Hlavne „netlačiť na pílu“

rozhovorrežisérŠtefan BielikJakub Molnár

Kvalitného humoru je niekedy ako šafranu. Často je nahrádzaný plytkými výsmeškami s absenciou výraznejších estetických kritérií. Je preto potešujúce, že v dnešnej „tekutej modernite“ či pre niekoho „ére prázdnoty“ sa objavujú mladí tvorcovia, ktorí o humore zmýšľajú aj trochu inak. K nim určite patrí aj poslucháč absolventského ročníka réžie na Divadelnej fakulte VŠMU Štefan Bielik. Tvoj režijný prístup smeruje k hravému, miestami sarkastickému humoru. Čo ťa najviac fascinuje a oslovuje na „kultúre smiechu“? Na humore ako takom ma zaujíma predovšetkým jeho citlivosť, od ktorej závisí pozornosť a názor prijímateľa, a zároveň škála farieb, ktorou oplýva. Súčasný humor už nemôžeme vnímať ako „pozostatok karnevalizácie“ alebo iba ako nejakú grotesku. Práve evolučný vývoj nášho umeleckého chápania vetví humor do mnohých foriem, ktoré sú podmienené témou, spoločnosťou, miestom, politikou... Veľa filozofov, kulturológov, divadelných teoretikov sa zaoberá významom...» pokračovať v čítaní

Terapeutická hodinka v Labe

chatBård BreienKurz negatívneho mysleniaLabJakub MolnárMartina Mašlárová

Ahoj, videl som ťa na Kurze negatívneho myslenia. Čo na to vravíš? A pokojne bez cenzúry, ako DVTV. Ja som fanúšička, podľa mňa naozaj vydarená inscenácia. Súhlasím, ale z môjho pohľadu by som asi doplnil podvetu, že v kontexte tohto ročníka bola naozaj vydarená. Ale aj všeobecne má svoje kvality (u mňa dominujú určite tie myšlienkové). Akože vtip s pomarančom bol fakt cool. Pravda, kontexty je dôležité brať do úvahy. Myslím, že herecky to bol výrazný posun. Konečne. A v kontexte ostatných školských inscenácií tiež slušné. Poslala by som to na nejaký festival bez hanby. Jednoznačne, herecky sa počúvali, navzájom javiskovo rešpektovali, zbytočne nevyčnievali. To štronzo malo niečo do seba, hoci princíp štronza by som neodporúčal už veľmi ani ochotníkom, ale tu bol super. Príjemne mi to asociovalo film Nedotknuteľní. Už vidím ten titulok: “vozičkári” idú na Zlomvaz. Nedotknuteľných by mohol niekto tiež spraviť a mohlo by to ísť na Dotyky. A keby títo išli na Encounter... v rámci...» pokračovať v čítaní

Odkladajme si zo školy na horšie časy

rozhovorpedagógRastislav BallekJakub Molnár

Rastislav Ballek (1971) študoval sociológiu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr absolvoval aj divadelnú réžiu na našej škole. Už školskými réžiami a dramatizáciami slovenskej klasiky si získal popularitu a ohlas doma i v zahraničí (Odchod z Bratislavy, Podivíni). Odvtedy vytvoril množstvo pozoruhodných a oceňovaných inscenácií. V súčasnosti spolupracuje s mnohými slovenskými i českými divadlami a od tohto akademického roka pôsobí na VŠMU aj ako pedagóg. Ako si spomínate na Váš prvý kontakt s VŠMU a Vašu prvú študentskú réžiu? VŠMU mala po roku 1989 povesť miesta, kde sa sústreďujú slobodní ľudia. Spojenie umeleckej tvorivosti a občianskej odvahy symbolizovalo étos Nežnej revolúcie a pre našu generáciu to bolo aj poslanie divadla, umenia, kultúry vôbec. To ma priťahovalo. Na svoju prvú školskú réžiu sa už, našťastie, nepamätám, ale pamätám sa, ako ma ohúrili talent a nápaditosť mojich spolužiakov – Jana Štrbáka,...» pokračovať v čítaní

