Spoznať cudzinca v sebe samom

zahraničieJAMURolland SchimmelpfennigZlatý drakJakub Molnár
Zlatý drak, JAMU (foto M. Ondra)

V československom divadelnom kontexte možno badať čoraz častejšie inscenovanie súčasnej drámy. Roland Schimmelpfennig patrí medzi najuvádzanejších súčasných germánskych dramatikov (len v Nemecku uviedli od roku 2000 až 26 jeho dramatických textov) a ani v našich končinách už nie je úplne neznámy (na Slovensku doteraz vzniklo celkom 8 inscenácií). Príjemne však prekvapí, že naštudovať jeho hru Zlatý drak sa rozhodli na akademickej pôde, konkrétne študenti absolventského ročníka na JAMU v Brne. Zatiaľ čo českí diváci mohli spomínanú hru okrem scénického čítania vo Východočeskom divadle v Pardubiciach vidieť aj v Činohernom štúdiu a v uhorskohradišskom Slováckom divadle, na Slovensku doteraz inscenoval Zlatého draka len Svetozár Sprušanský v Divadle Andreja Bagara v Nitre v roku 2014.

V texte (a aj v brnianskej inscenácii) nachádzame množstvo tematických línií, primárny je však motív globalizovaného sveta, v ktorom rozhodnutie producenta na periférii Hong Kongu môže ovplyvniť západného konzumenta vzdialeného tisíce kilometrov. „Ako blízko je z Česka do Číny? A ako ďaleko z Číny do Čiech?“ – pýtajú sa študenti v bulletine. Tvorcovia varujú, že aj napriek narastajúcej xenofóbii bude kapitalizmus vyžadovať nové pracovné sily a silnejúca túžba po konzume z nás - „civilizovaných“ Európanov - spraví spotrebovaných, spotrebovaných spotrebiteľov. Opotrebovaní kuchári thajsko-čínskej polievky spotrebujú opotrebovaných gurmánov, zatiaľ čo opotrebované panvice budú nahradené novými panvicami. Hospodárstvo vraví jediné: koho-kedy-ako bude treba, a ako dlho, čo je najdôležitejšie. Pretože nikto nebude chcieť mať pred dverami nezamestnaný rad barových tanečníc, ktoré by iba „muzicírovali“, aby sme tieto milióny nemuseli potom dlho a dlho a dlho preškoľovať na mravčích skladníkov či stewardky.

Zlatý drak predstavuje plejádu každodenných príbehov. O bežnom bytovom dome v podkroví, kde sa stretávajú letušky cestujúce z kontinentu na kontinent, akoby išlo o pár zastávok MHD. O obyčajnom manželskom páre tesne pred rozvodom. O dobrovoľnom potrate mladej vnučky. O starčekovi, z ktorého sa po sexuálnom fiasku stane masochista… Dominantný je však príbeh ilegálne zamestnaného čínskeho prisťahovalca, ktorý v exile v kuchyni thajsko-čínsko-vietnamskej reštaurácie Zlatý drak hľadá svoju sestru – väznenú a zneužívanú ako sexuálnu otrokyňu. Mladý migrant ale v katakombách prosperity umiera na následky vykrvácania po vytrhnutí boľavého zubu. Svoju sestru nikdy nenájde. Tému globalizácie (resp. neúspešnej konfrontácie viacerých kultúr) badať aj v rámci formálnej stránky textu. Životná odysea mladého Číňana sa zdanlivo mieša s osudmi zákazníkov reštaurácie i obyvateľov bytu, až splynú v jeden tragický záver. No napriek tomu, že sa postavy denne stretávajú, tvoria paralelne vedľa seba existujúce etniká, ktoré namiesto vzájomného obohacovania sa sú zakuklené vo svojich svetoch. Je priam znepokojivo fascinujúce, že nemecký dramatik zachytil meniace sa tendencie v Európe ešte pred vypuknutím tzv. migračnej krízy, ktorá našu spoločnosť výrazne polarizuje. Prvýkrát bola hra uvedená v autorovej réžii už v roku 2009 vo viedenskom Burgtheatri.

V brnenskej inscenácii je stret kultúr dotiahnutý po formálnej i interpretačnej stránke do maximálnych dôsledkov. Podľa slov režiséra Miroslava Lukačoviča je táto hra viac o tom, „kto sme my, ako o tom, kto sú oni.“ Tvorcovia zobrazujú naše kultúrne stereotypy (napr. v replike “Čína! Čínsky múr, vynález strelného prachu a kníhtlače...miliarda Číňanov!”) a predsudky, s ktorými sa v súvislosti s inonárodnými ľuďmi denne stretávame a zároveň poukazujú na tých, ktorí cudzincami opovrhujú, no bez problémov identifikujú ostrokyslú polievku.

