Thomas Bernhard bol „enfant terrible“ rakúskej literatúry. Každú jeho poviedku, divadelnú hru či román prijímala rakúska spoločnosť s rovnakou dávkou nadšenia ako aj odporu. Nihilizmus a outsiderstvo jeho najslávnejších postáv boli zároveň súčasťou precízne budovaného intelektuálneho imidžu autora. Politicko-spoločenský odpor voči Bernhardovi ale vyvrcholil až pri uvedení jeho poslednej hry – Námestie hrdinov (Heldenplatz). Hra na objednávku mala byť dôstojnou oslavou stého výročia slávneho viedenského divadelného stánku – Burgtheater, nakoniec však nešlo o žiadnu selanku. Päťdesiat rokov od anexie Rakúska hitlerovským Nemeckom v nej Bernhard identifikoval pretrvávajúci nacionalizmus a antisemitizmus Rakúšanov. Spoločnosť však na tento šok pripravoval už vo svojich dramoletách zhromaždených pod názvom Nemecký obed (1979-1988). Neľútostne v nich zabŕdal do spoločenských tráum Rakúšanov a Nemcov a poukazoval na stav spoločnosti, ktorá sa ešte ani nestihla...» pokračovať v čítaní