Nielen Žltá čiara je obmedzujúca

externýMD ŽilinaŽltá čiaraBibiána Švecová

Mestské divadlo v Žiline má vo svojom repertoári nový titul, komédiu Žltú čiaru. Text súčasnej nemeckej dramatičky Charlotte Roos, ktorý vznikol v spolupráci so spisovateľkou Juli Zeh, predovšetkým apeluje na myšlienku slobody. Ide o inscenáciu, ktorá prinúti (alebo by aspoň mala prinútiť) premýšľať, čo je vlastne sloboda a či sme naozaj slobodní.      Inscenácia sa v úvode pohrávala s divákmi a ich interakciou. Náhle sme sa ocitli v aukčnej sieni a mali sme možnosť dražiť umelecké diela. Všetko bolo samozrejme regulované a „zakúpené“ umelecké diela sa dostali do rúk vopred dohodnutým ľuďom. Zvyšní účastníci „aukcie“ neostali na prázdno, odmenou bol komický western tanec licitátora.  Prvotná komika a náboj inscenácie sa postupným plynutím deja vytrácali. Na prvý pohľad by sa zdalo, že tento dramatický text nie je v komédiou, ale nie je to tak. Táto trpká dráma má v sebe ukryté vážne existenciálne otázky života,...» pokračovať v čítaní

Detská robinsoniáda

William GoldingPán múchKBTKlára MadunickáBibiána Švecová

Riadená demokracia, vzbura, cesta vedúca k nepriateľstvu a smrti. Pán múch študentov 1. magisterského ročníka KBT pod pedagogickým a režijným vedením Petra Palika priam srší hrôzostrašnosťou, ale i vtipom a filozofiou. Inscenácia na motívy románu Boh múch Williama Goldinga zachytáva situáciu, kedy sa skupina detí ocitá po havárii lietadla na opustenom ostrove. Bez dospelákov. Plynutím deja sa pred zrakom divákov beznádej a obavy detí menia na radosť, ktorá postupne prerastá až do nevraživosti, rozdeľujúcej skupinku stroskotancov na dva nepriateľské tábory. Goldingov román je alegóriou spoločnosti bez práva a zákonov, prináša obraz človeka, ktorý stratil nevinnosť a zmenil sa na sebca a nositeľa zla. Túto alegóriu sa tvorcom inscenácie podarilo preniesť aj na javisko v mimoriadne silných (najmä vizuálnych) impulzoch. Zaujímavým počinom je nielen dramaturgický výber titulu, ale i dramatizácia textu (Peter Palik). Tá v pomerne krátkej sekvencii zachytáva všetko podstatné z knižnej...» pokračovať v čítaní

Nezachytenie

externýDivadlo KNezachytené fotografieBibiána Švecová

    Nezachytené fotografie sú druhou inscenáciou divadelného (polo)profesionálneho zoskupenia Divadla K.  Ich prvou inscenáciou boli Gogoľove Mŕtve duše (premiéra 17.2.2017), medzitým organizovali workshopy ako Pohyb a zvuk (21.11.2018) a Čechov (2.7.2017). Ich divadelné smerovanie prešlo od románovej predlohy priamo k esejám.     Kolektív divadelnej skupiny siahol po zbierke esejí o fotografoch od Willa Steacyho Photographs not taken. Z množstva esejí o umelcoch z celého sveta si vybrali deviatich konkrétnych. Zaujali inscenačný tím umelci ako osobnosti? Alebo ich práca a snímky? Zážitky počas fotografovania? Osobný život? Divadlo K sa zameriava na to, čo všetko umelci pri svojej práci podstúpili, za akých podmienok pracovali, aké dilemy riešili. Ich problémy, resp. to čo z nich tvorcovia vybrali pre divadelné spracovanie sa skôr približovalo k  zachyteniu každodennosti bežných ľudí....» pokračovať v čítaní

Riadený súhlas

recenzorDominik TatarkaDémon SúhlasuBibiána Švecová

Text Dominika Tatarku sa po dlhých rokoch konečne objavil na javisku slovenského divadla, presnejšie na pôde Vysokej školy múzických umení, v divadle Lab. Adaptácia jeho novely Démon súhlasu nadobudla aj v dnešných časoch výraznú aktuálnosť a apelatívnosť na diváka, nútila ho premýšľať a prehodnocovať – minulosť, prítomnosť i budúcnosť.     Pre tvorivý tandem Jána Janču a Tomáša Hájeka je Démon súhlasu už treťou spoluprácou. (Predtým D. Mamet – Sexuálna perverzita v Chicagu, L. Noren – O láske.) Výber Tatarkovho textu však nebol ich prvotným zámerom inscenovania, zvažovali diela svetových dramatikov ako Ibsena či Strindberga. Tatarkovu novelu Démon súhlasu Tomáš Hájek spracovával a dramatizoval už vo svojej bakalárskej práci Z papiera na papier. Text bol pre Jána Janču do značnej miery zaujímavý, aktuálny svojou ideou a apelatívny na dnešnú politickú a spoločenskú situáciu (politické machinácie, smrť novinára...» pokračovať v čítaní

Je nutné ostať ticho?

