Do bábkarského štúdia priletela Alžbetka

Daniel PastirčákLietajúca AlžbetkaKBTKlára Madunická
Alžbetka

Dvojica študentov tretieho ročníka bábkarskej tvorby, Šimon Peter Králik a Alžbeta Kamenská 18. decembra 2017 uviedli v bábkarskom štúdiu na Zochovej 1 inscenáciu na motívy Rozprávky o lietajúcej Alžbetke od Daniela Pastirčáka.

Tohto autora a jeho tvorbu možno prirovnať k svetoznámemu francúzskemu prozaikovi a esejistovi Antoinovi de Saint-Exupérymu. Píše rozprávky pre dospelých, v ktorých si však prídu na svoje aj deti. Spracúva rozličné filozofické otázky, biblické témy a životopisy svätých, či už ako dramatické (napr. Hra o svätej Dorote) alebo epické texty. Rozprávka o lietajúcej Alžbetke je príbehom o sebaobetovaní pre dobro druhého a o tom, že človek môže dosiahnuť šťastie len vtedy, keď sa celý bezpodmienečne daruje niekomu inému (tieto motívy sa vyskytujú naprieč celou Bibliou).

Herecká dvojica Šibeti sa pre spracovanie tejto predlohy rozhodla z vlastnej iniciatívy. Išlo o samostatný študentský projekt realizovaný mimo vyučovania. Text veľmi zručne spracovala Alžbeta Kamenská. Pastirčákova predloha je pomerne dlhá, obsahuje množstvo motívov, ktoré sa počas deja ďalej rozvíjajú. Viacero krásnych odkazov ostalo v spracovaní dua Šibeti bez povšimnutia (u Pastirčáka sa z Alžbetky stáva manželka a trojnásobná matka, ktorá sa pre šťastie svojich detí musí obetovať a veľa trpieť, napokon však získava krídla a jej srdce napĺňa láska a pokoj). Zároveň však zjednodušenie tohto rozvetveného deja možno považovať za logický a rozumný krok, keďže jednotlivé motívy boli veľmi abstraktné a len ťažko uchopiteľné prostredníctvom výtvarnej zložky do takej miery, aby boli zreteľné pre dieťa. Kamenská vytiahla  z originálu najdôležitejšiu dejovú líniu s jasným odkazom. Pracovala so zameraním na detských percipientov (deti od 4 rokov). Zmenami však prešiel aj základný dej, charaktery niektorých postáv boli pozmenené alebo posunuté do iných kontextov oproti originálu. Všetky tieto dramaturgické zásahy však možno v konečnom dôsledku so zreteľom na cieľovú skupinu vnímať pozitívne, keďže dodali údernosť a jednoznačnosť celej inscenácii.

Dvojica tvorcov si sama nie len zdramatizovala predlohu, ale i zrežírovala inscenáciu a vyrobila všetky výtvarné objekty. S využitím totemových figuratívnych bábok vytvárali efektné a účelné mizanscény. Babička – úrodná záhradka, na ktorej rastie všakovaká zelenina či kvety, lakomý a ziskuchtivý klenotník, ktorého telo tvorí zlatá klietka, do ktorej chamtivo zbiera všetko, čo mu príde do cesty a kam chce po svadbe zatvoriť aj Alžbetku, či smutný chlapec, ktorého trup tela tvorí kahanček so sviecou ako symbol života a času, ktorý človek strávi na tomto svete.  Ľahko čitateľné výrazové prvky boli zároveň využité na charakteristiku vlastností jednotlivých postáv, čo ocenili najmä deti. Každá bábka bola iná, nezameniteľná a zároveň jasná a zreteľne koncipovaná (výtvarne i animačne).
Veľmi zaujímavým a detailným prvkom bolo využitie materiálov – prírodné (napr. lístie, zemina, halúzky...) tvorili kontrast k tým umelým, syntetickým (z ktorých boli vyrobené napr. bábky).
Celú inscenáciu hudobne podfarboval hrou na husle Michal Klas, čím dostávali mnohé situácie nový rozmer. Hudba bola významotvorná, dalo by sa povedať, že bola jedným z nosných pilierov celej inscenácie.

Najvýraznejším komponentom celej inscenácie  však boli samotné herecké výkony Králika a Kamenskej. Každý z nich pristupoval ku svojim postavám odlišne, zároveň sa však navzájom dopĺňali. Šimon Králik je hercom rázneho typu, vedie bábku technicky presne, nevyhýba sa ani štylizácii, ktorá je však v súlade s charakterom postavy a preto nepôsobí neprirodzene a gýčovito. Na javisku predviedol pestrú škálu výborne zvládnutej hereckej techniky – od pohybu, cez animáciu bábky až po interakciu s divákom i s kolegyňou – Alžbetku. Mohol by však popracovať na artikulácii, ktorá sa s kulminujúcim hereckým výkonom postupne vytrácala. Alžbeta Kamenská je naopak veľmi emočný typ herečky. Nerieši techniku pohybu ani spôsob animácie až tak detailne, no svojim bábkam dodáva život a energiu spontánne. Na javisku je ako živel (čo potvrdila aj v ročníkovej bakalárskej inscenácii Fimfárum). Jej štylizácia však nepôsobí až tak prirodzene, ako Králikova.
Dvojica bola dokonale zohratá, herci na seba reagovali a čo je dôležitejšie – interagovali  s bábkami, ktoré animovali. V množstve inscenácií absentuje vzťah animátora a animovaného objektu. Lietajúca Alžbetka je však pestrým výbuchom vzťahov, ktoré sú hlavným nositeľom informácií o jednotlivých postavách. Sú totiž omnoho výpovednejšie než samotný text. Spôsob, akým bola animovaná Alžbetka a napríklad postava deduška, bol natoľko determinujúci, presný a účelný, že aj keby postavy nepovedali nič, bol by ich vzťah jednoznačný, jasný a výpovedná hodnota by sa nestratila.

Obaja herci boli oblečení v béžových nohaviciach a modrých košeliach. Divák tu mohol vnímať jasný odkaz na predlohu, kde vystupuje napríklad postava „Modra“, ktoré sľubuje Alžbetke krídla a napokon svoj sľub dodrží. Aj herci v bielych rukavičkách svojim postavám „dávali krídla“, čím do nich vlievali život.

Lietajúca Alžbetka je prvým z – hádam – mnohých projektov hereckého dua Šibeti, ktoré svojím divákom prináša krásne posolstvo o tom, že ak majú vieru, jedného dňa i oni, podobne ako Alžbetka, dostanú krídla a vzlietnu. Dvojica hercov má jednoznačne vlohy aj na inscenácie väčších rozmerov (Lietajúca Alžbetka má len niečo vyše 30 minút). Ostáva len konštatovať, že tento študentský projekt má úspech aj za hranicami našej školy. Hra mala už niekoľko repríz v detskom centre Bibiána, kde zožala nemalý aplauz u detských i dospelých divákov.

Klára Madunická

2. bc KDŠ

iniciátor
  01 02 03 04 05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com