Vyvážená miera tri-ló-gie

Biljana SrbljanovićBelehradská trilógiaLabDiana Pavlačková
Belehradská trilógia

Biljana Srbljanović je súčasná srbská autorka (hoci sa narodila vo Švédsku), ktorá môže byť slovenskej divadelnej verejnosti známa najmä vďaka festivalu Nová dráma a projektu Focus Srbsko (preklady, hosťovanie,...). Hoci boli jej texty na slovenských javiskách inscenované najmä na akademickej a nezávislej scéne, išlo o minimálny počet. Práve preto je pre mňa veľkým potešením, že študenti siahli práve po jej texte. Belehradská trilógia sa doposiaľ u nás neinscenovala a študenti ju uvádzajú vo vlastnom preklade.

Srbljanović dokáže jednoduchým a všedným jazykom vystihnúť moderné odcudzené vzťahy a komplexné charaktery postáv. Autorský tím si zvolil vhodný text pre mladý herecký kolektív. V správnom režijnom uchopení sa im darí divákov a diváčky nielen rozosmiať, ale najmä zamyslieť nad závažnými témami, ktoré sa skrývajú v jednoduchých slovách každodenných rozhovorov.

Belehradská trilógia spája tri príbehy srbských emigrantov. Berlín (orig. Praha), Sydney, Kalifornia a oslavy nového roka. Tri krátke výseky zo života mladých ľudí, ktorí s vidinou lepšieho života opustili domov a snažia sa vytvoriť si v cudzom svete nový. Potreba domova, zázemia i príslušnosti k národu a kultúre presakuje do ich každodennej reality a stojí v čiernom tieni takmer každého ich kroku. Je vrytá v ich pamäti a má tak nekontrolovaný dosah na ich vzťahy, prácu a identitu.

Autorka dané témy necháva v texte citeľne prítomné. Na banalitách dokazuje ich silu a vplyv na našu psychiku. Práve v tomto smere funguje réžia S. Debu, ktorý nadviazal na poetiku autorky a vytvoril veľmi realistický obraz každodenného života v emigrácii. Civilné herectvo bez zbytočného pátosu pomohlo nenásilne obsiahnuť dôležité témy a zachovať si pritom vtip, odstup a ľahkosť textu.

Autorský tím dramaturgicky (M. Drgoňa, N. Tužinská) zasiahol do textu malými, no v konečnom dôsledku dôležitými úpravami. Tieto zmeny viedli k istému stlmeniu vypätých situácií, a to najmä v závere, škrtom smrti Jovana a záverečného obrazu vysnívaného domova, ktorý sa tiež ukáže ako nie až taký dokonalý. Napriek škrtu týchto emočne silných momentov si inscenácia zachováva dostatočné napätie i výpoveď o nekončiacom hľadaní šťastia.

Scénograf Lukáš Vasil pomocou kvadratickej konštrukcie funkčne člení javisko na viacero priestorov. Vzniká tak optická hĺbka aj priestor pre intímnejšie výstupy postáv, ktoré sa odohrávajú paralelne s hlavným dejom. Celkovo sa scénografia opisnosťou prispôsobuje dobe a miestu určenia príbehu. Chudobný byt študentov s východným nádychom, pompéznejšia verzia austrálskeho domova mladej rodiny a kalifornský večierok v bare. Rovnako aj kostýmy Patrície Drobákovej sú v realistickom tóne a dotvárajú charakterové a určenie postáv.

Dôraz je tak prenesený na postavy − hercov a ich výpovede. Estetizovaná alebo štylizovaná rovina je potlačená, vyznieva realistický prístup tvorcov a výsledný javiskový tvar možno označiť ako „klasickú činohru“. Tá v réžii S. Debu funguje najmä vďaka herecky dobre zvládnutým výkonom študentov a študentiek 3. ročníka.

Jakub Jablonský v úlohe hlavnej trojice postáv prepája jednotlivé charaktery do univerzálnosti ich osudov. Každý z týchto charakterov sa líši vekom, sociálnym zaradením i životným postojom a názormi. Spája ich viac-menej iba pôvod a status srbského emigranta. Jablonský dokázal malými odchýlkami v prejave rozlíšiť tieto charaktery a zachovať si pritom civilný prejav s odstupom, ísť čisto po podstate textu a bez zbytočného patetického psychologizovania.

Aj zvyšku hereckého obsadenia, najmä mužskému, sa v inscenácii podarilo vytvoriť uveriteľné a nie príliš prepsychologizované postavy. Výrazný je Matúš Beniak v úlohe submisívneho, až jemne zaostalého chlapca, ktorý sa snaží prebiť útlak svojho dominantného brata a presadiť si vlastnú vôľu. Beniak výborne pracuje s hlasom i telom a reflektuje tak vnútorné stavy skľúčenosti, eufórie a odhodlania „bojovať.“

Okrem prirodzeného hereckého prejavu pracuje tento herecký ročník veľmi dobre s javiskovou rečou. Artikulujú, pracujú funkčne s intenzitou a zároveň sa stránia pateticky znejúcim prídychom, ktoré až pričasto badať na javiskách Labu pri študentoch, ktorí sa týmto spôsobom snažia dodať svojmu prejavu dramatický ráz.

Jednotlivé príbehy sú oddelené hudobnými výstupmi a priznanou prestavbou scény samotnými hercami. Spevácky „koncert“ P. Nikolajevskej síce dramaturgicky tvorí akúsi predohru americkému prostrediu a je vidieť snahu režiséra rozbiť patetický tón popevkami iných hercov a herečiek, napriek tomu však pôsobí zbytočne a trochu sileným dojmom.

Belehradská trilógia v réžii S. Debu funguje najmä vďaka správnej interpretácii dobre zvoleného textu a jasne stanoveným zámerom výpovede. Interpretácia je vo vyváženej miere satirická, civilná a nepsychologizovaná. Nemožno tu hovoriť o jedinečnom novátorskom režijnom prístupe v štýle či forme, no inscenácia je kvalitne vystavaná v jednotlivých zložkách, s aktuálnou výpoveďou, uveriteľnými hereckými výkonmi a správne odhadnutým odstupom a vtipom.

Diana Pavlačková

1. mgr. KDŠ

Realizácia: 
Réžia: Silviu Debu (2. mgr., KRD)
Dramaturgia: Nikoleta Tužinská, Mário Drgoňa (3. bc., KRD)
Úprava: Nikoleta Tužinská
Scéna: Lukáš Vasil (1. mgr., KS)
Kostýmy: Patrícia Dobáková (1. mgr., KS)
Produkcia: Norbert Ondruš (3. bc., KDM), Laura Polaščin (2. bc., KDM)

Obsadenie:
Jakub Jablonský
Sarah Arató
Polina Nikolajevskaja
Natália Fašánková
Matúš Beniak
Peter Martinček
Michal Spielmann
Kristína Kanátová
(3. c., KH)

iniciátor
Marec - 2020
  01
02
03 04
05
06
07 08
09
10
11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28
29
30 31  
Pondelok, 02. marec 2020
Piatok, 06. marec 2020
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com