Empatická apokalypsa

Divadelná NitraApokalypsaRomana Srncová

    Slovo empatia sa stalo kľúčovým pre festival Divadelná Nitra. Vzhľadom na repertoár, ktorý sa v nitrianskych divadlách objavil je táto voľba pochopiteľná. Výber umeleckých diel niesol vážnu tématiku, ktorá upozorňuje a varuje diváka. Život nespočíva len o dosiahnutí nejakého cieľa a teda jeho naplnenia, a to nie len v extrémnych prípadoch, ale aj o schopnosti prežiť. Životný štandard zakladáme na kľúčových slovách ako cieľ. Cieľ niečo dosiahnuť. S ním sa potom často spájajú rôzne vidiny, predstavy, vedomosti, nápady, vnuknutia, snahy, dojmy... Spletitá sieť, ktorú vytvárame z našich predstáv a následná realizácia nám zabraňuje vidieť podstatné veci okolo nás. Divadelná Nitra umožnila a prestrela na javisko výber životných situácií, ktoré si nevieme ani predstaviť ako je genocída, otázka ohľadom utečencov, vojny či nezamestnanosti. Diváka tak vytrhla z jeho pohodlnosti a donútila ho zamyslieť sa prostredníctvom rôznych žánrov a to v podobe rozhlasového vysielania, prednášky, čítania, dokumentárneho tanca, interaktívnej hry... Festival priniesol na javisko kontrast a provokáciu aj vďaka zahraničným tvorcom scénických diel, ktorí sa prezentovali nielen na Divadelnej Nitre, ale aj na Slovensku po prvý raz.

Nezatvárajme oči!

   Vo svete sa deje mnoho vecí, ktoré nevieme ovplyvniť, ale určitý vplyv na ne máme. Chcem tým povedať, že aj prostredníctvom umenia môžeme reagovať na situácie, ktoré nemôžeme zmeniť, no azda aspoň trochu zlepšiť. Inscenácia Apokalypsa, ktoré prinieslo divadlo Nowy Teatr vo Varšave poukázala na malichernosti človeka v obrazoch, ktoré sa odohrávali na javisku. Predstavenie bolo veľmi špecifické vďaka vytvoreným obrazom, ktoré neboli logicky poprepájané a teda nemali žiadnu chronologickú postupnosť.

   Každý obraz niesol ideu, ktorá nabáda zamyslieť sa a vnímať daný moment na javisku. Jednotlivé scény vytrhnuté z kontextu, obrazy zo života Pasoliniho, Fallaci, alebo Cartera, v ktorých režisér zobrazuje strach, túžbu, ctižiadostivosť, vášeň a mnoho iných porov duše sú akousi stratégiou režiséra. Michał Borczuch je poľský divadelný režisér, ktorý je považovaný za jedného z najtalentovanejších divadelných umelcov mladšej generácie V inscenácii priamo zobrazuje ľudské malichernosti, čím sa diváka pýta na základné otázky ľudského bytia a jeho potrieb.

Iný uhol pohľadu...

    Na javisku vystupujú tri dôležité osobnosti a to Pier Paolo Pasolini, režisér a básnik. Orianna Fallaci. Predstavenie sa začína rozhovorom, ktorý Pasolini poskytuje novinám. Otvorene rozpráva o probléme, ktorý je bežný v dnešnom svete a to je konzumerizmus. Každý má potrebu zhromažďovať veci za účelom zvýšiť svoje osobné šťastie. Pasolini ho však definuje ako horšiu formu fašizmu a to už nesie v sebe čosi kontroverzné, dotýkajúce sa každého človeka. Paradoxom je fakt, že pochádzal z vojenského, profašisticky orientovaného prostredia, avšak sa sám zapojil do antifašistického hnutia. Fallaci mala vidinu zániku európskej civilizácie v prílive imigrantov z juhu. Obraňuje ich vo svojej knihe Hnev a hrdosť, ktorú publikovala, čo vyvolalo kontroverzné reakcie. Stretávame sa s rozdielnymi názormi na ľudí, pretože Pasolini sa snaží uniknúť z fašistického prostredia v ktorom bol vychovávaný a to sa stáva podnetom na obranu cudzincov. Carter sa utápa vo vlastných myšlienkach na ľudí, ktorých fotil a mapoval ich život v Južnej Afrike, pričom sa nevie vyrovnať so svojou bezmocnosťou pomôcť im. V inscenácii sa miešajú názory, myšlienky a pohľady na svet, ľudí, populáciu ako takú. Paradoxne režisér postavil do kontrastu ľudí z vyššej spoločenskej vrstvy a chudákov. Ich rozdielny pohľad na svet, na to, čo je dôležité.

   Divákovi približuje hraničné situácie pomocou projekcie dokumentov a autentických záberov. Poukazuje na to, že mnohí vedia o problémoch rozprávať, no nevedia ich riešiť, minimálne ich zlepšiť. Vizuálna dokonalosť doplnená divadelnými zložkami Každá scéna vyvolávala určitú emóciu práve vďaka vizuálnej stránke predstavenia, čo dopomohlo k celkovému dojmu. Smrť sa stáva konečným východiskom tejto inscenácie, čo na mňa ako diváka pôsobilo o to efektnejšie a prirodzene.

   Tri hlavné postavy s odlišným charakterom upútavali na seba pozornosť vo chvíli, ktorá si to priam pýtala.. Veľký kontrast prichádzal v momentoch, ktoré ukazovali divákovi ako veľmi sú ľudia odlišní. Ako si dokážeme stanoviť životný štandard, ktorý je pre nás prirodzený. Obraz zbohatlíckeho života zobrazeného na javisku sa striedal so životom chudobných.Cielený afekt v kontraste s prirodzenosťou fungoval, pretože vyvolával podnet na zamyslenie sa nad samým sebou.

Tomasz Śpiewak: Apokalypsa

Réžia: Michał Borczuch

text a dramaturgia: Tomasz Śpiewak

scéna, kostýmy: Dorota Nawrot

svetelný dizajn: Katarzyna Łuszczyk

hudba: Bartosz Dziadosz „Pleq”

účinkujú: Bartosz Gelner, Sebastian Łach, Marta Ojrzyńska, Piotr Polak, Jacek Poniedziałek, Halina Rasiakówna, Krzysztof Zarzecki

iniciátor
September - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com