Autorský projekt The Pear Katedry bábkarskej tvorby je predovšetkým o ženách. Tvoria ho osudy piatich vybraných ženských postáv z hier Williama Shakespeara. Juliette/Juliet, Desdemonu, Kate, Opheliu a Lady M. spája predovšetkým láska a s ňou spojená vášeň. A práve tieto emócie umocnené tajomnou intimitou dominujú aj celej inscenácii.

Nadbytočnú konotáciu však predstaveniu inscenácie z dňa 19. 2. 2020 dáva predslov režiséra Petra Palika. Ten totiž v úvode dielo venuje všetkým ženám, ktoré dobrovoľne či nedobrovoľne odišli z tohto sveta, čo je zjavnou alúziou na udalosti z konca roka 2019. Istým spôsobom však ide o manipulovanie vnímania diváka, čo podľa mňa nie je potrebné a zbytočne to môže zvádzať k emotívnemu vnímaniu inscenácie. Tá je však dostatočne emočne naplnená a svojich divákov si dokáže získať aj sama.

Inscenácia je členená logicky – časti tvoria príbehy jednotlivých postáv zo Shakespearových hier. Bábkoherečkám ponúka po formálnej stránke rovnomerný priestor. Keďže štyri z vybraných postáv sú z tragédií a iba jedna je z komédie, zaradenie Kate priamo do stredu inscenácie je z hľadiska udržania pozornosti diváka priam nevyhnutné. Inscenácii totiž do tejto chvíle dominuje najmä pomalé a ťaživé tempo. Ani jedna z bábkoherečiek nevyužíva zrozumiteľný text a svoju postavu vytvára len pomocou animácie jednotlivých objektov, ktorými sú v tomto prípade časti tiel umelohmotnej figuríny (napr. trup, nohy, či ruka). Absencia konkrétneho textu spoločne s pomalým ťaživým tempom, ktoré ale slúži najmä na podporenie intímnej atmosféry, môže postupne viesť k upadaniu diváckej pozornosti.

Inscenácia začína skladbou, ktorú priamo na scéne hrá kvinteto zložené z jednotlivých bábkoherečiek. Skladba pôsobí renesančne, čo približuje atmosféru doby, v ktorej žil Shakespeare. Už tu je možné vnímať súhru jednotlivých bábkoherečiek, ktorá je pozitívnym aspektom viditeľným najmä v inscenáciách z produkcie Katedry bábkarskej tvorby. Dievčatá sa počúvajú, vnímajú, cítia, no hlavne hrajú spolu a nie proti sebe. Bodaj by sa táto kolektivita častejšie objavovala aj vo výkonoch činoherných hercov v Divadle Lab.

Zo shakespearovských postáv sa v inscenácii zachoval najmä ich charakter a kľúčové scény. V prípade Juliet/Juliette ide predovšetkým o prípravu na bál, tanec s Romeom a samozrejme tragickú smrť oboch milencov. Juliet/Juliette si ponecháva najmä jemnosť a nežnosť charakteru, čo umocňuje aj výzor bábkoherečky Simonetty Hladkej. Tá svoju postavu kreuje ako mladé, jemné, hanblivé a zraniteľné dievča. Pôsobivý je obraz, v ktorom sa Juliette/Juliet hojdá na hojdačke. Nedostatkom je však pomalé nevyvíjajúce sa tempo, preto výstup miestami pôsobí ťažkopádne.

Veronika Trungelová kreuje Desdemonu ako femme fatale. Dôraz kladie najmä na zmyselnosť postupne prechádzajúcu do erotiky. Trungelová animuje časť ruky, ktorá predstavuje muža zvádzajúceho ženu. Zmenu jeho charakteru naznačuje hudba, keď zrazu do príjemne znejúcich tónov umocňujúcich intimitu ženy zaznie hlboký tón. Vzbudzuje to obavu a pôsobí ako predzvesť prichádzajúcej katastrofy, ku ktorej dochádza, keď je Desdemona zaškrtená.

