Je „prvoplánovosť“ to, čo sa očakáva od absolventského predstavenia študentov Katedry hereckej tvorby? Pri inscenovaní Čiernej komédie Petra Shaffera  neprekročili Anton Korenči v tandeme s Jurajom Bielikom líniu inscenácii, ktorú poznáme z divadla Malá scéna STU.

Nedostatočné pochopenie (či skôr jeho uchopenie a práca s ním?) textu inscenácii neprospelo. Režiséri zvolili prvoplánový humor a akrobaciu, čím pochovali sľubný text britského autora. Herci svoje postavy uchopili so všetkou silou a predstavenie odohrali takpovediac bez vydýchnutia. Akoby však bežali maratón bez cieľa a ich výkony tak časom naberajú na stereotype. V inscenácii sa stráca gradácia, nahrádza ju krik a vnútorne nepodložené pády na zem. Inscenácia tak časom pôsobí nudne, stráca plynulý priebeh, stagnuje a upadá do stereotypu. Herci sa miestami úspešne, miestami menej úspešne snažili využiť možnosti situačnej komédie, kde je tma zamenená za svetlo a ponúka priestor pre mnohé (aj) komické akcie. Humorné situácie miestami striedajú vulgárne gagy, často so sexuálnym podtónom, náznaky orálneho sexu, či „nevinného“ obchytkávania pôsobia viac zbytočne než komicky. Suplovanie tmy svetlom a naopak bol dobrý režijný nápad, s ktorým však réžia ďalej nepracovala. Ťahanie nábytku spod návštevníkov, potkýnanie sa a drobná dezorientácia boli jedinými komickými prvkami, ktoré sa dookola opakovali. Taktiež nebol naplno využitý potenciál hry v „tme“, keď sa postavy nemôžu navzájom vidieť.

Tmu herecky najlepšie zvládla Tajna Peršić, ktorej slečna Furnivalová patrí k najhumornejším postavám inscenácie. Využila svoju širokú stupnicu výrazových prostriedkov a svojej postave starej dievky dodala karikovanú podobu, pričom sa vyhla hlasovej preexponovanosti a neupadla do stereotypu. Mimoriadne humorne tak vyznievajú na prvý pohľad triviálne scény alkoholického opojenia a Furnivalovej tajných výprav k baru. Najlepšie uchopila scény v tme, kedy postavy nemajú potuchy o konaní ostatných - jej „let“ na sedačke, ktorú Brindsley spolu s ňou skrýva, patrí k najzábavnejším miestam inscenácie

Scénografia neprekvapila a ani nedopomohla k výpovedi inscenácie. Aj holá scéna by mala výpovednejšiu hodnotu ako scéna Adama Cisára. Nedostatkom rekvizít inscenácia stráca na tempe. Na scéne sa nachádza aspoň vzácna soška Budhu, či Brindsleyho socha a k práci s nimi predsa len dochádza. Socha poslúžila ako pomôcka Schuppanzighovi a rozbitie Budhu dalo priestor Haroldovi na komickú akciu. Drahocenný nábytok (ktorý tvorí len gauč, niekoľko stoličiek, stojany, lampa a bar) neposkytuje hercom dostatočný priestor na rozpracovanie hry v „tme“, interakcia hercov a scény je takmer nulová, takže ostáva len dekoráciou.

Kostýmy sa tiež riadili stereotypným klišé. Odev v štýle tridsiatych rokov verzus až príliš súčasný odev Cley ťažko pochopiť, nepodnietili fantáziu hercov pri práci na postave. Nezávislá žena bola automaticky stavaná do pozície ľahkej ženy, v texte ani v inscenácii to však nemalo opodstatnenie. Dokonca aj výber hudby bol na tak triviálnej úrovni, že si na ňu po videní inscenácie ani nespomenieme.

Napriek mnohým nedostatkom, sa musí priznať mimoriadna snaha hereckého tímu, ktorý, hoci nie na sto percent, využil čo sa v texte využiť dalo a niektoré výkony možno považovať za mimoriadne vydarené.

Linda Felová, 4.roč. TaKDU

Peter Shaffer: Čierna komédia

Preklad: Miloš Pietor
Úprava: Juraj Bielik
Réžia: Anton Korenči a Juraj Bielik
Scéna: Adam Cisár
Kostýmy: Miroslav Král

Produkcia: Filip Kuchar a Kristína Zátrochová

Hrajú:
Brindsley Miller: Dominik Gajdoš
Carol Melkettová: Marta Maťová
Slečna Furnivalová: Tajna Peršić/ Júlia Kováčiková
Plukovník Melkett: Jozef Jurčišin- Kukľa
Harold Gorringe: Lukáš Pelč
Clea: Michaela Čilíková/ Veronika Strapková
Schuppanzigh: Michal Thomasy/ Cyril Žolnír
Georg Bamberg: Cyril Žolnír/ Michal Tomasy