Tento zámer Miroslav Lukačovič zdôraznil aj obsadením postáv. Hra je pôvodne určená pre piatich hercov, no tvorcovia sa rozhodli rozdeliť jednotlivé repliky medzi sedemnásť postáv a čo viac, herci väčšinou stvárňujú postavy opačného pohlavia. Tvorcovia nám (často humorne) servírujú obrazy zdanlivo pravdivej skutočnosti, prípadne obrazy, ktoré sa dajú okamžite v prípade potreby prevrátiť do svojej pravdivej skutočnosti. Na to poslúžila dramaturgická úprava textu (Jakub Liška, Miroslav Lukačovič), do ktorého boli vpísané dve postavy moderátoriek (Petra Schovánková, Natálie Golovchenko). Tie fungujú ako sprievodkyne dejom a zároveň svojim nezmyselným komentovaním diania na scéne podporujú myšlienku nerozoznateľnosti fikcie od reality. Napríklad ohlásia príchod mladej dámy v červených šatách a my vidíme prichádzajúceho herca v červenej šerpy.  

Takýto inscenačný princíp kladie nemalý dôraz na herecké výkony. Štruktúra inscenácie nevyžaduje (resp. priam zakazuje), aby herci hrali psychologicko-realisticky. Herci interpretujú svoje postavy ako rozličné sociálne bytosti. Nevytvorili mnohovrstevné charaktery, ale skôr reprezentantov daných tém. Napríklad predavač potravín Hans (Magdalena Straková) v snahe o dosiahnutie zisku zneužíva Kobylku (Pavel Šupina). Roly sú jasné, Hans je dominantný, Kobylka submisívna. Zároveň všetci herci výborne využívajú nonverbálne výrazové prostriedky a originálnu pohybovú štylizáciu, čím inscenácia získava na dynamike a špecifickom divadelnom jazyku. Aziata s bolesťami zubov (Barbora Bezáková) stvárňuje herečka ako jednotlivca „udupaného“ a opomínaného spoločnosťou. Svoju vlastnú smrť komentuje v záverečnom monológu chladne, bez citových prejavov, vďaka čomu scéna vyznieva mimoriadne brutálne a mrazivo. Po Aziatovi ostal len zub, ktorý taktiež končí na dne rieky, „akoby tu nikdy nebol.“

Silná stránka inscenácie spočíva aj v premyslenom audio-vizuálnom zvládnutí reflektovanej témy. Experimentálna hudba (David Petráš) asociovala tradičné ázijské melódie a zároveň pripomínala „industriálny“ Západ. V niektorých momentoch (a čoraz častejšie) však príjemné tóny narušovali disharmonické ruchy. Aj herci, ktorí stvárňujú Aziatov v kuchyni využívajú „robotické“ zvuky podporované strojenou choreografiou. „Tak toto je Zlatý drak?“ – pýta sa Bezáková na konci predstavenia. Nie je to svet tesne pred zánikom? Alebo po zániku? Nie je to len naša klamlivá predstava „šťastných Číňanov“, ktorí sú v skutočnosti novodobými otrokmi?

Scénografia bola akousi architektonickou kolážou komunistických kulturákov, vietnamských bistier a automatických liniek v továrni. Vďaka tomu inscenácia ponúkala množstvo sémantických asociácií a rôzne perspektívy pohľadu na danú problematiku. Priestor bol rozčlenený na viaceré časti – vpravo podkrovné byty, vľavo kuchyňa Zlatého draka a miesto, kde väznia Kobylku, v strede diváci, ktorí sedia za stolmi ako v reštaurácii. Akcie sa odohrávali pred divákmi, za divákmi, okolo divákov i nad nimi. Divák mal vďaka sprievodkyniam (ktoré prechádzali jednotlivými priestormi) pocit, že bol na akomsi miss Vietnam Českej republiky. Počiatočné jasné členenie priestoru na rozdielne „svety“ sa začalo pomaly miešať, až sme dostali perfektnú mozaiku globalizovaného sveta.

Brniansky Zlatý drak je intelektuálne nabitý, scénicky originálny a zároveň vtipný. Študenti JAMU sa prezentovali ako konzistentný tvorivý tím, ktorý vypovedá o dnešnej globalizovanej dobe, v ktorej sa musíme čím skôr naučiť žiť. Slovami filozofa Slavoja Žižeka, na ktorého sa odvolávajú aj tvorcovia: „Jediné, čo nám dáva nádej na znesiteľné spolužitie medzi rozličnými spôsobmi života je poznanie, že my všetci sme, každý svojím spôsobom, čudní blázni.“

Jakub Molnár

3. bc. KDŠ

 

 

Réžia: Miroslav Lukačovič

Dramaturgia: Jakub Liška

Úprava: Jakub Liška, Miroslav Lukačovič

Scénografia: Karolína Srpková

Hudba: David Petráš

Pohybová spolupráca: Tereza Stachová

Zvuk: Petra Göbelová, Václav Zemánek, Lucie Pařízková

Svetlo: Vojtěch Matulík, Johanka Nováková

Produkcia: Nikol Hlávková

Asistentka produkcie: Markéta Stehlíková

Účinkujú:

Barbora Bezáková, Natálie Golovchenko, František Maňák, Karel Vondrášek, Klára Anna Satinská, Magdalena Straková, Mark Kristián Hochman, Pavel Šupina, Petra Schovánková, Štěpán Princ, Viktor Harangi

iniciátor
December - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com