V Bátovciach sa dejú zázraky

nezávislé divadloBátovceMiraclesKatarína Krokošová
Miracles

Divadlo Pôtoň, sídliace na vidieku v Bátovciach, je v slovenskom kontexte vnímané predovšetkým ako divadlo, ktoré sa zaoberá spoločenskými témami. Vo svojich inscenáciách sa v minulosti pokúšalo nájsť odpovede na otázky týkajúce sa národnej identity. Tvorcovia však majú pocit, že sa dostali na pomyselné rázcestie, kedy si kladú otázku, ako ďalej a čo všetko ešte má zmysel. Dôvodom istého skepticizmu je strata základných ľudských hodnôt. Čo keď nám zostáva už len veriť v zázraky?

Na projekte Miracles (z angl. zázraky, divy) spolupracovalo Divadlo Pôtoň so Slávou Daubnerovou a so zoskupeniami Debris Company a Med a Prach, ktoré sa tiež vyznačujú osobitou poetikou. Počas festivalu Divadelná Nitra 2017 bolo Miracles súčasťou hlavného programu.

Na začiatku projektu bol zázrak. Zázrak ako téma, ako neuchopiteľný zjav, ako niečo „nepomenovateľné.“ Všetky štyri zoskupenia hľadali odpoveď na otázku: „Čo je pre mňa zázrak?“ a  mali možnosť pomenovať to svojbytným divadelným jazykom, pretaviť svoje myšlienky do konkrétneho obrazu. Celkovo štyri obrazy, štyri rôzne podoby zázraku tvoria spoločné dielo Miracles. Zázrak nám zároveň evokuje niečo výnimočné, čo nemôžeme zažiť každý deň. Niečo, čo vidíme a cítime len raz za čas.

Diváci, ktorí sa rozhodnú pozrieť si Miracles, sa stávajú súčasťou projektu. V teplom oblečení a pohodlnej obuvi, nasledujúc sprievodcov, musia absolvovať trojhodinovú prechádzku po Bátovciach so zastávkami pri vodnej nádrži, škole, v kostole a napokon v exteriéri samotného divadla Pôtoň.

Prvou zastávkou je vodná nádrž, pri ktorej svoju interpretáciu zázraku ponúka Debris Company. Ide o zoskupenie, ktoré sa venuje predovšetkým pohybovo-tanečnému divadlu, výtvarno-akčnému umeniu a tiež performancii. V Miracles svoju časť pomenúvajú Hypotéza: Zázrak, os, priestor, čas. Človek a možno ju rozdeliť na dve časti. Divákov najskôr zaujme netypický zvuk skupiny metronómov, ktorý vytvára hudobný podklad. Diváci sa ocitajú v tme, v prírode počas noci. Vnímajú sa navzájom a jediný dôvod, prečo nemajú strach, je práve očakávanie zázraku. Napríklad svetla v tme. Po chvíli ich pozornosť upúta svetielko objavujúce sa na horizonte, niekde v diaľke tmavého lesa. Neskôr sa pretransformuje do konkrétnych postáv, ktoré sa v istej pohybovej štylizácii približujú. Vytvárajú určité obrazy, ktoré sú však natoľko abstraktné, že sú len veľmi ťažko dekódovateľné. Postavy nereagujú na divákov, reagujú len na seba a na postavu, ktorá sa zrazu začne vynárať z opačnej strany lúky, a ktorú vnímajú takmer ako blížiace sa nebezpečenstvo. Opäť ide o niečo neidentifikovateľné, avšak po čase sa v postave začnú objavovať kontúry jeleňa. Pohybuje sa vznešene. Snažíme sa pomenovať videné, no zázrak sa konkretizuje len v našich mysliach. Možno nezodpovedá našim predstavám či interpretáciám zázraku, no zrejme nielen ja som mala pocit, že som sa ocitla v určitom medzipriestore, v ktorom celkom postačí vnímať. V dnešnom svete je potrebné mať nejakú ilúziu. Niečo, čo nahradí racionálne uvažovanie a ponúkne radosť z videného. Niečo, čo oklame mozog a podnieti zmysly. Človek potrebuje odísť zo svojho priestoru, ktorý má vymedzený.

V druhej polovici prvého obrazu upúta divácku pozornosť hudba. Priamo pri vodnej nádrži sedí žena, ktorá hrá na hudobný nástroj. Na vode sa ocitne loďka, ktorá sa približuje, a na ktorej stojí speváčka a spieva opernú áriu. Podľa Jozefa Vlka je potok symbolom rozdelenia symetrie krajiny na dve strany. Voda zas symbolizuje záplavu a zánik.

Sláva Daubnerová spája v sebe herečku, režisérku, performerku, dokonca niekedy aj kostýmovú a scénickú výtvarníčku. Jej ponímanie zázraku s názvom Hľadanie strateného času je výpoveďou dnešnej doby, kedy v uponáhľanom svete zabúdame na základné ľudské hodnoty. Spoliehame sa na osud, ktorý máme daný, a teda každá snaha vynaložená na jeho zvrátenie je zbytočná. Diváci sa ocitajú v areáli základnej školy v priestore osvetlenom svetlami áut. Sledujú postavy, ktoré vyjadrujú určité vzťahy (napr. vzťah matky a dieťaťa - určitý spôsob výchovy). Neskôr sa diváci presúvajú na lúku pri škole, kde sledujú ďalší obraz. V pozadí sledujeme vrak auta, ktorý môže byť symbolom autonehody ako príkladu udalosti, ktorá nás môže vytrhnúť z reality a donútiť nás zamyslieť sa nad základnými hodnotami života. Tento výjav tiež odkazuje na mexickú maliarku Fridu Kahlo a jej obraz Zranený jeleň. Kahlo namaľovala jeleňa s vlastnou tvárou, ktorý je dobodaný šípmi (aj v performancii Slávy Daubnerovej sa objavuje žena, ktorá naťahuje luk a snaží sa trafiť ženu – jeleňa). Tento obraz je ukážkou utrpenia Fridy Kahlo, ktoré musela počas svojho života znášať.