Spoznať cudzinca v sebe samom

zahraničieJAMURolland SchimmelpfennigZlatý drakJakub Molnár

V československom divadelnom kontexte možno badať čoraz častejšie inscenovanie súčasnej drámy. Roland Schimmelpfennig patrí medzi najuvádzanejších súčasných germánskych dramatikov (len v Nemecku uviedli od roku 2000 až 26 jeho dramatických textov) a ani v našich končinách už nie je úplne neznámy (na Slovensku doteraz vzniklo celkom 8 inscenácií). Príjemne však prekvapí, že naštudovať jeho hru Zlatý drak sa rozhodli na akademickej pôde, konkrétne študenti absolventského ročníka na JAMU v Brne. Zatiaľ čo českí diváci mohli spomínanú hru okrem scénického čítania vo Východočeskom divadle v Pardubiciach vidieť aj v Činohernom štúdiu a v uhorskohradišskom Slováckom divadle, na Slovensku doteraz inscenoval Zlatého draka len Svetozár Sprušanský v Divadle Andreja Bagara v Nitre v roku 2014. V texte (a aj v brnianskej inscenácii) nachádzame množstvo tematických línií, primárny je však motív globalizovaného sveta, v ktorom rozhodnutie...» pokračovať v čítaní

Spojíme sa, až keď príde katastrofa (?) alebo Svetový deň bábkového divadla

#Niejenamtojednoreportperformanciaangažované divadloSpoluJakub Molnár

Vianoce už prišli a hľadisko prázdne

glosaJakub Molnár

Vianoce! Približný počet výsledkov desať miliónov za pol sekundy. Návod na duchovnú prípravu, punč, medovníky, nákupný ošiaľ, orange reklamy, Čekovský v čapici, Popoluška, koláče, nedostatok kuchynskej soli na chodníkoch, Popoluška, pesimistická váha, rozbitá guľa, cholesterol, ďalšia Popoluška, O2 reklamy, Čekovský bez čapice, tukové vankúšiky, dodatočné nákupy, rozšírený komunikačný protokol so zvonmi (skr. jingle bells)…potom sa čudujme, že v týchto dňoch nieto divákov!  Výrobcovia alkoholu to pochopili. Vianoce sú vynikajúcou príležitosťou povedať niekomu, čo mu už dlho chcete povedať. Zo srdca. Napríklad: „vráť mi kľúče od bytu“ alebo „moja mama varí lepšie, ako tvoja“. Isteže, je tu priestor aj pre pozitívne reakcie, ale na tie predsa vymedzený čas, ako sú tri vianočné dni, nepotrebujeme. Alebo som naivný? To mi pripomína dánsky súbor Slnečný voz. Okostýmovaní performeri za Santa Clausa vošli do obchodného domu v Kodani, kde bolo ďalších pár desiatok bradatých...» pokračovať v čítaní

Je nutné ostať ticho?

Juraj VáhTichoBibiána ŠvecováJakub Molnár

V minulej sezóne siahol Maximilián Sobek po staršom a zdanlivo takmer zabudnutom dramatickom texte a so študentmi Katedry herectva inscenoval Ticho Juraja Váha.     Vojna, transporty Židov do koncentračných táborov, ľudská naivita či zaslepenosť sú v texte situačne zhutnené do domu rodiny nemeckého úradníka, ktorá v kontraste s okolitými hrôzami druhej svetovej vojny predstavuje zdanlivý pokoj a idylickosť. Mladý utečenec židovského pôvodu Spiegel príde do tohto domu a snaží sa svojho bývalého spolužiaka Adama presvedčiť o reálnosti plynových komôr, dennodennom spaľovaní mŕtvol, medzi ktoré sa dostali aj Spiegelovi rodičia. Ambivalentný názor na jeho príbeh stelesňuje spočiatku Adam, no predovšetkým jeho otec, pre ktorého sú Spiegelove svedectvá skrátka nepochopiteľné a neprípustné. Inscenácia dáva do popredia práve stret týchto svetov, kedy príjemnú atmosféru preruší príchod utečenca z koncentračného tábora,...» pokračovať v čítaní

