Sören Kierkegaard ako človek spoznateľne-nespoznateľný

externýMário DrgoňaSøren KierkegaardŠtúdio 12Mliečne zubyTatiana Kubáňová
Søren Kierkegaard
Søren Kierkegaard

Sören Kierkegaard vyslovil o sebe vetu: ,,Sám pre seba som najväčšou záhadou‘‘, čím o sebe aspoň v stručnosti vyjadril, kam bude smerovať jeho filozofia. Z diel vyžaruje úzkosť ako základný a nosný stav duše, ktorý sa autor snaží zachytiť, opísať a preniesť na čitateľa.

Vo svojej filozofii vytvára tri etické typy: estetický, mravný a religiózny. Každý obsahuje časový horizont, pre estetický typ je to okamžik, pre mravný typ jeden ľudský život a pre religiózny – večnosť. Tvrdí, že v odhodlaní dokážeme urobiť skok. Teda; estetický typ si začne uvedomovať, že všetko čo mohol zažiť, zažil a už ho viac nič nenapÍňa, pokiaľ nespozná hodnoty. No i mravný typ si uvedomí, že je niečo viac ako hodnota a niečo viac ako človek, a to je Boh. Sören prichádza k poznaniu, že všetko, k čomu človek smeruje, je Boh. Kierkegaard je považovaný za zakladateľa existencializmu v oblasti literatúry a filozofie. Ako filozof ovplyvnil ďalšie množstvo skvelých mysliteľov a spisovateľov, medzi ktorých patria Albert Camus, Jean Paul Sartre, Samuel Beckett či Eugène Ionesco.

Režisér Silviu Debu si pre inscenáciu vybral silné, nadčasové témy, ktoré v človeku silno rezonujú a nik z nás sa im nevyhne. Jednou z nich je LÁSKA. Herec stvárňujúci Sörena (M. Drgoňa) sa zamýšľa nad neverou. Na jednej strane hovorí, že neverná žena nie je ničím výnimočná. Jemu osobne sa zdá skôr zvláštne, ak žena nepodvádza svojho manžela. Tím tvorcov prebúdza v postave úzkosť. Kierkegaard sa bojí, že príde ten moment keď ho žena, po ktorej túži, podvedie, ale zároveň sa bojí aj toho, keď ho nepodvedie a bude ho neustále sprevádzať jej láska, a on sa tak nebude môcť pohnúť ďalej. Nechce stagnovať, má pocit, že jej láska by sa mu raz zunovala a dostal by sa do stereotypu. A tak opúšťa svoju priateľku takým spôsobom, že sa jej úmyselne zhnusí, aby sa od neho odpútala pretože vie, že by s ním trpela. Preňho sú najdôležitejšími ženami, metaforicky povedané: melanchólia, ozvena a nočné ticho.

Ďalšou témou bola otvorená kritika Cirkvi. Postava Sörena Kierkegaarda porovnáva kostol a divadlo konštatujúc, že veľké rozdiely medzi nimi nie sú. Viditeľným rozdielom je, že herec sa prizná k tomu, že je hercom. Podľa Kierkegaarda by sa kňaz k svojmu povolaniu nikdy nepriznal. Rovnako poukazuje na to, že divadlo povie otvorene, že vstupné nevracajú, na rozdiel od kostola. Divadelný aj skutočný Sören poukazujú na tento svet ako na svet určitých kontrastov, ktoré sú v spoločnosti dobre zakorenené. Medzi ne patrí myšlienka ,,Pracujeme, aby sme žili‘‘, s ktorou sa Kierkegaard absolútne nestotožňuje, pretože človek podľa neho nie je primárne na tomto svete na to, aby pracoval. On tvrdí: ,,Žijeme, aby sme zomreli.‘‘

Ráznym momentom je situácia na začiatku predstavenia, keď Sören rozbil tanier; bez nejakého zvláštneho úmyslu a relevantného dôvodu. Otec ho za to vyhreší, na čo sa on bráni a poukázal na sestru, ktorá rozbila veľmi vzácnu vázu a jej na to nepovedal ani slovo. Otec mu vysvetlí, že ona sama vo svojom vnútri si uvedomila, akú vzácnu vázu rozbila a to samotné je už pre ňu napomenutie, naproti tomu Sören si to neuvedomil, aj keď to bola maličkosť. To chcel zdôrazniť jeho otec, že maličkosti a drobnosti si nevšímame a ľahko na ne zabúdame.

