Koľko rečí vieš, toľkokrát si robotom

vedátorVeda v divadleŠtúdio 12Dominika Dudášová

Ako absolventka logopédie, ktorá si prešla lingvistikou, som si nemohla nechať ujsť štvrtý diel Vedy v divadle. Keby som bola v logopedickej praxi, pravdepodobne by som zaujala pomerne skeptický, ba dokonca kritický postoj voči nahrádzaniu logopedickej terapie robotmi. Neustále by som zdôrazňovala, že ľudský kontakt je nevyhnutný a robot môže narobiť viac škody ako úžitku. Nie som logopedičkou v praxi, no som študentkou divadelnej vedy, a preto som si dovolila pozrieť sa na problematiku spájania lingvistiky a robotiky čisto (ne)zainteresovaným pohľadom budúceho divadelného kritika. Môj Facebook ma pozná tak dobre, že mi automaticky ponúka udalosti, ktoré ma môžu zaujímať. Nebolo to inak ani v prípade tohto dielu Vedy v divadle. Skrátka, prišlo upozornenie a ja som sa automaticky „interestla“. Neskôr som sa k udalosti vrátila, aby som zistila tému. A moje logopedické ja zaplesalo. Spojenie lingvistiky, robotiky a divadla je jednoznačne to, čo chcem vidieť a zažiť. A navyše, pri Vede v...» pokračovať v čítaní

Na Slnku má sídlo Boh

externýŠtúdio 12Bytie 2Dominika Dudášová

Štúdio 12 zaradilo do svojho repertoáru inscenáciu hry súčasného ruského dramatika Ivana Vyrypajeva Bytie 2. Réžie sa ujala Petra Fornayová a dramaturgicky inscenáciu spracoval Ján Šimko. V úlohe Boha – psychiatra a Ivana Vyrypajeva sa predstavil Vlado Zboroň, pani Lótovú – Antoninu Velikánovú hrala Heidi Šinková.  V úvode inscenácie sa stretávame s Ivanom Vyrypajevom (Vlado Zboroň) a s psychiatrickou pacientkou Antoninou Velikánovou (Heidi Šinková). Antonina je autorkou textu, ktorý sa bude v nasledujúcich chvíľach odohrávať pred zrakmi divákov. Hru poslala dramatikovi prostredníctvom svojho psychiatra s dodatkom, že jej nezáleží na tom, ako hru upraví – či už ju skráti alebo doplní. Je predsa obyčajná učiteľka matematiky a s písaním divadelných hier nemá nič spoločné. Dôležitá je aj informácia, že Velikánová trpí akútnou schizofréniou. Dramatik sa rozhodol text doplniť o kuplety a listy, ktoré si s Velikánovou vymenil.  A ona...» pokračovať v čítaní

Pod(enky)obnosť medzi nami

recenzorexternýŠtúdio 12PodenkyTamara Vajdíková

Všetci predsa dospievame inak. Niekto rýchlejšie, niekto pomalšie a niekto možno (nielen) naoko nedospeje nikdy. Tieto myšlienky mi prichádzali na rozum, keď som jedno ráno rozmýšľala o súrodeneckom vzťahu mňa a môjho brata. Boli sme vždy takí rozdielni, či sa to stalo až teraz? Napadlo mi to práve v súvislosti s performance, ktorú som nedávno predtým videla v Štúdiu 12. V nej tvorcovia (Alexandra Rychtarčíková a Max Sobek), zastúpení jediným aktérom, profesorom Tobiášom, tvrdili, že je naše dospievanie rovnako uniformované, ako pri dospievaní podenky – teda jednodňového hmyzu. A skutočne, čosi pravdy na tom naozaj je. Ľudské dospievanie sa naozaj dá rozdeliť do niekoľkých častí. Ak by sme však chceli tvrdiť, že to u všetkých prebieha rovnako, pravdepodobne by sme sa veľmi mýlili. Naše osobnosti sú skratka príliš zložité na to, aby nás mohli prirovnať k akémusi jednodňovému hmyzu. Veď by sme sa na to predsa mohli aj uraziť! Alebo nie? Je to naozaj pravda? Sme takí zložití, že sme až...» pokračovať v čítaní

Ach, tie roky osemdesiate!

