Je „prvoplánovosť“ to, čo sa očakáva od absolventského predstavenia študentov Katedry hereckej tvorby? Pri inscenovaní Čiernej komédie Petra Shaffera  neprekročili Anton Korenči v tandeme s Jurajom Bielikom líniu inscenácii, ktorú poznáme z divadla Malá scéna STU. Nedostatočné pochopenie (či skôr jeho uchopenie a práca s ním?) textu inscenácii neprospelo. Režiséri zvolili prvoplánový humor a akrobaciu, čím pochovali sľubný text britského autora. Herci svoje postavy uchopili so všetkou silou a predstavenie odohrali takpovediac bez vydýchnutia. Akoby však bežali maratón bez cieľa a ich výkony tak časom naberajú na stereotype. V inscenácii sa stráca gradácia, nahrádza ju krik a vnútorne nepodložené pády na zem. Inscenácia tak časom pôsobí nudne, stráca plynulý priebeh, stagnuje a upadá do stereotypu. Herci sa miestami úspešne, miestami menej úspešne snažili využiť možnosti situačnej komédie, kde je tma zamenená za svetlo...» pokračovať v čítaní