O režisérovi bez režiséra (+ divákov)

KADU 2017adaptácieOelhoffenTrierJakub Molnár

Je zvláštne, že keď sa naskytne celkom jedinečná možnosť spoznať aj iné metódy, ako tú od Konstantína Sergejeviča, je účasť na takomto podujatí mierne povedané biedna. O vzájomných vplyvoch divadla a filmu už dlho niet pochýb. Úspešných praktikov však stále nie je veľa. Je to dôsledok nebadateľnej účasti študentov na konferenciách, prednáškach a špeciálnych podujatiach? Možno. Dokonca ani silno marketingový názov Text2Obraz sa nezmohol na viac, ako na pár študentov z Filmovej fakulty. Pritom sa na seminári KADU mohli študenti (ale i široká verejnosť) dozvedieť čosi o tvorivom písaní pre divadlo a film a o divadelných a filmových adaptáciách. Seminár otvorila doktorandka divadelných štúdií Martina Mašlárová, ktorá prezentovala film Hosť francúzskeho režiséra Davida Oelhoffena. Ide o adaptáciu poviedky Alberta Camusa. Vrelo odporúčam! Nasledujúca diskusia o dánskom filmovom režisérovi Larsovi von Trierovi vo mne zanechala celkom...» pokračovať v čítaní

glosasúčasné divadloJakub Molnár

Takýto strohý priestor by si žiadal komplexnejšie načrtnutie problematiky, ale akokoľvek by som chcel rozprávať o niečom, stále by ma to viedlo k ničomu. O ničom budem teda prirodzene rozprávať o niečo dlhšie, ako o niečom, pretože aj keď sa idem vyjadriť k ničomu (a to vopred ubezpečujem, že ako kritik o tom neviem vôbec nič), bolo by nanajvýš nezodpovedné, keby každý zmĺkol a ostal ticho. To by sme nevedeli ani to nič! Ach, to mi pripomína, že už sme za polovicou mojej hypotézy. Prejdem teda k pointe. Vizualita divadelného maestra je vskutku kvintesencia slobody umenia. Už vôbec nie je relevantný výsledný produkt, ale ako sa prezentuje jeho tvorca. Nosenie režisérskeho šálu zažíva svoj zlatý vek!» pokračovať v čítaní

Autor na javisko!

autorská tvorbamladí autorirozhlasJakub Molnár

Pripravovaný projekt sa snaží umožniť mladým autorom realizovať svoje texty. Materiálom budú ucelené mikrohry realizované prostredníctvom rozhlasu RTVS, v rámci cyklu Fórum mladých autorov IV. Tie študenti vytvorili v tandemoch − autor (v rámci seminárov autorského písania) a zvukár (v rámci nahrávania, postprodukcie). Inscenovanie autorských textov sa bude niesť v duchu odhaľovania procesu tvorby rozhlasovej hry. Okrem teoretických pasáží, kde sa divák bude môcť oboznámiť s tým, ako vzniká text, ako autor pracuje s témou, ako sa obsadzujú herci, nahráva v štúdiu, vznikajú rôzne pripomienky a nápady zvukára a režiséra, bude divák môcť vidieť a vypočuť si jednotlivé ukážky autorských prác. Niektoré zaznejú formou scénického čítania, v iných bude text konfrontovaný s nahrávkou a iné budú inscenované. Záver prinesie ukážku, ktorá spomínané javy celého procesu tvorby prepojí. Projekt by mohol byť príkladom pre ďalšie formy realizácie tvorby mladých autorov. Projekt...» pokračovať v čítaní

iniciátor
01 02 03 04 05 06 07
08 09 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com