Choreografka Marta Poláková vytvorila spoločne so študentmi Katedry tanečnej tvorby performance Zem, v ktorej chcela poukázať na spojenie pôdy a tanečníka. Aby toto spojenie bolo pevnejšie, využila takzvanú Labanovu techniku tanca. Tanečníci tak museli reagovať aj na najmenšie vibrovanie a pohyb svojho kolegu. Táto reakcia sa premietla do ďalšieho pohybu a vznikla celková choreografia. Základnú myšlienku prepojenia pôdy a tanečníka podporili aj kostýmy, ktoré sa niesli v zemitých farbách. Tanečníci svojimi ladnými krokmi vytvárali rytmus, hudba bola redukovaná na minimum. Ak však zaznela, tak pripomínala radosť, mladosť, jarnú prírodu, ktorá sa prebúdza a nadobúda novú silu.  Prítomnosťou hudby predstavenie získalo dynamiku. Poláková v Zemi strieda statickosť a dynamickosť a vytvára cyklus pripomínajúci prírodu. Peformance Zem by však mohla mať aj druhotnú sociálnu interpretáciu. Jednotliví tanečníci mali svoje sóla, pri ktorých sa vymanili...» pokračovať v čítaní