Ponor do Nory

externývNořenZuzana M. Frenová
vNořen
vNořen
vNořen

V réžii Alžbety Vrzguly a dramaturgii Patrika Boušeka sa divákom Štúdia 12 predstavila inscenácia, ktorá vznikla na podnet pražského divadla Venuše ve Švehlovce pri príležitosti festivalu Venušiny dny. Nie je teda náhoda, že sa zaoberá feminizmom.

Tvorcovia však v inscenácii vNořen nachádzajú princíp, ktorý tému tlmočí inak, naopak. V Československej inscenácii, v ktorej spracovali motívy Ibsenovej hry Nora alebo Dom bábik, je hlavným obhajcom slobody a rovnoprávnosti žien muž, nie žena. Téma feminizmu sa stala dilemou 21. storočia. Má feminizmus ešte význam? Čo sa skrýva za týmto zovšeobecneným pomenovaním, ktoré nám zovšednelo?

Príbeh Ibsenovej Nory je tu zhutnený do niekoľkých základných momentov. Sú kľúčovými pre vykreslenie vzťahu Nory a jej manžela Helmera. Inscenátori pritom pracujú s divadelným princípom divadla na divadle. Divák je uvedený do deja, kde sa herec (Jonáš Florián) a herečka (Lenka Libjaková) pripravujú na skúšanie inscenácie hry Dom Bábik. Lenka Libjaková ako herečka sa však vôbec nestotožňuje s rolou “prvej feministky”, feminizmus neuznáva a doslova ju ponižuje. Naopak, Jonáš Florián ako herec sa snaží o to, aby pochopila jej význam a neustálu potrebu apelovať na túto problematiku.  

Medzi dialógmi herci vystupujú zo svojich postáv a priamo pred divákom vedú dialóg o ich vlastnom postoji nie len ku hre Nora, ale aj k samotnej téme feminizmu. Herci pracujú s istou formou štylizácie (v pasážach zo skúšanej inscenácie), ktorá sa strieda s civilným herectvom (v medzivýstupoch). Rovnako pracujú aj s pohybovou a hudobnou zložkou, ktorá dopĺňa významy. Pohybové časti boli funkčné aj v zmysle divadelnej skratky. V dialógoch Nory a Helmera ešte lepšie vykresľovali ich vzťah a obaja herci v nich dokázali svoje pohybové predispozície uplatniť a emočne naplniť.  Ďalším princípom bola práca so svetlom. V dialógoch herca a herečky sa rozsvieti aj v hľadisku, pri dialógoch Nory a Helmera je svetlo upriamené na aktérov pri vianočnom stromčeku. Tieto zmeny a opakujúce sa princípy, ktoré definujú, či ide o Noru a Helmera, alebo herca a herečku, ponúkajú viacero optík. Intimitu a pocit súkromia, to, ako vyzerá “feminizmus” za zavretými dverami, a dialóg tvorcov, ktorí reprezentujú verejnú diskusiu a rôzne pohľady na problematiku.

Herci využili možnosť na tejto malej ploche pracovať s čo najväčším spektrom emócií a hereckej štylizácie, ktorú ponúkalo tak prechádzanie z postavy do postavy, ako nepriamo aj využívanie rozdielneho jazyka – slovenský v prípade Libjakovej a český u jej partnera. Na jednej strane táto nenápadná dvojjazyčná hra prináša situačný humor, na druhej strane nás upozorňuje, že obaja predstavitelia si ponechávajú vlastný názor na postavy a istý nadhľad nad situáciou. Text, ktorý veľmi trefne obsiahol tak motívy Ibsenovej Nory, ako aj svojskú hereckú skúšku tejto hry, nejde proti hercom, ale naopak, ruka v ruke s nimi vytvára dynamický dej.

Zuzana M. Frenová, 1. mgr KDŠ


 

 

iniciátor
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com