diskusiaŠtúdio 12Laura Barancová

V Štúdiu 12 sa 15. októbra o 19:00 opäť uskutoční už 3. pokračovanie diskusných večerov, počas ktorých môžeme uvažovať a možno aj nostalgicky sa obzrieť za našou divadelnou históriou a pripomenúť si osobnosti a fenomény, ktoré boli jej neodeliteľnou súčasťou. Tentokrát sa pozrieme späť na obdobie, ktoré je významné ako obdobie budovania demokracie v našej krajine, na roky pred pádom totalitného režimu, na tie roky osemdesiate. Tešiť sa môžeme na herečku Emíliu Vášaryovú, dlhoročnú členku Činohry Slovenského národného divadla, ktorá v 80. rokoch stvárnila svoje ikonické divadelné a filmové postavy a spolupracovala s poprednými divadelnými či filmovými režisérmi. Dramaturgičku a herečku Darinu Abrahámovú, pre ktorú je obdobie 80. rokov obdobím aj jej prvých krokov do profesionálneho divadelného sveta. Dramatika a režiséra Viliama Klimáčka, ktorý v tomto čase opustil lekárske prostredie a založením dnes už známeho Divadla GunaGu sa vydal na svoju divadelnú cestu. Taktiež na Mateja...» pokračovať v čítaní

Hrať sa a vymýšľať si

externýNeveraŠtúdio 12Ingmar BergmanTamara Vajdíková

Minulý kalendárny rok svetom, a najmä Slovenskom, obiehalo slovné spojenie „osmičkové roky“. Týkalo sa to hlavne okrúhlych výročí konca prvej svetovej vojny či začiatku normalizácie. Pre filmárov a umelcov však znamenal tento rok ešte čosi viac. Štrnásteho júla pred sto rokmi sa totiž narodila jedna z najväčších postáv svetového filmu vôbec. V znamení osmičiek sa teda v minulom roku umelci venovali aj Bergmanovi.   Meno Ingmara Bergmana, švédskeho filmára, je vo svete známe. Tento výnimočný autor počas svojho života vytvoril veľké množstvo scenárov a mnoho snímkov aj zrežíroval. Jeho najznámejšie diela, ako napríklad Persona (1966), Šepoty a výkriky (1972), či Fanny a Alexander (1982), žali úspechy a zbierali ocenenia. V minulom roku sme mali možnosť nazrieť do tvorby tohto autora na rôznych udalostiach súvisiacich s ním. Za vznikom mnohých podujatí spojených s ním stojí najmä Kabinet audiovizuálnych umení (KADU). Vďaka tomu...» pokračovať v čítaní

Sören Kierkegaard ako človek spoznateľne-nespoznateľný

externýMário DrgoňaSøren KierkegaardŠtúdio 12Mliečne zubyTatiana Kubáňová

Sören Kierkegaard vyslovil o sebe vetu: ,,Sám pre seba som najväčšou záhadou‘‘, čím o sebe aspoň v stručnosti vyjadril, kam bude smerovať jeho filozofia. Z diel vyžaruje úzkosť ako základný a nosný stav duše, ktorý sa autor snaží zachytiť, opísať a preniesť na čitateľa. Vo svojej filozofii vytvára tri etické typy: estetický, mravný a religiózny. Každý obsahuje časový horizont, pre estetický typ je to okamžik, pre mravný typ jeden ľudský život a pre religiózny – večnosť. Tvrdí, že v odhodlaní dokážeme urobiť skok. Teda; estetický typ si začne uvedomovať, že všetko čo mohol zažiť, zažil a už ho viac nič nenapÍňa, pokiaľ nespozná hodnoty. No i mravný typ si uvedomí, že je niečo viac ako hodnota a niečo viac ako človek, a to je Boh. Sören prichádza k poznaniu, že všetko, k čomu človek smeruje, je Boh. Kierkegaard je považovaný za zakladateľa existencializmu v oblasti literatúry a filozofie. Ako filozof ovplyvnil ďalšie množstvo...» pokračovať v čítaní

Pointa skrytá v kufríku…

externýŠtúdio 12MarsRomana Srncová

Je Mars naozaj na dosah? Aj keď sú od roku 1972 na Mars vysielané sondy rôznych svetových veľmocí, mnoho ľudí ani len netuší o projekte Mars One, ktorý má za cieľ založiť trvalé ľudské osídlenie na Marse. Inšpirácia touto misiou, alebo vidinou toho, čo bude, keď bude, sa odzrkadľuje v inscenácii Samuela Chovanca. Prostredníctvom nových technológii odhaľuje svoj Mars. Ale aj to, ako to na ňom (ne)funguje. Dramatický text Samuela Chovanca Mars inšpirovaný projektom Mars One sa prioritne zameriava na štyroch vybraných kandidátov, ktorých po „náročnom“ školení vyšlú na Mars. Hneď v úvode Chovancovej inscenácie vystupuje aj postava G-mana, známa z počítačovej hry Half-Life, ktorá nie je pre diváka zreteľne čitateľná. Jeho funkcia v hre taktiež nie je úplne zrejmá. Pre G-mana je typický čierny oblek, čierny kufrík, má tajomnú povahu, identitu a nevysvetliteľné motivácie. Vystupuje ako supervízor, má zvláštne správanie a schopnosti nad rámec normálnych ľudí....» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03
04
05 06
07 08 09 10 11 12 13
14
15
16 17 18 19 20
21 22 23 24 25
26
27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com