorých situáciách pôsobia komickým dojmom (scéna s hľadaním stratenej hlavy). Samotná scéna s hraním kariet, do ktorej je zapojený aj František, pôsobí mimoriadne sugestívne. Polnočných hráčov animujú vždy dve študentky, takže premýšľanie nad vhodnou kartou a následné vyloženie na stôl nepôsobí falošným dojmom. Prostredníctvom ich animácie sa stávame svedkami kolektívnej a technickej súhry. V druhej rozprávke Až opadá lístie z duba využíva Viktória Csányiová niekoľko fľašiek od kokakoly, ktoré zastupujú zvodné tanečnice v nočnom klube, na čele s červenou bábkou evokujúcou hriešne zvodnú Madame de Pompadour. Pri postave Čuperu, bojujúceho so závislosťou na alkohole, sa využíva malá, biela bábka, ktorej zraniteľnosť je umocnená v scéne nadmerného užitia alkoholu a následnej neschopnosti chodiť vzpriamene.  

Rozprávky si rozdelili dve režisérky (František Nebojsa: Annamária Krajčiová, Až opadá lístie z duba: Dominika Dvořáková), pri ktorých je možné vypozorovať ich rozdielny realizačný postup. Týka sa to hlavne vytvárania scén súvisiacich so strachom. Krajčiová buduje motív strachu postupne, čo si môžeme všimnúť najmä keď sa František ocitne sám v opustenej krčme. Jedinú spoločnosť mu robí baterka, ktorou si svieti. Polnoční hráči vytvorení z odpadového materiálu prichádzajú na scénu postupne, čím sa násobí strašidelný efekt. Druhá režisérka, Dominika Dvořáková, buduje motív strachu na základe dynamiky – blížiaci sa príchod postavy Čerta naznačí červeným svetlom, rýchlym presunom dvoch paravánov a rytmickými akordami na klavíri.

V inscenácii Fimfárum sa nachádza niekoľko pútavých scén, ktoré majú potenciál zaujať divácku pozornosť. Napríklad študentky bábkoherectva sú v jednej mizanscéne dôveryhodne zahrali mužské postavy oblečené do mužských kostýmov – čiernych nohavíc, vesty a sivých košieľ. Ich vzájomné prekrikovanie, popíjanie a hlasné údery do stola vytvárajú kolektívny obraz českej ,,hospody“. Zaujímavým spôsobom inscenátori pracujú s využitím bábky čerta – Čuperovi sa zjaví vo chvíli, keď nie je schopný vnímať realitu kvôli opitosti. Bábka tak symbolizuje nielen fantáziu, ktorá má menovateľa v alkohole, ale aj ,,pekelné“ chodníčky, po ktorých sa Čupera už niekoľko rokov pohybuje.

Premiéra inscenácie Fimfárum, ktorá sa uskutočnila 10. januára 2018 v Štúdiu 1, bola plná pozitívnej nálady, čo sa prenieslo aj do hľadiska. Tretí ročník bábkarov ukázal výbornú prácu s materiálom, kolektívnu súdržnosť a schopnosť vytvárať pôsobivé mizanscény. Ak si k tomu pripočítate hru na harmonike a klavíri, tak s inou, než dobrou náladou z predstavenia neodídete.

Miroslava Košťálová

  1. bc. KDŠ

iniciátor
December - 2019
  01
02 03 04 05 06 07
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com