Nemoralizujúca moralita

Nicolas de la ChesnayOHKBTDiana Pavlačková

Klauni, hororový doktor Frankenstein, všade poletujúce jedlo a pritom stredoveká moralita. Odsúdenie hostiny je jedinečný text, ktorý napriek silnému moralizačnému apelu obsahuje veľmi vtipný potenciál. Alegorické postavy, ako sú napríklad Hostina, Dobré mravy či rozličné choroby na vlastnom príklade varujú človeka pred nástrahami pažravosti, nenásytnosti a chamtivosti. Je zaujímavé, ako sa môže stredoveká téma prelínať so súčasnosťou. Text hry Nicolasa de la Chesnay poslúžil pre študentov bábkarskej katedry ako inšpirácia pri vzniku inscenácie OH!.

Režisérka Lucia Lasičková a dramaturg Michal Jurík pretvorili žáner morality do podoby čiernej klauniády. Nástrahy archaického vyznenia textu tak šikovne obišli nemým konaním. Expresívna mimika, veľké gestá a najmä metaforické konanie dokázali jasne kreovať príbeh tohto textu. Inscenácia OH! je teda skôr autorským dielom na námet hry Odsúdenie hostiny.

Hlavná dejová linka je paralelná s Chesneyovým príbehom. Postava Hostiny víta u seba päť postáv, ktoré obsluhuje a ich vlastné neduhy vedú aj k ich záhube. Vtipné scény postavené na hyperbolizovanom konaní striedajú tajomné kvázi-operácie. Koncept sa opakuje pri každej z postáv a divák tak vie, čo očakávať. Lucia Lasičková dokáže vystavať jednotlivé mizanscény s jasne formulovanou myšlienkou i dej bez explicitného vyjadrenia. Vie ustriehnuť mieru štylizácie, vďaka čomu dané situácie pôsobia naozaj komicky.

Mystickou atmosférou vrážd sa z morality a klauniády miestami stáva až akýsi horor. Dej je svetelne a hudobne predelený ráznymi strihmi, keď príjemnú živú hudbu akordeónu (Filip Krišš) strieda ťažký hlasitý metal. Postava tajomného doktora vraždí ostatné postavy, aby nimi nakŕmil svoje „monštrá“. Na ich vraždu však premyslene využíva ich vlastné slabé stránky. Stačí ich nachytať na vlastných slabostiach. Doktorove „monštrá“ pôsobia až industriálnym dojmom. Sú to akési hrdzavé, kovové marionetové bábky poskladané z kuchynského náradia. Rezonujú tak s témou hostiny a zároveň budia strašidelný dojem.

Hororový nádych inscenácii dodáva najmä transformácia submisívnej, posluhovačnej Hostiny a sebavedomého, vražedného doktora, ktorí sa spájajú do jednej osoby. Lukáš Jurko dokáže jasne odlíšiť oba charaktery a to najmä precíznou prácou s telom. Zhrbený, trasľavý a vystrašený ako Hostina a vzpriamený, sebavedomý a tajomný ako doktor.

Inscenačný tím si z pôvodného textu hostí vybral päť postáv, ktoré predstavujú rozličné neduhy ľudských pováh. Zjednodušili tak pôvodný príbeh a zvolili iba aktuálnejšie problémy.  Cirhóza pečene, rakovina pľúc, žalúdočný vred, infarkt a depresia − choroby rozšírené v dnešnej spoločnosti ako dôsledok neumierneného správania.

Divákom sa jednotlivé postavy predstavia pomocou svetelného dôrazu na chôdzu a dané charaktery sú v priebehu inscenácie dokreslené v rôznych situáciách a stretoch pri hostine. Nemotorný alkoholik, ktorý všetko vypije ako Prípitok Andreja Šandulu. Patrícia Sopkovičová ako Dobrá spoločnosť je cholerická, snaží sa kontrolovať, no neustále upokojovanie sa a potláčanie hnevu vedú k jej poslednému, fatálnemu výbuchu. Lenka Škoricová stvárňuje Žravosť úplne doslovne, ako akýsi  živočíšny, lakomý a všejediaci charakter. Mária Ševčíková uchopila postavu Zábavy ako klauna, ktorý sa hurónsky zábava na prostých žartíkoch. Postava Ja Tiež opakuje všetko po svojich kolegoch, v podaní J. Hamranovej pôsobí ako jemne intelektuálne zaostalá, čiže všetko vykoná s malým časovým odstupom a prekvapením v tvári.

Samotný dej je veľmi lineárny, tým pádom stojí celá inscenácia najmä na hereckej práci. Hercom a herečkám sa darí vyjadriť podstatu alegorických postáv a ich koncentrovaná práca s mimikou i telom dokáže divákovi veľmi zreteľne tlmočiť ich charakter.  Herci a herečky fungujú v jednom rytme, reagujú na seba a sú presne zladení. Každý si drží svoj charakter, stavaný na jednoduchých konaniach a presných v detailoch, no zároveň s citlivým vnímaním okolitého diania.

Je otázne, ako veľmi sme v dnešnej dobe schopní prijať formu morality a poučiť sa z nej. V tomto spracovaní funguje skôr ako pobavenie sa na extrémoch ľudskej nenásytnosti, no tvorcovia nepracujú s týmto žánrom ako akýmsi moralizujúcim apelom. Pretavené poruchy smerujú k čiernej komike na aj dnes aplikovateľných témach – najmä konzume. Jednotlivé scény sú síce každá kreatívne vystavaná na osobitých situáciách, no daná cyklickosť napriek tomu pôsobí jednotvárne. Jediným prekvapivým momentom je spojenie postáv doktora a hostiny. OH je precízne vystavaná inscenácia v detailoch, no celkový obraz napriek tomu pôsobí jednotvárne.

Diana Pavlačková,

1. mgr. KDŠ

 

Realizačný tím:
Réžia: Lucia Lasičková (2. mgr., KBT)
Dramaturgia: Michal Jurík (2. mgr., KBT)
Scéna a kostýmy: Dominik M. Javor (3. bc., KBT)
Hudba: Filip Krišš
Produkcia: Barbora Ďurčová (3. bc., KDM)

Obsadenie:
Juliána Hamranová
Lukáš Jurko
Patrícia Sopkovičová
Mária Ševčíková
Andrej Šandula
Lenka Škoricová
(1. mgr, KBT)

Pedagogické vedenie: prof. MgA. Ján Uličiansky, doc. Mgr. art. Mgr. Barbora Krajč Zamišková, ArtD., MgA. Eva Farkašová, Mgr. art. Zuzana Stranovská, ArtD.

Miesto: Štúdio 1, Zochova 1, 811 03 Bratislava
Premiéra: 18. 1. 2018

iniciátor
December - 2019
  01
02 03 04 05 06 07
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com