Keď kačka zohrieva smrť

KBTKačkaSmrť a TulipánMiroslava Košťálová
Kačka, Smrť a tulipán

Kačka, Smrť a tulipán. To sú tri podstatné mená, ktoré tvoria názov rovnomennej obrázkovej knihy, ktorá vyšla v roku 2007. Nemecký ilustrátor a autor detských kníh Wolf Erlbruch v nej prináša tému smrti, ktorú však odľahčuje humorom a priamosťou. Vďaka tomuto prepojeniu vzniká pôsobivý príbeh, ktorý umocňujú obrázky Kačky a Smrti. Kačka, Smrť a tulipán nie je obyčajnou detskou knihou – čaro v nej objavia rovnako tínedžeri, ako aj dospelí. Svedčí o tom aj najvýznamnejšia cena pre tvorcov literatúry pre deti a mládež, Cena Hansa Christiana Andersena, ktorú získala kniha v čase vydania. Práve túto knihu si ako predlohu pre svoju inscenáciu vybrali študenti štvrtého a piateho ročníka na Katedre bábkarskej tvorby DF VŠMU v Bratislave.

Kniha začína Kačkiným nepríjemným pocitom – všimne si, že niekto sa za ňou zakráda. Zistí, že je to Smrť, ktorá ironicky poznamená: ,,Konečne si si ma všimla.“ Vysvitne, že Smrť jej bola nablízku pre prípad, že by sa niečo stalo (prechladnutie, nehoda). Počiatočný strach Kačky prelomí úsmev Smrti, a práve toto je okamih, kedy si Kačka uvedomí, že Smrť je veľmi milá. Medzi Kačkou a Smrťou sa postupne vyvinie priateľstvo, rozprávajú sa o veciach medzi nebom a zemou, skúmajú svet vôkol seba. Keď sa leto blíži ku koncu, Kačke začala byť zima. Poprosí Smrť, či by ju nemohla zohriať, no s prvými snehovými vločkami Kačka prestane dýchať. Posledná rozlúčka prebehne ticho, bez slov – až na to, že Smrti sa v hrudi čosi pohne. Hlavnými témami príbehu sú smrť a priateľstvo – dva na prvý pohľad odlišné pojmy, ktoré sú však v tesnom prepojení.

Autor dramatizácie a režisér Peter Palik poňal celú inscenáciu v duchu spomienkového obradu,  posledného stretnutia s kačkou, o čom svedčí aj výtvarné riešenie scény a kostýmov pod vedením Evy Farkašovej – študenti bábkoherectva Patrícia Sopkovičová, Andrej Šandula a Mariana Bódyová sú oblečení v odevoch smútočnej farby a ich zachmúrené tváre svedčia o hlbokom smútku, ktorý vo svojom vnútri prežívajú. Autorka scény, bábok a kostýmov, Viktória Csányiová, navrhla tri priehľadné stoly na kolieskach, ktoré nielenže zabezpečujú temporytmus (rýchla manipulácia so stolmi), ale slúžia aj k rýchlej premene scénických dekorácií (rybník, chodník). Scénické prvky sú okrem primárnej funkcie nositeľmi ďalších významov - smútočný veniec reprezentuje strom, z ktorého Kačka a Smrť pozerajú na zem, stôl naplnený vodou zastupuje rybník, v ktorom sa hlavné hrdinky rozprávajú. Stôl naplnený vodou, na ktorom sú zapálené sviečky, poukazujú na teplo úprimného ľudského objatia (spomeňme mizanscénu, v ktorej začne byť Smrti zima a Kačka ju zohreje). Počas ,,smútočného obradu“ sú na scéne prítomné aj dva hudobné nástroje – violončelo a ukulele, ktoré v hudobnej interpretácii Mariany Bódovej dopĺňajú komorne ladenú inscenáciu.

Režisér Peter Palik úvod zdynamizoval – vidíme balón naplnený svetlom, ktorý symbolizuje vajíčko (narodenie Kačky). V ďalšej mizanscéne ju vidíme lietať a potom začujeme výstrel, po ktorom prichádza Smrť – len tak mimochodom, akoby. Vďaka tejto režijnej interpretácii sa stávame svedkami celého života Kačky, od narodenia až po osudovú chvíľu (na rozdiel od knižnej predlohy, v ktorej sa čitateľ stretáva s dospelou kačkou). Režisér Peter Palik rozvíja v inscenácii Kačka, Smrť a tulipán základnú myšlienku o priateľstve so Smrťou, ktorú podporuje hravými a vtipnými nápadmi – mucha v Kačkinom žalúdku, spoločný kúpeľ v rybníku, narážky na pečenú kačku a pod. Práve spoločná návšteva v rybníku je prítomná aj v knižnej predlohe, no Palik ju v inscenácii rozvíja a dodáva jej tak humorný rozmer. Miniatúrna bábka Kačky vytvorená z molitanu sa vďaka precíznej animácii Patrícii Sopkovičovej ponára pod vodu, smeje sa, šklbe si perie – je nesmierne šťastná vo svojom vodnom svete. Vytvára to protiklad voči miniatúrnej bábke Smrti oblečenej v kockovaných šatách (Andrej Šandula), ktorá znechutene vchádza do vody.  