Z charakteru Kate ostáva na javisku hlavne nenávisť voči mužom a jej následné „skrotenie“. Mariana Bódyová ju kreuje s potrebným vtipom, istou nadsádzkou, ale hlavne s obrovskou energiou, ktorá môže veľmi priaznivo pôsobiť na divácku pozornosť. Otázkou je, do akej miery je diapazón emócií postavy Kate (na rozdiel od ostatných) živnou pôdou pre Bódyovej herectvo. Faktom však zostáva, že Bódyovej energia, svedomitosť a sústredenosť bola badateľná počas celého predstavenia. V tejto časti je zároveň najjasnejšie čitateľná vnútorná kompozícia postavy, ktorá ovplyvňuje tempo a teda aj celkové vyznenie Bódyovej výstupu.

Barbore Šoganovej sa podarilo vystihnúť najmä Opheliinu krehkosť. Šoganová vytvára pôsobivé obrazy, ktoré emotívne vplývajú na diváka. V tejto časti sa však inscenácia opäť dostáva do pomerne jednoliateho tempa, ktoré miestami pôsobí príliš ťaživo. Dôvodom je zrejme nedostatočne vystavaná vnútorná kompozícia postavy.

Podobne je to aj v prípade Lady M., ktorú stvárňuje Tatiana Galambošová. Tej sa podarilo zachytiť najmä dominantnosť svojej postavy a túžbu po moci.

Inscenácia končí rovnako ako začala – kvintetom žien hrajúcich skladbu z úvodu, avšak v zrýchľujúcom sa tempe. Hudobná zložka je dominantná počas celej inscenácie, ktorej dodáva renesančný charakter.

Inscenácia ako celok pôsobí veľmi žensky. Je jemná, zmyselná, vášnivá. Prispieva k tomu aj osvetlenie, ktorému dominuje červená farba a prítmie umocňujúce celkovú atmosféru.

Pozitívom autorského projektu The Pear je najmä prvotný nápad – vytvoriť inscenáciu z osudov ženských postáv z hier Williama Shakespeara. Rovnako sú to výkony bábkoherečiek, ktoré spoločne vytvárajú koherentný celok, na ktorom stojí, ale do budúcnosti aj padá celá inscenácia. Jedným z dominantných scénografických prvkov je rám. Inscenácii ako celku však práve ten v podobe záverečnej pointy chýba. Nie je totiž zrejmý odkaz, ktorý sa tvorcovia snažia divákom odovzdať. Keďže ide o cyklickú inscenáciu, ktorá končí vo svojom začiatku, mohli by sme sa domnievať, že posolstvom inscenácie je informácia, že smrti sa nevyhneme, čo je síce pravda, ale to sme predsa vedeli. 

¹ V bulletine sú použité obidva varianty.

² V divadelnom kontexte ide najmä o samovraždu herečky Moniky Potokárovej.

Katarína Krokošová, 1. Mgr. KDŠ

Peter Palik: The Pear

Námet a libreto: doc. Peter Palik, ArtD.

Scénografia: Viktória Csányiová, 2. Mgr. Bábkarska scénografia

Hudba: The Pears

Hudobná spolupráca: Mgr. art. Filip Krišš

Pohybová spolupráca: MgA. Barbora Debnárová

Produkcia: Veronika Mráziková, 3. Bc. Divadelný manažment, Michaela Grlická, 2. Bc. Divadelný manažment

Pedagogická réžia: doc. Peter Palik, ArtD.

Osoby a obsadenie:

Juliette : Simonetta Hladká

Desdemona: Veronika Trungelová

Kate: Mariana Bódyová

Ophelia: Barbora Šoganová

Lady M.: Tatiana Galambošová

2. Mgr. Bábkoherectvo

Premiéra: 19. 12. 2019, Štúdio 1