Chlestakov v Bratislave

externýRevízorAstorkaŠimon FroloVeronika Chovancová
(foto: Ctibor Bachratý)

Leonid Iľjič Brežnev a Gustáv Husák si v  roku 1972 dali svoj slávny bozk.  Fotografiu tohto bozku sa rozhodli použiť na svojom plagáte tvorcovia inscenácie Revízor v bratislavskom Divadle Astorka Korzo ´90. Členovia redakcie navštívili predpremiéru a o svoj zážitok sa s vami podelia v tomto rozhovore.

Š: Čo hovoríš na najnovšie spracovanie Revízora v Divadle Astorka Korzo ´90? 

V: Aktuálnosť hry Nikolaja Vasilijeviča Gogoľa je očividná. V dnešnom svete sa téma pokrytectva a túžby po peniazoch stáva stále viac viditeľnou. Inscenácia tak poukazuje aj na aktuálne spoločenské nedostatky. Navyše formou komédie. Mňa by ale zaujímalo ako si ty vnímal réžiu, pod ktorú sa podpísal poľský režisér a herec Łukasz Kos.

Š: Musím sa priznať, že tvorbu režiséra nepoznám, ale vizuál

plagátu vzbudzoval istú dávku kontroverzie, ktorú som očakával aj v inscenácii.  Spomenula si, že režisér je z Poľska, čo je, podobne ako Slovensko, krajina s veľkou náboženskou tradíciou. Preto som po zhliadnutí plagátu, na ktorom sú bozkávajúci sa muži, očakával jednoducho niečo viac ako len problém korupcie, o ktorom text hovorí. Na moje sklamanie však bola inscenácia len prerozprávaním známeho textu bez akýchkoľvek jasných alebo skrytých odkazov. Ako dobrý nápad by som však vyzdvihol video zobrazujúce ľudí, ktorí často vedú veľmi nezmyselné debaty a úvahy napríklad o tom, že ak niečo robí človek zo zahraničia, je to omnoho lepšie ako to „naše slovenské“. Ako som už spomenul, nápad výborný, no v tejto inscenácii úplne od veci.  Čo ty vravíš na toto video? 

V: Vnímala som ho viac-menej ako vyplnenie času počas prestávky. Pravdupovediac ma to aj prekvapilo, pretože som sa s tým ešte v tejto forme nestretla. Myslím si, že to mohlo byť zamýšľané aj ako zrkadlo pre diváka, ktorý často hodnotí iba banálne maličkosti a nezamyslí sa nad omnoho dôležitejšími vecami v inscenácii, akými sú napríklad kostýmy, ktoré vedia veľmi veľa povedať. 

Š: Máš pravdu, podľa mňa práve kostýmy boli veľkým plusom tejto inscenácie. Dokonale vystihovali charakter postáv a ich malomeštianske spôsoby a zázemie. Napríklad postava mešťanostovej ženy, ktorá žije svoj život v presvedčení, že je módnou ikonou, no v realite je len dogabanou pani. 

To isté platí aj o ostatných postavách. Lacný oblek a zle uviazaná kravata, dáva pocit vážnosti aj najväčšiemu sedliakovi, ktorý sa náhodou dostal k moci. No ak sa pozrieme aj na scénografiu, tak tá bola z môjho pohľadu totálne odfláknutá... Rozhádzané handry a matrac síce dokonale odrážali bordel a situáciu v sektoroch, ktoré prišiel skontrolovať revízor, ale to bolo bohužiaľ asi všetko. Plusom však bol dizajn nábytku, ktorý vyvoláva v ľuďoch pocit, že sa vrátili v čase. Mimochodom, videl som tvoje nadšenie z toho, že sa inscenácia držala pôvodného textu, čo hovoríš na dramaturgiu? 

V: Máš pravdu! Hru som čítala pár dní pred návštevou tejto inscenácie, takže niektoré repliky som mala živo v pamäti. Inscenácia sa pripísaním niektorých scén stála pomerne dlhou a pri niektorých výstupoch som sa už plne nesústredila na javiskové dianie. Napríklad saunová scéna bola z môjho pohľadu absolútne nežiadúca.

Š: Súhlasím. Scéna, kde sú všetky postavy iba v  plachtách a saunujú sa, bola až absurdne komická a zbytočná. A aké si mala pocity z predpremiérových hercov?

V: Herecké obsadenie je v inscenácii z môjho pohľadu vydarené a nemám k nemu žiadne výhrady. V hlavných úlohách sa nám ukázali Boris Farkaš ako mešťanosta a Róbert Jakab v úlohe Chlestakova. Vo výkonoch hercov by sa našli viaceré nedostatky. Išlo o predpremiéru, čo však nie je práve najlepšia výhovorka, ale rozumiem, že s tým ešte neboli úplne „zžití”. Ale odhliadnuc od občasného zmätku na javisku si herci počínali dobre, aj pri časovo náročnejšej inscenácii.

Š: Dovolím si tvrdiť, že zmätočné hľadanie listu a okuliarov dokonca predstaveniu len pridali v danej chvíli na komickosti. A napríklad zásahy divákov boli zvládnuté na jednotku. Herci spontánne a veľmi vtipne reagovali na nečakané situácie, ktoré vznikli počas predstavenia. Z predstavenia som odchádzal pobavený. Čo ty? 

V: Tiež som sa pobavila! Ale bola som aj trocha sklamaná, že inscenácia ešte nebola úplne zohraná. Pevne verím, že ak by som si ju išla pozrieť po niekoľkých reprízach, tak by sa tento môj pohľad zmenil. A odniesla som si z inscenácie ešte akési nepochopenie, čo sa týka spomínaného plagátu. Čakala som možno trochu iné spracovanie. Nemôžem však povedať, že sa mi inscenácia nepáčila. Predstieranie, že je všetko v poriadku, hoci pod povrchom je všetko v rozklade, je neuveriteľne aktuálnou témou aj v dnešných časoch.

Vážnosť situácie striedala komickosť, to bolo fajn. Aj preto by som návštevu predstavenia určite odporučila. A ty čo na to?

Š:  „Toto sa môže stať iba v Rusku“ bol text, ktorý svietil na scéne na začiatku inscenácie. Všetci však dobre vieme, že tieto problémy sa neriešia iba v Rusku. Revízor nám teda aj v ťažkých časoch, v ktorých sa naša krajina aktuálne nachádza, dáva nádej, že aj na Slovensko raz príde ten pravý revízor, ktorý to tu dá všetko do poriadku. 

Rozprávali sa Veronika Chovancová a Šimon Frolo, 1. bc KDŠ.

iniciátor
August - 2020
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com