Odkladajme si zo školy na horšie časy

rozhovorpedagógRastislav BallekJakub Molnár
Rastislav Ballek

Rastislav Ballek (1971) študoval sociológiu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr absolvoval aj divadelnú réžiu na našej škole. Už školskými réžiami a dramatizáciami slovenskej klasiky si získal popularitu a ohlas doma i v zahraničí (Odchod z Bratislavy, Podivíni). Odvtedy vytvoril množstvo pozoruhodných a oceňovaných inscenácií. V súčasnosti spolupracuje s mnohými slovenskými i českými divadlami a od tohto akademického roka pôsobí na VŠMU aj ako pedagóg.

Ako si spomínate na Váš prvý kontakt s VŠMU a Vašu prvú študentskú réžiu?

VŠMU mala po roku 1989 povesť miesta, kde sa sústreďujú slobodní ľudia. Spojenie umeleckej tvorivosti a občianskej odvahy symbolizovalo étos Nežnej revolúcie a pre našu generáciu to bolo aj poslanie divadla, umenia, kultúry vôbec. To ma priťahovalo.

Na svoju prvú školskú réžiu sa už, našťastie, nepamätám, ale pamätám sa, ako ma ohúrili talent a nápaditosť mojich spolužiakov – Jana Štrbáka, Miklósa Forgácsa... Pochopil som vtedy, že sa mám čo učiť nie len od pedagógov, ale aj od nich.

Čo sa podľa Vás zmenilo na škole od Vašich študentských čias?

Za mojich študentských čias boli školské inscenácie určené pedagógom a zopár kamarátom a spolužiakom... dnes sú školské produkcie plnohodnotnými divadelnými inscenáciami pred plnou sálou divákov. Sám som už známym odporučil niekoľko inscenácií na školských javiskách – ak chcete vidieť v Bratislave progresívne divadlo, nápaditú dramaturgiu, svieže herectvo a modernú réžiu, choďte sa pozrieť na VŠMU.

Máte ako pedagóg nejaký pedagogický vzor? Aký vplyv na Vás zanechali Vaši pedagógovia?

Mojím pedagogickým vzorom je Rudolf Steiner. S vplyvom, ktorý na mne zanechali moji pedagógovia, sa stretávam celý život. V tom najlepšom slova zmysle.

S akými ambíciami a očakávaniami ste na školu prišli? Čo sa snažíte študentom odovzdať?

Pôvodne som študoval filozofiu a sociológiu a na VŠMU som odišiel preto, že sa mi tieto akademické disciplíny zdali málo akčné. Na druhej strane som nikdy nechcel byť iba čistý praktik a rád sa oddávam aj nepraktickej špekulácií a zvažovaniu v kontextoch, hoci filozofie a sociológie...

Česká spisovateľka Věra Linhartová má definíciu, ktorá sa mi strašne páči a myslím, že platí aj na iné odbory ľudskej činnosti: „Herectvo je rytmický sled meditácie a akcie...“  Nad touto vetou stále rozmýšľam a myslím, že v nej je aj odpoveď na Vašu otázku.

Prihliadate pri výučbe (vzhľadom na pomerne špecifickú estetiku Vašej režijnej práce) k svojim preferenciám, alebo sa snažíte byť „neutrálny“?

Estetický názor predstavuje špecifickú skúsenosť so svetom. A skúsenosť nikdy nie je neutrálna. Ani ja nemôžem byť neutrálny. Bol by som však šťastný, keby sa mi podarilo sformulovať tú svoju skúsenosť  v takej podobe, aby ju mal študent možnosť hoci odmietnuť. Odsúdiť. Alebo si z nej vedome a kriticky niečo zobrať.

Čo podľa Vás na škole absentuje a naopak, čo vnímate pozitívne?

Ešte som tu príliš krátko na to, aby som kritizoval.

Uvítali by ste na škole väčšie experimentovanie? Mala by byť VŠMU akýmsi laboratóriom, panoptikom rôznorodých estetík, alebo by mala byť v niečom charakteristická, špecifická, jednotná?

Kedysi sa hovorilo, že skutočný talent sa vždy presadí sám. Dnes to už dúfam neplatí. Desať, pätnásť rokov po škole si už s talentom nikto nevystačí a vtedy je dobré si spomenúť na vedomosti, návyky, metódy získané počas štúdia. Netreba riešiť, aká by škola mala byť. Jednoducho sa snažte odložiť si z nej čo najviac na horšie časy. Uchovávajte si poznámky, výpisky, výstrižky, kresby a fotografie, píšte si denník... o desať rokov mi za túto radu poďakujete.

Ako hodnotíte súčasné školské inscenácie?

Ako som už spomínal. Nevidel som ešte všetky, ale zatiaľ som nevidel žiadnu slabú.

Mal by podľa Vás „inkubátorský“ svet VŠMU reagovať na vonkajšie fenomény? Ak áno, do akej miery je podľa Vás VŠMU bublinou odrezanou od reality divadelného fungovania „tam vonku“?

Prechod zo školy do praxe je iniciačná kríza, ktorou neprejdú všetci na prvýkrát. Ani vo vojenských akadémiách ešte nevyriešili, či výsadkárov učiť najprv skákať z malých výšok, alebo rovno  vyhodiť z lietadla. V prvom prípade je adept síce pripravený, ale už vie, z čoho má mať strach. V druhom prípade na strach nie je čas a technické detaily sa doladia neskôr. Teda keď sa padák otvorí... Kríza koniec-koncov inšpiruje tvorbu a tvorba je spôsob, ako riešiť krízu. Drsnú a neľútostnú skutočnosť „tam vonku“ je prosto nutné pevne zviazať s vlastnou skúsenosťou, túžbou, snom, s vlastnou umeleckou agendou. Teda s tým, čo sa má vytvoriť počas štúdia. Treba stáť pevne na obidvoch nohách. Podľa zásady istého slávneho vojvodcu: Modlite sa k Bohu a pušný prach uchovávajte v suchu.

Reaguje VŠMU na potreby praxe divadelného systému? A je vôbec súčasný systém divadelného fungovania na Slovensku dobre nastavený?

Mal som sen, že náš divadelný systém raz umožní, aby pani Vášáryová hrávala v Stoke a  Blaho Uhlár režíroval v SND a na VŠMU viedol ročník. Zatiaľ sa mi to nesplnilo… Nevadí. Vraj žijeme v najlepšom zo všetkých možných svetov.  

za rozhovor ďakuje Jakub Molnár

3. bc. KDŠ

iniciátor
Marec - 2024
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com