Daubnerová tiež použila výber zo Shakespearových sonetov. Zázrak je aj to, že sa nám sníva. Naše túžby sú dosiahnuteľné aspoň na malú chvíľu, keď naše telo spí, no myseľ stále funguje. Sen – zázrak akoby bol pomenovaný v Shakespearovom Sonete 27.

„...potom se vydávám zas na novou pouť ve snu - zatímco tělo spí, duch začne pracovat. Neboť mé myšlenky - kdekoli tělo mešká sa vždycky vydají na cestu za tebou... “

Divadlo Pôtoň pomenúva svoj obraz Revitalizácia zázraku. Diváci sa ocitajú v kostole, v prostredí, ktoré azda najviac umocňuje vnímanie zázraku. Práve tu má človek pocit, že sa ocitol najbližšie k splneniu svojich snov. Zároveň je to jediný obraz odohrávajúci sa v interiéri. Tvorcovia akoby nás chceli odmeniť za trpezlivosť, akoby chceli oceniť naše pátranie, akoby nám chceli dokázať, že zázrak existuje. V úvode tohto obrazu sledujeme človeka, ktorý si z tváre strháva niekoľko masiek. Človek zrejme túži po úprimnosti, hanbí sa za to, že do kostola vstupuje v určitej pretvárke. Neskôr prichádzajú ľudia, ktorí si tieto masky nasadzujú. Do popredia zrazu postavy, ktoré boli doteraz súčasťou projektu ako sprievodcovia, prinášajú objekty, v ktorých je len malý otvor, cez ktorý sa možno pozrieť dovnútra. V každom z týchto objektov možno nájsť malé zázraky (napr. plávajúcu rybku, či jačmeň). Témou obrazu Divadla Pôtoň je revitalizácia, čiže isté obnovenie zázraku. Vrátenie sa na začiatok a zamyslenie sa nad tým, či netreba zázrak hľadať v každodennom živote.

Štvrté stanovište s názvom Gramatika zázraku v dvoch častiach zoskupenia Med a Prach ponúka istý paradox, ktorý spočíva v snahe definovať zázrak a je vyjadrený už v názve slovom gramatika. Podľa slov režiséra Andreja Kalinku je však lákavé práve spojenie kontrastných prvkov, ktoré si môžeme dovoliť použiť bez vysvetlenia len v umení. Za jeden z východiskových bodov si Med a Prach vybrali zázrak života pomenovaný v bolesti, trápení a pochybnostiach a súčasne v neopísateľnej krehkosti a nádhere. Diváci sledujú obraz odohrávajúci sa v prostredí vymedzenom páskou. Vnímame jednotlivé postavy, výraznejší dej absentuje. Jedným z najpozoruhodnejších obrazov je žena vlečúca horiace kreslo. Autori akoby v nás chceli vzbudiť pocit strachu. Akoby sa chceli vyčleniť z doposiaľ pozitívneho vnímania zázraku. Zázrak totižto nie je len sen, ale aj nočná mora.

Na záver putovania čaká divákom okrem príjemného posedenia v Divadle Pôtoň aj výtvarná inštalácia, ktorá je umiestnená v malých stanoch pred divadlom. Diváci majú možnosť nazrieť do stanov a vidieť miniatúry známych galérií. Možno nás práve táto záverečná inštalácia mala utvrdiť vo vnímaní Miracles ako štyroch obrazov – umeleckých diel vystavených v galérii v Bátovciach.

Divadlo Pôtoň projektom Miracles stiera rozdiely medzi veriacimi a neveriacimi. Veriacimi sme všetci, ktorí sme dúfali, že v ten večer nebude pršať, všetci, ktorí sme sa vydali na cestu do Bátoviec a boli sme ochotní čakať na zázraky.

Katarína Krokošová, 2. bc. KDŠ

Miracles

Debris Company

koncept a réžia: Jozef Vlk choreografia: Stanislava Vlčeková účinkujú: Zuzana Sehnalová, Eva Šušková, Roman Havran, Sláva Daubnerová, Iveta Ditte Jurčová, Michal Ditte, Miriam Kalinková, Maja Danadová, Anna Zemaníková, Filip Hajduk, Štefan Jurča, Martin Hodoň

Sláva Daubnerová

koncept a réžia: Sláva Daubnerová účinkujú: Miriam Kalinková, Maja Danadová, Anna Zemaníková, Filip Hajduk, Andrej Kalinka, Michal Ditte, Sláva Daubnerová

Divadlo Pôtoň

koncept a réžia: Iveta Ditte Jurčová dramaturgia: Michal Ditte výtvarné riešenie: Katarína Caková zvukové inštalácie: Štefan Jurča ml. účinkujú: Anna Čonková, Stanislava Vlčeková, Sláva Daubnerová, Maja Danadová, Zuzana Sehnalová, Miriam Kalinková, Nataša Findrová, Monika Škojcová, Frederika Krajčíková, Jozef Vlk, Martin Hodoň, Anna Zemaníková, Filip Hajduk, Iveta Ditte Jurčová, Michal Ditte

Med a Prach

koncept a réžia: Andrej Kalinka výtvarný koncept: Juraj Poliak účinkujú: Maja Danadová, Miriam Kalinková, Filip Hajduk, Anna Zemaníková

iniciátor
November - 2019
  01 02 03
04 05 06 07 08 09
10
11 12 13 14 15 16 17
18 19
20
21
23 24
25 26 27 28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com