Najväčšie nebezpečenstvo? Človek!

LabKarel ČapekR.U.R.Dominika Tekelová
(foto: Tomáš Oravec)

Aké následky môže mať nekontrolovateľná moc v rukách človeka? Ekologické katastrofy, klimatické zmeny, vojny, hlad či stratu ľudskosti? A čo je to tá „ľudskosť“? Veď „ľudské prahne po krvi“, ako odznie v jednej replike z inscenácie R.U.R., ktorú v Divadle Lab režíroval Karol Rédli.

Od prvotného vydania nadčasového dramatického textu Karla Čapka R.U.R. uplynulo už takmer sto rokov. Toto jedinečné dielo neustále ponúka široký priestor pre realizáciu inscenačného javiskového tvaru, ktorým otvára nové otázky spojené s existenciou človeka. 

Inscenácia R.U.R. Divadla Lab v réžii Karola Rédliho a dramaturgii Nikolety Tužinskej predkladá a hromadí stále aktuálne problémy, ktorých pôvodcom je ľudský tvor. Spúšťa diskusie na tému manipulácie, slobody či hodnôt jedinca patriaceho do zmechanizovaného davu. Na videoprojekcii sa premietajú ekologické pohromy, výroba robotov a tváre detí. Prvá polovica inscenácie výrazne pracuje s tempom, ktoré sa však rozbije v poslednom štvrtom dejstve. Tanečná performance zbližovania sa dvoch robotov (Michal Spielmann, Dominika Richterová) plynie v zdĺhavo snovej atmosfére a pohlcuje napätie až do záverečného monológu.  

Hereckú zložku obohacuje Peter Ondrejička v postave Domina. Bezproblémovo sa štylizuje do pozície manipulatívneho a vkusne úlisného riaditeľa. Jeho hereckí kolegovia Jakub Jablonský, Krištof Tobiáš Zachar, Matúš Beniak a Peter Martinček, ktorí predstavujú obchodných partnerov podieľajúcich sa na celej výrobe robotov, neprichádzajú s výrazne osobitou interpretáciou, no prirodzene uchopia svoje postavy a dodávajú im mierne komický ráz. Pôvabná Helena Márie Schumerovej vstupuje na javisko ako rozhodná a sebaistá žena s jasným postojom, ktorej charakter v priebehu hry koná viac pudovo než racionálne. Plynulo preberá manipulačnú techniku Domina a jeho metódu sa snaží aplikovať na pestúnku Nánu Natália Fašánková), tá svojim nezúčastneným prejavom a reakciami vyznieva humorne (v tom najlepšom slova zmysle). Roboty (Michael Vrzala, Polina Nikolaevskaya) konajúce podľa pokynov Domina, pôsobia ako bežní zamestnanci firmy s visačkou na krku. Na ich tvárach sa však neodrážajú žiadne emócie. Akýkoľvek náznak emócie je pretavený do pohybu – pokazený Radius (Michael Vrzala) naznačuje trhanými pohybmi svoju nefunkčnosť a nečinnosť, či spomínaná tanečná performance poukazuje na vzájomné spoznávanie sa dvoch robotov. 

Počiatočný zdroj napätia vytvára scénografia Lukáša Vasila. Vyvýšený javiskový priestor v tváre kvádra (ktorý skrýva prepadlisko predstavujúce laboratórium), zaplnený minimom rekvizít (malý kožený gauč, barový pult, kvety) a umiestnený do dvojstrannej arény ohraničenej videoprojekciou, znásobuje pocit, že divák sa stáva súčasťou deja. Rekvizity sú využívané účelne. S plynutím deja postupne miznú zo scény, na ktorej zostáva len kvet v kvetináči – pre Alquista (Peter Martinček) predstavujúci útechu a symbol čohosi živého. Dojem priamej diváckej účasti v deji umocňuje práca so svetlom (Michaela Pavelková), ktoré sa rozsvecuje v hľadisku v momente, keď herci prehovárajú k divákom a stavajú ich tak do pozície robotov, niečoho naprogramovaného, čo len plní príkazy, koná ako väčšina davu a nemo sa všetkému prizerá. Farebnosť kostýmov Terézie Kosovej typizuje postavy a jednotlivými prvkami upozorňuje na konkrétny typ (hrubá zlatá reťaz, priliehavé červené šaty, ruženec okolo krku, atď.)

Aj napriek záverečnému kolísavému tempu a napätiu ponúka inscenácia náhľad do nebezpečenstiev spáchaných človekom a tých, ktoré ľudstvu stále hrozia, ak v sebe neobjaví čosi prirodzene ľudské. Ale čo je to – to „ľudské“? 

Dominika Tekelová, 1. mgr. KDŠ

Karel Čapek: R.U.R.
Preklad: Ján Štrasser
Úprava: Karol Rédli a Nikoleta Tužinská
Réžia: Karol Rédli
Dramaturgia: Nikoleta Tužinská
Scéna: Lukáš Vasil
Kostýmy: Terézia Kosová
Svetelný dizajn: Michaela Pavelková
Hudba: Jozef Miklós
Pohybová spolupráca: Ján Ševčík
Produkcia: Eva Novotná, Daniel Izrael

Účinkujú:
Peter Ondrejička, Jakub Jablonský, Krištof Tobiáš, Matúš Beniak, Peter Martinček, Kristína Kanátová / Mária Schumerová, Natália Fašánková / Eva Móresová, Michael Vrzala, Polina Nikolaevskaya, Michal Spielmann, Dominika Richterová

iniciátor
August - 2020
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com