Juraj VáhTichoBibiána ŠvecováJakub Molnár

V minulej sezóne siahol Maximilián Sobek po staršom a zdanlivo takmer zabudnutom dramatickom texte a so študentmi Katedry herectva inscenoval Ticho Juraja Váha.     Vojna, transporty Židov do koncentračných táborov, ľudská naivita či zaslepenosť sú v texte situačne zhutnené do domu rodiny nemeckého úradníka, ktorá v kontraste s okolitými hrôzami druhej svetovej vojny predstavuje zdanlivý pokoj a idylickosť. Mladý utečenec židovského pôvodu Spiegel príde do tohto domu a snaží sa svojho bývalého spolužiaka Adama presvedčiť o reálnosti plynových komôr, dennodennom spaľovaní mŕtvol, medzi ktoré sa dostali aj Spiegelovi rodičia. Ambivalentný názor na jeho príbeh stelesňuje spočiatku Adam, no predovšetkým jeho otec, pre ktorého sú Spiegelove svedectvá skrátka nepochopiteľné a neprípustné. Inscenácia dáva do popredia práve stret týchto svetov, kedy príjemnú atmosféru preruší príchod utečenca z koncentračného tábora,...» pokračovať v čítaní

Perverzita všade okolo nás

Divadlo LabSexuálna perverzita v ChicaguBibiána Švecová

Inscenáciu Sexuálna perverzita v Chicagu odpremiérovali koncom školského roka 2016/2017 herci teraz už tretieho ročníka, v bakalárskej réžii Jana Janču. Pri výbere tejto divadelnej hry amerického herca a režiséra Davida Mameta zrejme zavážila aktuálna téma blízka inscenačnému tímu. Jan Janča si spolu s dramaturgom Tomášom Hájekom síce zvolili hru, ktorá vznikla užv 70. rokoch 20. storočia, je to však text stále aktuálny a silný svojou výpoveďou. Témy,ktoré sa objavujú v inscenácii – láska, vzťahy, generačný problém, hľadanie seba samého,zaradenie sa do spoločnosti... – sú pre nás istým spôsobom dôležité, neustále ich každý z nás vnútorne či navonok rieši. Na to sa zjavne snažil poukázať aj inscenačný tím. Režijno-dramaturgický zásah do textu na prvý pohľad nie je výrazný. Pokiaľ však niekto čítal divadelnú hru (či videl inscenáciu Sexuálnej perverzity v Chicagu v Mestskom divadle v Žiline), rozdiel rozhodne postrehol. Tvorcovia tu vyškrtli dlhé monologické pasáže a ponechali z nich...» pokračovať v čítaní

Minulosť – prítomnosť – budúcnosť

oVIDIusBibiána Švecová

Študenti tretieho ročníka Katedry bábkarskej tvorby si pre svoje absolventské predstavenie zvolili antickú tému, ktorá sa zaoberá otázkami života a bytia. Individualitu ľudského jedinca zobrazili jednoduchým spôsobom, kolobehom. Rôzne etapy ľudského života, štyria bohovia, štyri ročné obdobia. Inscenačnému tímu teda išlo predovšetkým o zobrazenie životnej cesty Publia Ovídia Nasa a jeho umeleckého prínosu. Tému obohatili o súčasný veľmi obľúbený prostriedok – médiá, prostredníctvom live premietania. Ešte pred začiatkom inscenácie divák videl na scéne jednoduchý drevený plôtik ohraničujúci plátené závesy na zadnej strane javiska a po bokoch dva drevené sudy, čo pripomínalo záhradnú scénu. Zmena nastala až keď sa divák pokojne usadil, začala hrať hudba a rozsvietilo sa. Spoza plátien spoločne vyšli štyria herci (Patrícia Sopkovičová, Juliana Hamranová, Lukáš Jurko, Martin Frank) s dreveným kolesom z voza, ktorý držali v rukách. Najprv...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com