Bábkari sa neboja upírov

Friedrich MurnauUpír NosferatuKBTMirolava Košťálová
Plagát k inscenácii

Nemý film Upír Nosferatu patrí k cenným dielam filmového expresionizmu, ktoré vznikli v 20. rokoch. Režisér F. W. Murnau sa inšpiroval svetoznámym románom Dracula od Brama Stokera. Nemý film z roku 1922 je charakteristický prepracovanými mizanscénami, hereckou štylizáciou a výraznou hudbou. Inscenovať nemý film predstavuje pre nejedného inscenátora výzvu. Ako vyzerá Upír Nosferatu v podaní študentov tretieho ročníka Katedry bábkarskej tvorby na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave?

Inšpirácia rovnomenným filmom je zrejmá predovšetkým vo vytváraní hororovej atmosféry. Študentka bábkarskej réžie a dramaturgie Dominika Kováčová dávkuje napätie postupne – ako diváci sa stávame svedkami zaľúbenia medzi Dievčaťom (Alžbeta Kamenská) a Mladíkom (Šimon Peter Králik), pričom v ďalšej mizanscéne pozorujeme nesmelé kroky a vystrašený pohľad v chlapcovej tvári. K vytváraniu hororovej atmosféry prispieva aj živá hudba – študenti Hudobnej fakulty – Filip Krišš (hra na akordeón) a Marta Laurincová (hra na violončelo) prostredníctvom precítenej a melodickej práce s hudobnými nástrojmi dokážu navodiť atmosféru napätia (zrýchlené tóny) s rovnakou intenzitou, ako aj vytvoriť mizanscény s komickým nádychom (rytmické, opakujúce sa tóny). Z hľadiska režijnej koncepcie je mimoriadne nápaditý spôsob, akým Kováčová pracuje s prítomnosťou Upíra. Najprv vytvorí strašidelnú atmosféru prostredníctvom vypustenia pary, búchania po truhle, hudbou, či tieňohrou. Desivosť rozohraná v náznakoch je umocnená následným príchodom Upíra spoza pohyblivých látkových závesov.

Práve závesy sú najvýraznejším scénografickým prvkom. Režisérka ich nevyužíva v ich primárnej funkcii (ozdoba okna), čo hodnotím mimoriadne pozitívne. Spojením dvoch závesov vytvára posteľ, na ktorej odpočíva Dievčina (Alžbeta Kamenská) a manipuláciou závesov kreuje efekt putovania na hrad grófa. K upírom neodmysliteľne patrí aj truhla, ktorá sa v tejto inscenácii využíva nielen v horizontálnej (posteľ Dievčiny), ale aj vo vertikálnej rovine (Upír spiaci postojačky). Bakalárska inscenácia Upír Nosferatu pripomína živé maľby, ku ktorým neodmysliteľne patrí tiež práca so svetelnou zložkou (Daniel Ornyi). Romantické mizanscény medzi Mladíkom a Dievčaťom sa realizujú v svite bieleho svetla, ktoré vytvára mäkkosť, odrážajúcu sa v nežných pohľadoch postáv. Naopak, tmavozelené svetlo prítomné počas putovania Mladíka na hrad vytvára pocit nekonečna a prispieva k tajomnej atmosfére.

Expresionizmus, do ktorého je nemý film zasadený, sa odzrkadľuje v inscenácii prostredníctvom bábok. Radka Baňacká a Viktória Csányiová vyrobili štylizované marionety s kubistickými črtami (trojuholníková noha, veľké guľaté oči, hranaté tváre). Marionety umocňujú desivú atmosféru (keď sa dostane Mladík do hradu, keď Dievča pohryzie upír a pod.) a tvoria akési alter egá svojich ľudských postáv (Dievčaťa, Matky, Mladíka, Starostky či Lekárky). Ich využitie má v inscenácii svoje opodstatnenie – jednak násobia napätie, no na druhej strane vytvárajú aj komický efekt (napr. dve marionety ťahajúce dlhý, čierny plášť). To by nebolo možné bez precíznej prípravy a kolektívnej súhry študentov bábkoherectva.

Študent a študentky nezaostávajú ani po hereckej stránke – ich štylizované prejavy sú nápadité, hravé a vtipné. Využívajú širokú škálu výrazových prostriedkov, vďaka čomu dokáže divák jasne rozlíšiť konkrétne postavy. Alžbeta Kamenská predstavuje mladé, zamilované dievča. Kamenská stvárňuje zaľúbenie prostredníctvom doširoka otvorených očí, radostnej nádeje v tvári a úsmevu na perách. Objekt jej túžby, Mladíka, stvárňuje Šimon Peter Králik. Najviac pôsobivý je v mizanscénach, v ktorých sa dostáva do prostredia Upírovho hradu – Králik si drží kufrík blízko pri tele, má rozšírené zreničky od strachu, trasú sa mu kolená. Špecifickosť jeho štylizovaného prejavu spočíva v istej plachosti, premiešanej s romantickosťou (nežný pohľad zakaždým, keď uvidí Dievča). Veronika Karolína Peštová kreuje postavu Matky prostredníctvom neustáleho modlenia sa s pomocou dreveného kríža zaveseného na krku. V kombinácii s pevne zomknutými, tmavými perami  vytvára karikatúrnu postavičku matky, ktorá je odhodlaná bojovať všetkými prostriedkami proti démonom zla. Nemenej vtipnú karikatúru divákom sprostredkúva Marcela Stanková v úlohe Lekárky. Predĺžené, namaľované obočie spolu s okrúhlymi okuliarmi a nosom zapichnutým do papierov vytvárajú komický efekt. Atmosféru a lá Dracula podčiarkujú aj čierne pery a tmavé očné tiene postáv. Kostýmy sú tiež čiernej farby – jediný rozdiel predstavuje postava Dievčaťa. Je jemnejšie nalíčená a okolo pása má bielu sukničku, čím sa poukazuje na jej mladosť a nevinnosť.

Samotná režisérka inscenácie sa predstavuje v úlohe Upíra/Grófa. Dominika Kováčová má na hlave veľkú molitanovú masku a na rukách nadrozmerné pazúry (vyrobené z rovnakého materiálu). Telo má zahalené v čiernom plášti. Strašidelný dojem umocňujú svietiace oči bábky. Režisérka pracuje s touto bábkou v symbolickej rovine (zjaví sa len párkrát), čím sa dosahuje napätie premiešané s istou dávkou túžobného očakávania.

Režisérka Dominika Kováčová v inscenácii Upír Nosferatu prejavila zmysel pre budovanie napätia, efektné striedanie mizanscén – v každej pracuje s iným druhom emócie (romantický tanec strieda bojazlivé putovanie po hrade), vďaka čomu dokáže udržať divácku pozornosť. Vďaka štylizovaným hereckým prejavom, nápaditej práci s marionetami a budovaniu strašidelnej atmosféry sa študentom tretieho ročníka Katedry bábkarskej tvorby pod vedením ich pedagógov podarilo vytvoriť mimoriadne vydarenú inscenáciu. Stavím sa, že keby videl túto bábkarskú inscenáciu samotný Dracula, hneď by vyšiel z rakvy.

Miroslava Košťálová, 1. bc KDŠ

iniciátor
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17
18
19
20 21 22 23
24 25 26 27
28
29  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com