Mrzák z Inishmaanu

Mrzák z InishmaanuJana Ivanová

Írskemu dramatikovi Martinovi McDonaghovi sa v polovici deväťdesiatych rokov, len ako 27-ročnému podarilo to, čo dovtedy len Williamovi Shakespearovi. Vo viacerých londýnskych divadlách sa hrávali jeho hry. Medzi nimi aj Mrzák z Inishmaanu. Medzi slovenskými milovníkmi divadla je tento autor pomerne známy, len SND uviedlo už tri jeho hry (Krásavica z Leenane, Opustený západ a Ujo vankúšik) a na VŠMU študenti úspešne prezentovali Opustený západ (2003) a Uja Vanúšika (2011). Poetika, ktorá preslávila McDonagha  je pre neho príznačná a vyznačuje sa čiernym humorom, šťavnatými dialógmi. Špecifikum írskeho vidieka, do ktorého svoje diela rád lokalizuje  je príznačné aj pre Mrzáka z Inishmaanu. Táto hra z roku 1997, ktorú McDonagh napísal ako prvú časť zo svojej druhej trilógie (Mrzák z Inishmaanu, Nadporučík z Inishmore a Banshees v Inisheer), je obohatená o pôsobivú štúdiu uzavretej dedinskej komunity so všetkými jej dobrými a zlými vlastnosťami. McDonagh je v tvorbe...» pokračovať v čítaní

Minulosť – prítomnosť – budúcnosť

oVIDIusBibiána Švecová

Študenti tretieho ročníka Katedry bábkarskej tvorby si pre svoje absolventské predstavenie zvolili antickú tému, ktorá sa zaoberá otázkami života a bytia. Individualitu ľudského jedinca zobrazili jednoduchým spôsobom, kolobehom. Rôzne etapy ľudského života, štyria bohovia, štyri ročné obdobia. Inscenačnému tímu teda išlo predovšetkým o zobrazenie životnej cesty Publia Ovídia Nasa a jeho umeleckého prínosu. Tému obohatili o súčasný veľmi obľúbený prostriedok – médiá, prostredníctvom live premietania. Ešte pred začiatkom inscenácie divák videl na scéne jednoduchý drevený plôtik ohraničujúci plátené závesy na zadnej strane javiska a po bokoch dva drevené sudy, čo pripomínalo záhradnú scénu. Zmena nastala až keď sa divák pokojne usadil, začala hrať hudba a rozsvietilo sa. Spoza plátien spoločne vyšli štyria herci (Patrícia Sopkovičová, Juliana Hamranová, Lukáš Jurko, Martin Frank) s dreveným kolesom z voza, ktorý držali v rukách. Najprv...» pokračovať v čítaní

Osobná spoveď dnešného človeka

My__.Jakub Molnár

Fenomén autorskej tvorby sa na profesionálnych javiskách formuje už dlhší čas. Bez tohto tvorivého princípu by si dnes napríklad väčšina základných umeleckých škôl a ochotníckych súborov nevedela predstaviť svoju činnosť. Javisko divadla Lab si však tento spôsob výpovede tak často neosvojuje. Študenti Katedry bábkarskej tvorby absolventského ročníka si spolu s mladšími kolegami zvolili kreatívnosť kolektívnej tvorby a pretkali ju osobnými výpoveďami. Ako uvádzajú v bulletine, v prvej fáze tvorivého procesu si zvolili tému vzťahov v najširšej rovine. Vďaka silnému individuálnemu prínosu sa nakoniec konkrétny okruh tém vykryštalizoval a prispôsobila sa tomu aj finálna forma inscenácie. Študenti si svoj autorský počin trefne pomenovali názvom My__. Rozhodli sa skúmať výtvarné divadlo, čomu sa podriaďovala všetka práca a akcie na scéne. Za hlavný scénografický prvok si zvolili prírodný baliaci papier. Túto výtvarnú metaforu, ktorú...» pokračovať v čítaní

O dôležitosti premyslenej komiky

Ako je dôležité mať FilipaLucia Šmatláková

Írsky dramatik Oscar Wilde vo svojej divadelnej hre Je dôležité mať Filipa parodicky komentuje rozdiely medzi verejným a súkromným vystupovaním členov dobovej smotánky. Zobrazuje mravné obmedzenia vládnuce vo vtedajšej spoločnosti, upriamuje pozornosť na povrchné moralizovanie a zároveň pokrytectvo jej členov. Prostredníctvom správania sa jednotlivých postáv poukazuje Wilde na pretvárku zakorenenú vo viktoriánskej societe, ktorej členovia hrdo hlásali pravidlá o mravnosti, cti či bezúhonnosti, ale na druhej strane ich sami málokedy dodržiavali. Hlavní predstavitelia Jack Worthing a Algernon Moncrieff sú tak nútení vytvoriť pre seba alter egá, aby si mohli potajme užívať svetské radovánky a nepoškodiť pritom svoju povesť poctivých a vážených občanov.  Režisér Štefan Bielik však spoločensko-kritický potenciál textu nevyužil a svoju režijnú poetiku postavil výhradne na formálnej štylizácii. Tá sa v mnohých momentoch javila len ako...» pokračovať v čítaní

V jednom krutom mikrosvete

DNAJúlia Pecková

Posledná premiéra divadla LAB roku 2016 sa konala v zmysle otázky, či človek dokáže žiť bez strachu. Tejto témy sa držali tvorcovia inscenácie DNA, ktorej autorom je súčasný, populárny dramatik Dennis Kelly. Uvedenú divadelnú hru napísal na objednávku britského Národného divadla. Dielo bolo ocenené  ako najlepšia dráma festivalu súčasného divadla National Connections. Kelly sa vo svojej súčasnej hre venuje aktuálnym témam, ktoré sa dotýkajú nás všetkých, či už mladých alebo starých. Na príkladovej štúdii - skupiny mladých ľudí, ktorí žijú v rámci svojej malej uzavretej komunity, dramatik rozoberá zásadné témy, ktoré sú, nanešťastie, už stáročia vo svete prítomné. Strach, šikanovanie, neschopnosť konať, nemožnosť vymaniť sa spod mocenských pravidiel, deštrukcia seba samého, vnútorná prázdnota, zúfalosť... Nič pozitívne, vskutku, okrem lásky, ktorá je ale tak isto zničená prostredím, v ktorom sa zrodila. Skupinu teenagerov spojil život v gangu, komunite, partii. Zabávajú sa...» pokračovať v čítaní

iniciátor
September - 2017
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23
25 26 27 28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo

Najnovšie fotky

Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com