„...vzali ma a povedali mi ´Podpíš!´“

Alfonz BednárKolískaRegina Matejová

Zita počúva prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený zo sabotáže a zrady. Na súd príde svedčiť aj Zitin muž Mišo Černek. Ten však svedčí proti nemu... Na scéne nastáva retrospektíva. Romana Ondrejkovičová ako Zita spomína na udalosti z roku 1945. Dedinu, v ktorej žije obsadili Nemci. Všade panuje strach, pália sa domy, obyvatelia sa navzájom udávajú a hľadajú sa ukrytí partizáni. 

Alfonz Bednár vo svojej novele prepája minulosť a vtedajšiu prítomnosť. Precízne pracuje s psychológiou postáv, ktoré sa často ocitajú v hraničných situáciách. Inscenácia Rebeky Valábkovej,  nám približuje dusnú atmosféru konca druhej svetovej vojny a priebeh súdnych procesov päťdesiatych rokov. Prechod spoločnosti z blata do kaluže. Päťdesiate roky dvadsiateho storočia znamenali útok na všetky základné práva a slobody v štáte. Definitívne sa tu udomácnila komunistická diktatúra, ktorá sa stavala proti vlastným občanom a dopúšťala sa aj nehanebného násilia. Inscenácia zachytáva rovnako fašistické zverstvá, ako aj spomínané fakty o komunizme. Veľmi dobre zvolený a nadčasový text Alfonza Bednára podáva zrkadlo spoločnosti, ktoré sa pokúsila nastaviť aj v inscenácii Valábková. Búra hranice ľudskej morálky a kritizuje správanie spoločnosti, žijúcej v neustálom strachu o životy. 

Režisérka dokázala vytvoriť plynulé prechody medzi jednotlivými časovými obdobiami. Herci a herečky si v jemnom osvetlení prezliekali kostýmy, čo reflektovalo aj ich vnútornú premenu. Napríklad scéna, kde si po skončení vojny Moeller (doslovne) prezlieka kabát. Zmeny scén sú dynamické a neprekážajú plynulosti inscenácie. Príliš dlhé a nevyplnené pauzy medzi replikami, naopak, tempo-rytmus narúšajú. 

Scéna Patrície Dobákovej vynikla najmä funkčnou jednoduchosťou. Priestory Burkovne jej príjemne nahrávali a dokopy pre diváka vytvárali harmonický obraz Zitinej izby. Využili pri tom minimum rekvizít (kreslo, lavica, šporák), ktoré predstavovali celý Zitin majetok. Zaujímavé scénické riešenie vytvorila Dobáková v úvodnej scéne súdneho procesu. Pod zadnou klenbou stál vystrašený odsúdenec Majerský. Za ním sa nachádzali zrkadlá, v ktorých sa odrážala tvár prokurátora (Martin Zachar). Do jeho monológu vstúpil svedok Mišo Černek (Krištof Melecsky), v ktorého výraze sa nachádzalo isté zdesenie z krivej výpovedi. Divák mal odrazu možnosť vidieť na jednej strane chladnú tvár prokurátora, na druhej pohľad vystrašeného muža, donúteného k zrade. Kostýmy Martina Puškára boli dobové a korešpondovali s jednoduchosťou inscenácie. 

Zita, v hereckom stvárnení Romany Ondrejkovičovej, je odvážna a silná žena, ktorá má v sebe tieseň aj zvláštny pokoj zároveň. Herečka detailne pracuje s mimikou a vnútorné trápenie dokáže čitateľne komunikovať pohľadom. Filip Šebesta veľmi autentickým hereckým prejavom uchopil postavu partizána Majerského a uveriteľným spôsobom stvárnil chorobu svojich očí. 

Postavy nemeckých vojakov boli náročné na stelesnenie. Dôkladné vykreslenie charakterov a ich následná prezentácia divákovi si vyžadovala poznanie fašistickej psychológie. Miestami ironickí a násilnícki vojaci nedovolili Zite obliecť sa, nútili ju neustále kolísať, dokonca sa ju pokúsili znásilniť. Hercom (Peter Kiss, Kristián Kozmenko) sa podarilo celkom priblížiť realistickému obrazu dvoch nemilosrdných mužov.

Inscenátori dokázali vytvoriť realistický obraz o strate ľudskej morálky. Prinútili divákov zamyslieť sa nad minulosťou a taktiež na prepojení so súčasným životom. Miestami ale skĺzli do miernej patetickosti, čo inscenáciu spomaľovalo. Napriek tomu, je podstatné siahať po silných témach, ktoré reflektujú našu históriu a prinášajú poučenie divákom, aby sme sa už nikdy nestali obeťou krutosti totalitného režimu. Preto je vznik tejto inscenácie dobrým krokom a s dobrým finálnym výsledkom. 

Regina Matejová, 2. Bc. KDŠ

iniciátor
August - 2022
01 02 03 04 05 06 07
08 09 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com