Stratená Gerda

GerdaKBTMichaela Gallová

Inscenácia Gerda študentiek bábkarskej tvorby je inšpirovaná Andersenovou rozprávkou o Snehovej kráľovnej. Základný rozdiel medzi predlohou a spracovaním je v tom, že tentokrát je stratená Gerda a nie Kai.  Tvorkyne rozprávajú príbeh dievčatka Gerdy, ktorá sa snaží vyrovnať so smrťou mamy, ktorá bola jediným pevným bodom a svetlom v Gerdinom živote.

Inscenácia zaujme svojou výtvarnou zložkou už pri vstupe do priestoru. V strede javiska stojí menšia skrinka a nad ňou je zavesená lampa. Táto zdanlivo jednoduchá scénografia Juliány Dubovskej sa počas predstavenia rozvíja a navrstvuje. Vnútro skrinky sa stáva intímnym miestom, kde si Gerda užíva čas strávený so svojou mamou, zo zásuvky vystupuje Kai – malá čipková bábka so svetielkom, ktorá sa snaží zblížiť s Gerdou po smrti jej mamy. Skrinka sa neskôr otvorí a hrací priestor a dej sa rozšíri o ďalšiu postavu – bábiku visiacu z krídla skrinky.

Motív čipky a svetla sa v príbehu objavuje často. So smrťou Gerdinej mamy sa zhasne lampa nad skrinkou, ktorá doteraz svietila bielym svetlom. Gerda sa ju pokúša znova zasvietiť, ale nejde jej to – jediný pozostatok z maminho svetla zostal v Kaiovej čipkovanej hlave. Stolové lampy, ktoré reprezentujú Gerdine kamarátky, majú tiež okolo žiaroviek čipku. Aj keď sa Gerde svetlo ponúka zo všetkých strán, ona zostáva voči Kaiovi aj kamarátkam lampám uzavretá, odutá a odmietavá. Predchádzajúci vrúcny vzťah s mamou, plný hier a fantázie, Gerda nahradila chladným, odmietavým postojom voči každému, zavrhovaním rozprávok a spoliehaním sa iba na realitu. Utiahne sa do seba a hrá sa iba so svojím počítadlom, ktoré symbolizuje exaktné vedy, presnosť, logiku, realitu. Zostáva sama, trápi sa a nechápe, že na rozsvietenie lampy nad skrinkou treba dvoch. Črepina z rozbitého zrkadla sa jej cez oko dostane príliš hlboko do srdca a bráni jej vidieť srdcom – nevidí nič iné, než vlastný odraz.

Kai sa celý čas snaží upútať Gerdinu pozornosť, chce sa s ňou hrať, ale ona si ho nevšíma. Až raz si všimne, že Kai už za ňou nechodieva, a tak ho ide hľadať. Putuje cez mnohé krajiny a stretáva sa s rôznymi stvorami. Cez hľadanie Kaia Gerda nakoniec nájde samu seba a lampa nad skrinkou sa konečne rozsvieti.

Alžbeta Kovaničová (Gerda) využíva prvky štylizovaného herectva. Hrá oduté, trochu rozmaznané dievčatko, ktoré svojím detským vnímaním a správaním sa občas vyvoláva humorné situácie. Štýl herectva funguje v rámci deja, ale v závere, kedy by Gerda mala „zjemnieť“ a herečka upustiť od tohto štýlu, sa jej správanie nemení, aj naďalej ostáva chladnou a odmeranou. To môže vyvolať neistotu o pozitívnom závere a otázku, či sa na konci Gerda naozaj „našla“. Hlavnou protagonistkou je Lenka Škoricová, ktorá je hybnou silou celého predstavenia. Vedie všetky bábky, s ktorými sa Gerda počas svojho putovania za Kaiom stretáva, vedie aj Kaia a svojimi reakciami a pohybom dotvára aj postavu Gerdy. Herečka je pohybovo vynaliezavá, pôsobí, že má všetko pod kontrolou a s bábkami zasahuje v tých správnych momentoch, nahrádza ďalších možných hercov. Okrem pohybu a animácie bábok inscenáciu dotvára aj vydávaním rôznych zvukov. Inak počas celej inscenácie hudobný a zvukový doprovod vytvára hudobník sediaci na kraji javiska, ktorý hrá na viacerých hudobných nástrojoch (bicie, gitara, husle).

Inscenácia je popretkávaná množstvom zaujímavých scénických a výtvarných nápadov. Od tieňohry, cez kostýmy, maximálne využitie skrinky, počítadlo, až po bábiku rozloženú na jednotlivé diely. 

Michaela Gallová, 1. mgr KDŠ

iniciátor
August - 2020
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com