Som študentom divadelnej réžie (činohernej) v treťom ročníku. Na Bakchantkách som bol z čistého záujmu, vždy sa teším, čím nás bábkari prekvapia, škoda, že nie je väčšie prepojenie medzi jednotlivými katedrami. Tento ,,úvod” píšem hlavne kvôli tomu, aby moje subjektívne názory neboli brané ako recenzia, ale ako postreh diváka. Euripidove Bakchantky som pred tým poznal len podľa názvu. Hru som nečítal, áno, hanbím sa. Smerujem ale k samotnej inscenácii. Napriek mojej neznalosti predlohy bola inscenácia čitateľná, až som sa miestami pýtal, či tam toho nie je viac. Mladé tvorkyne si vzali Euripidovu tragédiu ako predlohu, čo mohli upresniť v názve inscenácie, keďže odklon od pôvodnej hry bol výrazný. Na začiatku nám bol rozdaný list písaný matkou, venovaný dcére, v obálke so znakom Slovenskej republiky. Bola presne taká, akú dostávame pri štátnych voľbách, s tým rozdielom, že na nej bolo napísané ,,Pre Teba”. Hneď som sa potešil, že inscenácia bude zameraná na politickú situáciu,...» pokračovať v čítaní