Známy text švajčiarskeho dramatika Friedricha Dürrenmatta Návšteva starej dámy sa na Slovensku inscenoval už niekoľkokrát. Príbeh miliardárky Claire, ktorá sa rozhodne pomôcť rodnej obci tak, že žiada smrť svojho bývalého milenca, ponúka nadčasové témy, aktuálne aj v súčasnosti. Tvorcovia inscenácie Návšteva, ktorá mala v decembri premiéru v študentskom Divadle Lab, si ako leitmotív zvolili tému manipulácie a ponižovania.

Pôvodný text Friedricha Dürrenmatta sa v inscenácii nevyhol potrebným úpravám (Karol Rédli, Hana Tichá), čo naznačuje aj samotný názov inscenácie. Tvorcovia sa pokúsili o výraznú aktualizáciu. Názov mesta Güllen v origináli nie je náhodný. Vychádza zo základu slova „Gülle“, čo v preklade znamená hnojovica. Inscenátori nachádzajú vhodný ekvivalent situovaním deja do Šváboviec. Významotvorné je aj samotné priezvisko starej dámy. Pôvodne Claire Zachanassianová je alúziou na meno vtedy známych boháčov Basila Zaharoffa, Aristotela Onassisa a Calouste Gulbenkiana, v inscenácii  sa však mení na Kláru Merkefeller. Priezvisko Merkefeller je azda spojenie mien Angely Merkelovej, ktorá je podľa časopisu Forbes najmocnejšia žena sveta, a známeho miliardára Johna D. Rockefellera. V origináli je Claire „majiteľkou spoločností Armenian Oil, Western Railways, North Broadcasting Company a hong-kongských štvrtí lásky“, v inscenácii Klára vlastní spoločnosti Google a Apple.

Základná dejová linka ostáva zachovaná, no text aj počet postáv prechádza potrebnou redukciou. V pôvodnom texte sú postavy rozdelené do jednotlivých kategórií: Hostia, Domáci, Tí ostatní a Tí na ťarchu. V inscenácii sa stretávame len s dvomi skupinami – občanmi Šváboviec a spoločníkmi Kláry Merkefeler. Pre postavy patriace ku Kláre je charakteristická pohybová štylizácia, ktorá je určitou formou Klárinej manipulácie. Do tejto štylizácie sa postupne dostávajú aj Švábovčania. Ide o rozohratie šachovej partie, kde sa občania pohybujú ako šachové figúrky. Klára dosiahla svoj cieľ a získala Švábovčanov na svoju stranu.

Scénografiu tvorí niekoľko kvádrov. Neskôr sú využité aj ako pulty pri verejných prejavoch. Dominantným scénografickým prvkom je sociálne zariadenie, ktoré je alúziou na chudobu, špinu a zaostalosť občanov. Ako symbol je tiež použitý toaletný papier, ktorý je niekoľkokrát veľmi funkčne využitý napríklad aj ako „znak úcty“, ako „červený koberec“ pri príchode Kláry Merkefeller, ako trať vlaku a pod. Po úvodnom predstavení občanov ako znudených, negustióznych a neupravených ľudí, vyznieva darček od Kláry, parfum pre každého občana, veľmi vtipne. Neskôr sa využíva aj druhý hrací priestor, ktorý slúži pre Kláru a jej spoločníkov. To zároveň umocňuje jej nadradenosť, podobne ako napríklad jedna z funkčne vybudovaných mizanscén, scéna stolovania. Občania v pohybovej štylizácii stereotypného podávania príborov jedia imaginárny obed neslušne, nahlas prežúvajú a štrngajú príbormi, kým Klára si so svojím zlatým príborom vychutnáva každý kúsok.

Aj hudba nám v úvode podáva správu o zaostalosti obce, keď pri zvuku rutinne sa pohybujúcej hojdačky sledujeme všedný deň jednotlivých občanov. Táto nemá pohybová etuda síce trvá dlho, no vari práve v takejto dĺžke môže byť hodnoverným dôkazom lenivosti občanov. Jedine zvuk vlaku ich dokáže vytrhnúť z každodennej letargie. Pri príchode Kláry je použitá temná (až vizionárska) hudba, ktorá umocňuje pocit strachu. Spolupracovníkov Kláry, Tobyho a Lobyho, zas charakterizuje hudba, ktorá pripomína deformovaný hlas animovaných postavičiek.

