Program tohtoročnej Divadelnej Nitry priniesol rôznorodé inscenácie, ktoré spájala téma empatia v duchu hesla „Empatia – zdieľať a dávať“. Cieľom tohto hesla bolo upriamiť pozornosť na schopnosť človeka myslieť na iných, vžiť sa do ich kože a konať nezištne. Ďalšími témami boli spoločnosť, násilie, imigrácia, extrémizmus, chudoba alebo genocída, ktoré sú vo svete aktuálne aj dnes. Genocída v Rwande sa stala zdrojom pre vznik inscenácií Sobota s rozhlasom (Compagnie Kadidi/Dorothée Munyaneza, Francúzsko) a Štvavé rádio (Medzinárodný inštitút politickej vraždy, Nemecko/Švajčiarsko). Oba tieto projekty mali spoločnú tému, no odlišovali sa práve formou interpretácie dejín.

Režisér Milo Rau ako zakladateľ a vedúca osobnosť Medzinárodného inštitútu politickej vraždy sa na festivale predstavil dokumentárnou drámou Štvavé rádio (Hate Radio) o dodnes rezonujúcej genocíde v Rwande v roku 1994. Genocída sa začala zostrelením lietadla s rwandským prezidentom Habyarimanom. V priebehu niekoľkých mesiacov bolo vyvraždených vyše 800 tisíc Tutsiov a umiernených Hutuov, čím sa táto udalosť radí medzi najväčšie genocídy od skončenia druhej svetovej vojny. Tvorcovia Štvavého rádia však nahliadajú na genocídu z iného uhlu pohľadu. Inscenácia dáva možnosť pozrieť sa, či skôr vypočuť si živé vysielanie rozhlasovej stanice Radio Télévision Libre des Mille Collines (RTLM). Tá vznikla na podnet OSN a mala sa stať nezávislým médiom. Počas genocídy však fungovala ako nástroj propagandy, šírila rasovú nenávisť a nabádala na násilie a vraždenie. 

Nasadiť slúchadlá, naladiť frekvenciu a horor sa môže začať

Výpovede obetí, ktoré spomínajú na hrozné udalosti genocídy, tvoria rámec inscenácie. Jednotlivé videá sú premietané na plátnach, ktoré sa spustia na začiatku a na konci inscenácie. Za nimi sa odhaľuje presklené rozhlasové štúdio. Pracovníci rádia sú pripravení na svoje vysielanie. Prehovory moderátorov rádia RTLM však nie sú typickými, na aké sme zvyknutí. Ich ústrednou témou je zabíjanie a zbavovanie sa „švábov“, do čoho DJ mixuje dnes už notoricky známe hity 90. rokov. Pridávajú sa aj samotní rozhlasoví poslucháči, ktorí volajú priamo do štúdia, aby vyjadrili podporu a moderátori im na oplátku hrajú ich obľúbené hity. Propagandistické vysielanie predstavuje pre pracovníkov rádia rovnakú rutinu ako pitie kávy alebo fajčenie. Uvoľnená atmosféra vzbudzuje odpor a zo skleneného rozhlasového štúdia sála doslova horor.

Obete vs. herci

Inscenácia Štvavé rádio ako forma dokumentárneho divadla sprostredkúva skutočný príbeh, v ktorom na základe reálnych faktov, záznamov a výpovedí rekonštruuje takmer dvojhodinové živé vysielanie stanice RTLM. Autentickosť inscenácie podčiarkujú aj rwandskí herci Afazali Dewaele, Dorcy Rugamba, Estelle Marion, Nancy Nkusi spolu s Francúzom Sébastienom Foucaultom, z ktorých väčšina zažila genocídu na vlastnej koži. Paradoxom je, že práve obete genocídy stvárnili moderátorov rádia, ľudí, ktorí predstavovali jedných z jej hlavných aktérov. Autenticita, reálne fakty a výpovede obetí, či správy o genocíde dokážu v divákoch vzbudiť súcit a to je aj prípad Štvavého rádia. Tvorcovia sa  nevydali cestou krvavých autentických záberov a plačúcich detí, naopak monštruozitu genocídy zobrazujú cez rádiové vysielanie, a práve pre túto formu sa inscenácia stáva jedinečnou. Zároveň tak poukazujú na nebezpečnú politiku médií a ich schopnosť ovplyvňovať masy ľudí. Táto téma sa stáva čoraz aktuálnejšou aj v súčasnosti, keďže vplyv médií naďalej rastie.

Divadelný a filmový režisér Milo Rau, autor konceptu a textu inscenácie Štvavé rádio, je v súčasnosti považovaný za jedného z najkontroverznejších divadelných režisérov. Z jeho tvorby možno spomenúť inscenáciu Posledné dni Ceausesca, rekonštrukciu súdneho procesu s týmto rumunským diktátorom, alebo Breivikovo vyhlásenie - inscenované čítanie obhajoby Andersa Behringa Breivika na súde, páchateľa teroristického útoku v Osle, pri ktorom zahynulo 77 ľudí.