V knižnej predlohe sa Smrť v rybníku necíti komfortne, začne jej byť zima. Kačka ju zohreje, čo Smrť dojme, pretože nikto pre ňu nič podobné nikdy neurobil. Samotné zohriatie sa v inscenácii realizuje minimalistickými, no funkčnými prostriedkami – Patrícia Sopkovičová (Kačka) zapáli sviečky a položí ich na vodnú hladinu. Potom sa k nej pripojí Andrej Šandula (Smrť). Táto mizanscéna poukazuje na potrebu ľudského objatia a Palik prostredníctvom nej zvýrazňuje silu priateľstva medzi Kačkou a Smrťou. Ide o vizuálne efektívne stvárnenie toho, čo už zahŕňa knižná predloha.

Keď sa leto blíži ku koncu, Kačke začala byť zima. Poprosí Smrť, či by ju nemohla zohriať, no s prvými snehovými vločkami Kačka prestane dýchať. V inscenácii Kačka poprosí Smrť, či by jej nemohla zaspievať uspávanku, a hoci Smrť sa spočiatku bráni, splní posledné želanie svojej priateľky. Autorská hudba a texty piesní z pera Mariany Bódyovej zvýrazňujú silu priateľstva medzi Kačkou a Smrťou, rovnako aj napätie z blížiacej sa smrti. Rozlúčka s Kačkou pôsobí v inscenácii mimoriadne sugestívne nielen vďaka precítenému hudobnému prejavu Mariany Bódovej, ale aj poletujúcim pierkam. V závere inscenácie opäť vidíme balónik naplnený svetlom, ktorý sa odkotúľa k smutnej Smrti, ktorá sedí na kraji stola. Môžeme to interpretovať viacerými spôsobmi – je to posledné objatie od vernej priateľky, jej odkaz? Alebo je to symbol ďalšieho zrodu priateľstva?

Viktória Csányiová pri tvorbe bábok vychádzala z obrázkovej knihy, v ktorej je prítomná kačka s dlhým zobákom a dlhým krkom, teda typická predstaviteľka vtáčieho rodu. Bábku Kačky vytvorila Csányiová z molitanu. Na základe rovnakého princípu vytvorila aj kašírovanú bábku Smrti – lebku oblečenú v béžových kockovaných šatách. Patrí k nej tulipán, ktorý nosí za chrbtom. Viktória Csányiová vytvorila dve verzie bábok. Miniatúry väčších bábok sa využívajú v tých mizanscénach, počas ktorých sa medzi Kačkou a Smrťou vytvorí puto (napríklad rybník – prvé spoločné šantenie spojené so smiechom, strom – Kačka sa zamýšľa nad tým, aké to bude, keď zomrie, pričom Smrť ju upokojí slovami: ,,Keď umrieš, stratí sa aj rybník – aspoň pre teba.“).

Patrícia Sopkovičová je nesmierne pôsobivá počas animovania Kačky. Vďaka stíšeným, či zvýšeným vzdychom stvárňuje Kačkin strach zmiešaný s úľavou, roztopašnosť, ale aj vrúcnosť a lásku. Sopkovičovej Kačka pôsobí mimoriadne plasticky aj vďaka rýchlym pohybom a precíznemu prekladaniu nôh. Andrej Šandula, ktorý animuje Smrť, vytvára Sopkovičovej protipól – pri animácii a hlasovom prejave využíva iróniu, a je mimoriadne pôsobivé, ako dokáže balansovať na hranici čierneho humoru a láskavosti. Najciteľnejšie je to v závere inscenácie, kedy objíma svoju priateľku Kačku.

Inscenácia Kačka, Smrť a tulipán v réžii Petra Palika, pod pedagogickým vedením Marice Mikulovej, Evy Farkašovej a Beáty Seberíniovej pripomína krehký let životom, v ktorom záleží na každom pierku. Kačka so Smrťou nám v tejto inscenácii pripomínajú, že priateľstvo sa môže zrodiť aj medzi tými, ktorí sa k sebe na prvý pohľad nehodia. Aj o tom je táto inscenácia – nerobiť unáhlené závery, dať šancu strachu, nebáť sa prijať smrť do svojho života. Pretože to, čo sa na prvý pohľad môže javiť ako nepochopiteľné, desivé, v konečnom dôsledku môže rozdúchať plamienok v našich srdciach.

Miroslava Košťálová, 2. Bc. KDŠ

iniciátor
  01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com