Choreografia, ktorú si obyvatelia mesta nacvičili na uvítanie Kláry, pripomína spartakiádu. Na známu skladbu Michala Davida Poupata sa všetci občania mýlia, no napriek tomu sa snažia o hodnotný umelecký výkon. Choreografia tak vyznieva veľmi komicky a až nápadne pripomína charakter typického Slováka, túžiaceho po úspechu za každú cenu.

Svetelný dizajn (Michaela Pavelková) je výrazný najmä v časti, keď Ill odchádza. Zadymená scéna je striedavo nasvecovaná tak, aby vytvárala dojem tajomna, vyvolávala pocit strachu, a tiež aby pripomínala chladné skoré ráno.

V inscenácii vidíme niekoľko výrazných hereckých výkonov. Karin Adzimová kreuje z postavy Kláry ženu, ktorá si  uvedomuje svoju silu, no zároveň trpí osudom a hriechmi z minulosti. Adzimová využíva jemné gestá, subtílny prejav, pracuje s tempom a rytmom, čím necháva vyznieť dojem nadradenosti. Matej Babej je v postave Alfréda Illa jednotlivcom bojujúcim so spoločnosťou. Záverečná scéna, ktorej súčasťou je Illova nahota, je vyvrcholením jeho utrpenia. Nahota je v inscenácii zvolená funkčne a je to zároveň najvýraznejšia forma poníženia človeka. Učiteľ v podaní Mareka Luptáka je človekom túžiacim po spravodlivosti. Vie, čo je správne, no zároveň má strach bojovať so spoločnosťou tak ako Ill. Viktória Petrášová kreuje postavu Starostky ako ženu, ktorá sa napriek zlej finančnej situácii obce snaží ponechať si svoje postavenie. Po príchode Kláry však reprezentuje verejný názor. Výrazná je najmä vtedy, keď Kláre oznamuje, že Švábovčania jej podmienku nikdy nebudú môcť prijať. Pracuje s hlasom, ktorý je po nahromadení odvahy dostatočne pevný, no zároveň sa s pribúdajúcim strachom láme. Roztrasené ruky tiež odrážajú jej neistotu. Farár v podaní Michala Nogu je predstaviteľom morálky. Zároveň je bútľavou vŕbou občanov. V tejto postave režisér Karol Rédli nenápadne pracuje s hercovým handicapom – nízkym vzrastom. Na začiatku Noga pomocou kostýmu vyrastie, no počas hry sa postupne opäť zmenšuje. Je to výborný nápad, čitateľný ako alúzia na úpadok morálky v Švábovciach. Michal Kiník v postave Policajta pracuje s najmä s komickou štylizáciou. Stáva sa divácky úspešným, no napriek tomu sa mu darí potrebnú hranicu ustriehnuť.

Inscenácia Návšteva vypovedá o problémoch súčasného sveta, v ktorom nám pojmy ako manipulácia a ponižovanie nie sú cudzie. Režisérovi sa podarilo vytvoriť koherentnú inscenáciu, ktorá s humorom otvára spoločenské tabu, no zároveň reaguje na závažné poklesky dnešnej spoločnosti. Ani my by sme k týmto témam nemali zostať ľahostajní!

Katarína Krokošová

2. bc KDŠ

Friedrich Dürrenmatt: Návšteva

premiéra 4. 12. 2017, Divadlo Lab

preklad Vladimír Procházka

úprava Karol Rédli, Hana Tichá

réžia Karol Rédli

dramaturgia Hana Tichá

scéna Mária Bačová

kostýmy Dáša Veselovská

svetelný dizajn Michaela Pavelková

hudba Peter Groll

produkcia Eva Novotná, Jana Strížová

svetlo Michal Čamaj

zvuk Denis Ürge

účinkujú K. Adzimová, M. Babej, V. Petrášová, V. Valúchová, M. Kiník, M. Noga, M. Lupták, M. Šagátová, P. Bús, N. Germániová, A. Vais, K. Macková, P. Gavláková, I. Schlosser