Vianoce už prišli a hľadisko prázdne

glosaJakub Molnár

Vianoce! Približný počet výsledkov desať miliónov za pol sekundy. Návod na duchovnú prípravu, punč, medovníky, nákupný ošiaľ, orange reklamy, Čekovský v čapici, Popoluška, koláče, nedostatok kuchynskej soli na chodníkoch, Popoluška, pesimistická váha, rozbitá guľa, cholesterol, ďalšia Popoluška, O2 reklamy, Čekovský bez čapice, tukové vankúšiky, dodatočné nákupy, rozšírený komunikačný protokol so zvonmi (skr. jingle bells)…potom sa čudujme, že v týchto dňoch nieto divákov!  Výrobcovia alkoholu to pochopili. Vianoce sú vynikajúcou príležitosťou povedať niekomu, čo mu už dlho chcete povedať. Zo srdca. Napríklad: „vráť mi kľúče od bytu“ alebo „moja mama varí lepšie, ako tvoja“. Isteže, je tu priestor aj pre pozitívne reakcie, ale na tie predsa vymedzený čas, ako sú tri vianočné dni, nepotrebujeme. Alebo som naivný? To mi pripomína dánsky súbor Slnečný voz. Okostýmovaní performeri za Santa Clausa vošli do obchodného domu v Kodani, kde bolo ďalších pár desiatok bradatých...» pokračovať v čítaní

Je nutné ostať ticho?

Juraj VáhTichoBibiána ŠvecováJakub Molnár

V minulej sezóne siahol Maximilián Sobek po staršom a zdanlivo takmer zabudnutom dramatickom texte a so študentmi Katedry herectva inscenoval Ticho Juraja Váha.     Vojna, transporty Židov do koncentračných táborov, ľudská naivita či zaslepenosť sú v texte situačne zhutnené do domu rodiny nemeckého úradníka, ktorá v kontraste s okolitými hrôzami druhej svetovej vojny predstavuje zdanlivý pokoj a idylickosť. Mladý utečenec židovského pôvodu Spiegel príde do tohto domu a snaží sa svojho bývalého spolužiaka Adama presvedčiť o reálnosti plynových komôr, dennodennom spaľovaní mŕtvol, medzi ktoré sa dostali aj Spiegelovi rodičia. Ambivalentný názor na jeho príbeh stelesňuje spočiatku Adam, no predovšetkým jeho otec, pre ktorého sú Spiegelove svedectvá skrátka nepochopiteľné a neprípustné. Inscenácia dáva do popredia práve stret týchto svetov, kedy príjemnú atmosféru preruší príchod utečenca z koncentračného tábora,...» pokračovať v čítaní

O režisérovi bez režiséra (+ divákov)

KADU 2017adaptácieOelhoffenTrierJakub Molnár

Je zvláštne, že keď sa naskytne celkom jedinečná možnosť spoznať aj iné metódy, ako tú od Konstantína Sergejeviča, je účasť na takomto podujatí mierne povedané biedna. O vzájomných vplyvoch divadla a filmu už dlho niet pochýb. Úspešných praktikov však stále nie je veľa. Je to dôsledok nebadateľnej účasti študentov na konferenciách, prednáškach a špeciálnych podujatiach? Možno. Dokonca ani silno marketingový názov Text2Obraz sa nezmohol na viac, ako na pár študentov z Filmovej fakulty. Pritom sa na seminári KADU mohli študenti (ale i široká verejnosť) dozvedieť čosi o tvorivom písaní pre divadlo a film a o divadelných a filmových adaptáciách. Seminár otvorila doktorandka divadelných štúdií Martina Mašlárová, ktorá prezentovala film Hosť francúzskeho režiséra Davida Oelhoffena. Ide o adaptáciu poviedky Alberta Camusa. Vrelo odporúčam! Nasledujúca diskusia o dánskom filmovom režisérovi Larsovi von Trierovi vo mne zanechala celkom...» pokračovať v čítaní

glosasúčasné divadloJakub Molnár

Takýto strohý priestor by si žiadal komplexnejšie načrtnutie problematiky, ale akokoľvek by som chcel rozprávať o niečom, stále by ma to viedlo k ničomu. O ničom budem teda prirodzene rozprávať o niečo dlhšie, ako o niečom, pretože aj keď sa idem vyjadriť k ničomu (a to vopred ubezpečujem, že ako kritik o tom neviem vôbec nič), bolo by nanajvýš nezodpovedné, keby každý zmĺkol a ostal ticho. To by sme nevedeli ani to nič! Ach, to mi pripomína, že už sme za polovicou mojej hypotézy. Prejdem teda k pointe. Vizualita divadelného maestra je vskutku kvintesencia slobody umenia. Už vôbec nie je relevantný výsledný produkt, ale ako sa prezentuje jeho tvorca. Nosenie režisérskeho šálu zažíva svoj zlatý vek!» pokračovať v čítaní

Divadelná kritika oslavuje

Divadelná kritika oslavujeJakub Molnár

Priznám sa, na klávesnici som márne hľadal dnes už ikonické písmeno „ø“. V marcovom čísle jediného divadelného časopisu svojho druhu na Slovensku však už bolo použité, ak nerátame anglické špeciály, presne po stýkrát. Mesačník kød oslavoval svoje desiate narodeniny a tomuto výnimočnému výročiu zasvetil aj symbolický deň, presne 27. marca – v Svetový deň divadla. Redakcia v spolupráci s Divadelným ústavom a Štúdiom 12 pripravila zaujímavý program.  V predajni PROSPERO ste si vďaka tejto príležitosti mohli kúpiť vybrané publikácie s 27% zľavou. Oslavy desaťročnice sa konali v priestoroch Štúdia 12, ktoré bolo vďaka Dáši Krištofovičovej, vyzdobené starými číslami kød-u. Programom sprevádzal známy stand-up komik a glosátor Samo Trnka, ktorý svojím príznačným a charakteristickým ostrým humorom vytvoril pár pikantných momentov, no jeho žoviálny prístup k divadlu a redakcii kød-u vyvolával úsmev na tvári. Od všeobecných otázok...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02 03 04
05 06 07 08 09 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24
26 27 28  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com