Sören Kierkegaard je činoherná inscenácia využívajúca prvky animácie. Mário Drgoňa ako predstaviteľ Sörena; skvelo zosobnil tohto výnimočného mysliteľa. Oceňujem výzor a kostým, ktorými priblížil jeho osobu. Zvládol ťažký nástup, ktorý spočíval v minútovom tichu za doprovodu tikotu. Je ťažké udržať pozornosť diváka a sledovať herca takú dobu bez nejakej akcie. Do toho nečakane prehovoril “ťahajúcimi” slovami, pretože rozprával o nude a nechuti k životu. Následne prešiel do rýchleho tempa. Tvorcovia taktiež dobre zakomponovali trik s kabátom (keď herec vloží jednu ruku do kabáta a tá ruka nahrádza druhého). V rámci tejto situácie a kontextu hry, kde Sören túži byť so svojou priateľkou, no zároveň si uvedomuje, že ona by s ním vo vzťahu trpela, to do seba dokonale zapadlo.

Rovnako oceňujem bábkoherca Mateja Trubana a dve rôzne bábky, s ktorými pracoval. V jednej môžeme vidieť Sörenovu priateľku a v druhej Boha.

Trošku ma sklamala scéna. Priestory Štúdia 12 sú obmedzené, a preto nebolo najšťastnejšie riešenie postaviť dva veľké panely s jeho zápiskami na kraje, keďže zakrývali výhľad divákom, ktorí sa museli v určitých pasážach nakláňať, až sa im tento športový akt zunoval. Uvedomujem si ich dôležitosť a hlavne to, že ukončovali hru, až na túto chybičku krásy. Panely znázorňovali zápisy zo života Sörena, ktoré si viedol vo svojom denníku, dalo by sa v nich vidieť pripodobnenie človeka k samotnému slovu; žijeme v obrovskom svete, kde jedinec tvorí časť z celku. Tak ako jednotlivé slová na vysokých paneloch, ktoré tvorili vety a určitú myšlienku, aj my ľudia ako jednotlivé časti vytvárame svet. Drgoňa stojaci vedľa panelov, čítal vyselektované informácie o tomto filozofovi a týmto spôsobom hru aj ukončili.

Rovnaký problém ako s panelmi je, keď sa výstup preniesol ku klavíru, ktorý stál bokom, vedľa publika. Hoci sú to malé priestory, tí ktorí sedeli na druhej strane, mali obmedzený výhľad.

Hudba fungovala v kontraste - Sören hral na klavír v melancholickej nálade a do toho hral veselú a uvoľňujúcu hudbu, ktorá bola v rozpore s jeho vnútorným stavom.

Túto inscenáciu by som odporučila skôr ľuďom, ktorí sa zaujímajú o filozofiu ako takú; alebo inklinujú k myšlienkam existencializmu. Zrejme nie je určená niekomu, kto nemá k tomu vyvinutý prirodzený vzťah. Zároveň, ak ste spriaznenci Kierkegaarda, prídete si na svoje, pretože z jeho myšlienok tvorcovia vyabstrahovali tie najsilnejšie a najznámejšie. Zvolené inscenačné metódy a symbióza medzi činoherným a bábkarským umením; môžu divákov tiež určite zaujať.    

Réžia: Silviu Debu

Obsadenie: Mário Drgoňa, Matej Truban

Scénografia a bábky: Matej Truban                                                                                                                                                                              

                                                                                                                    Tatiana Kubáňová             1. ročník KDŠ

iniciátor
November - 2019
  01 02 03
04 05 06 07 08 09
10
11 12 13 14 15 16 17
18 19
20
21
23 24
25 26 27 28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com