Projekt: Dve v jednej

Projekt: PiafKBTautorský projektDiana Pavlačková
Projekt Piaf

Chvíľkový pocit prepojenia s osudom iného človeka. Jeho slová akoby naraz zneli s tými v našej hlave. Keď niekto presne slovami definuje naše vlastné myšlienky, akoby zrazu dostali zmysel. Prepojené mysle, prepojené emócie, túžby, priania, sny. Viera Farbiaková prepojila svoj osud s Edith Piaf. Dve ženy v jednej. Dva veľmi krehké príbehy v jednej kocke. A to doslova.

V autorskom projekte pod režijným a pedagogickým vedením Petra Tilajčíka zhmotňuje herečka Viera Farbiaková vnútorný svet francúzskej speváčky a zároveň hľadá prepojenia so svojím vlastným životom. Dva príbehy sa prelínajú a miestami ťažko odlíšiť, koho príbeh práve sledujeme. Nie je to však potrebné.

Už pred vstupom do sály znejú z reproduktorov krátke životopisné údaje o týchto dvoch ženách. Kde a kedy sa narodili, kam sa presťahovali, odkiaľ boli ich prvé lásky. Diváci a diváčky sa tak už pred začiatkom inscenácie oboznamujú s hlavným konceptom prepojenia dvoch ženských osudov. A najmä hlavnou témou hľadania lásky a pochopenia.

Inscenácia je poskladaná z krátkych obrazov, z dôležitých ale i banálnych každodenných situácií. Ide o metaforické vyjadrenia rôznych životných fáz, ktoré spája téma hľadania lásky. Všetko z pohľadu osobného dopadu na emóciu ženy. Príbeh cudzej ženy sa tak prostredníctvom spoločných prežitých situácií stáva príbehom, do ktorého môže byť človek osobne zaangažovaný. Dané obrazy sú krátke, výstižné a až filmovo prestrihnuté tichom a tmou. Každý obraz obsahuje veľmi jasne vyhranenú tézu, zredukovanú myšlienku či etapu života, ktorá zostáva v spomienkach, formuje osobnosť a je kľúčová pre ďalší život týchto žien.

Farbiaková  používa koncentrované  pohyby  s minimálnym využitím slov. Dôraz kladie najmä na prácu s telom. Pohybom a jemnou gestikou vyjadruje jednotlivé pocity, ktoré dokopy vytvárajú mozaiku dvoch ľudských príbehov. Miestami si pomáha jemnou sieťovou látkou, ktorú pretvára do postavy dieťaťa alebo muža. Výraznú funkciu v celej inscenácii nesie svetlo. Herečka má k dispozícii malú lampu a sama pracuje s tieňom, intenzitou a smerom svietenia.

Scénu Dáše Veselovskej tvorí kovová konštrukcia veľkej kocky. Tá vytvára intímny priestor vnútorného sveta herečky. Chráni ju od okolitého sveta, no príde moment, kedy jej je tento priestor pritesný a väzní ju. V zápale tanca začne do stien narážať a padá vyčerpaná na zem.

Steny kocky tvorí sieťovaná látka. U diváka tak vzniká až akýsi voyerský pocit, kedy sleduje niečo veľmi intímne, čoho nie je (a niekedy by možno ani nemal byť) súčasťou. Sieťované steny sa tiež využívajú na projekciu. Premietané obrazy presvitajú a spolu s herečkou tak vytvárajú viacvrstvový efekt. Obrazy sú statické a zväčša nenesú konkrétne významy, skôr preberajú funkciu vizuálneho materiálu, s ktorým herečka pracuje a dotvára mu významy pre daný príbeh.

Trio Farbiaková – Tilajčík – Veselovská vo svojom projekte umelecky vyjadrili veľmi krehké a intímne svety dvoch žien - dvoch umelkýň, ktoré hľadajú šťastie vo vzťahoch a v úspechu. Ponúkajú fragmenty o potrebe pochopenia, uznania a najmä lásky - rodičovskej, partnerskej ale i  materskej. Dve ženy v jednej kocke. Dve ženy v jednej osobe. Krehké vnútorné svety, ktoré by slová zničili. Preto len jemne a v náznakoch pretavujú mnohé v jedno.


Diana Pavlačková

1. mgr KDŠ

 

Autorský projekt KBT: Projekt PIAF

premiéra 9. 5. 2017, Štúdio 1, Zochova 1

pedagogické/réžijné vedenie: Mgr. art Peter Tilajčík

scéna a kostýmy: Dáša Veselovská

účinkuje: Viera Farbiaková

 

 

iniciátor
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com