„Ak dokážeme farby vnímať, je to pre mňa signál, že citlivosť v našom vnímaní ešte svoje miesto má“

dramátorv skratke s KatkourozhovorZáhradaVeronika TrokšiarováKatarína Krokošová

Vône, farby, pohoda a výnimočná atmosféra. To všetko mi napadne pri pomyslení na záhradu. Branko Ćopić je autorom nádherne citlivej knihy o detstve, radosti zo života, no predovšetkým o fantázii, ktorú má každý z nás inú a práve v tom je naša jedinečnosť, naše bohatstvo. Tento text je pre mňa synonymom hlbokého nádychu, po ktorom otvoríme oči a pohneme sa vpred. Ale zmenení priamo v srdci. Knihu Branka Ćopića Záhrada slezovej farby sa rozhodli zdramatizovať študentky štvrtého ročníka Zarina Hozdić a Veronika Trokšiarová. S Veronikou sme si spoločne zaspomínali na detstvo a odhalili aj výnimočnosť tohto nádherného textu. Práve som si prečítala Záhradu a musím povedať, že ide o nádherný, veľmi jemný, osobitý text, ktorý v dnešnej drsnej a uponáhľanej dobe, nie je pre každého. Nie každý má dostatok času, aby si naplno vychutnal jeho poetickosť a mohol popustiť uzdu svojej vlastnej fantázie (tento motív mi pripomenul Annu zo Zeleného...» pokračovať v čítaní

Koronátor I.

koronátoronline výučbadivadloonlineKarol MišovicKatarína Krokošová

Koronátor pedagogický Mgr. art. Karol Mišovic, PhD. KDŠ Ako prežívate karanténu? Spočiatku som si myslel, že budem mať neúmerne veľa času na čítanie kníh a časopisov/pozeranie filmov a televíznych inscenácií, ktoré som celé mesiace, ak nie aj roky, odkladal a hlavne ešte pred Veľkou nocou sám sebe vyhlásim generálne upratovanie celého bytu. Pravda je taká, že som svoje ambície naplnil len minimálne. Práca na novej štúdii, dodatočné písanie recenzií, korektúry niekoľkých starších textov, príprava krátkych edukačných prednášok pre nitriansky DAB, ranné live streamové sledovanie kŕmenia zvierat v nemeckých, holandských a dánskych zoo a najmä online výučba mi zaberajú celé dni a tak sa niekedy ani nenazdám a už je večer, kedy skypujem s priateľmi alebo pozerám online záznamy z nemeckých, anglických a niektorých (dosiaľ nevidených) slovenských divadelných inscenácií. A zrazu je tu noc. A o pár hodín ďalšie ráno a cyklus sa opakuje. No a ten prach... stále ostáva neutretý. Rady a...» pokračovať v čítaní

„V daný moment som chcela hovoriť Melisin príbeh“

dramátorv skratke s KatkourozhovorTovarMichaela HriňováKatarína Krokošová

Premiéra inscenácie Tovar sa mala konať v piatok trinásteho. Text Tatiany Melasovej zdramatizovali študentky divadelnej dramaturgie a dramatickej tvorby Martina Havierová a Michaela Hriňová, pričom Miška je aj režisérkou inscenácie. Predpoveď nešťastia spojená s piatkom trinásteho sa však v prípade tejto inscenácie aj naozaj naplnila, pretože premiéra sa pre koronavírus zrušila. Prvá otázka sa týka výberu textu. Pri čítaní som mala pocit, že je celkom obyčajný. Jeho dominantou nie je ani jazyk, akým je napísaný, no ani dej, ktorý je pomerne ľahko predvídateľný. Prekvapilo ma, že kniha Tatiany Melasovej má na internete celkom pozitívne recenzie. Tak v čom je podľa teba sila tohto textu? Ja som knihu prvýkrát čítala ešte na strednej a keď prišla otázka, čo by sme chceli inscenovať, hneď mi napadla dramatizácia knihy Tovar. Už na strednej vo mne zanechala silné emócie a pocit hnusu. Mne išlo hlavne o reálnosť toho všetkého. Keď človek číta napríklad My deti zo...» pokračovať v čítaní

V skratke s Katkou o Vianočných impresiách

koncertDvoranaVianočné impresieKatarína Krokošová

V Koncertnej sieni  Dvorana Vysokej školy múzických umení sa v decembri konal koncert Vianočné impresie. Podujatia som sa zúčastnila pre môj osobný záujem, ale aj preto, že v redakcii školského časopisu Reflektor dbáme na prepojenie jednotlivých fakúlt a katedier našej školy. Koncert bol na veľmi dobrej úrovni, najmä pokiaľ ide o inštrumentálne prevedenia. Tie vokálne mali svoje rezervy (napr. práca s dychom). Nápad obsadiť pedagógov i študentov bol síce, vzhľadom na prichádzajúce vianočné obdobie, pekný, no jednotlivých účinkujúcich výrazne kvalitatívne diferencoval. Podľa môjho názoru koncert nebol určený širokej verejnosti, ale skôr odborníkom a ľuďom, ktorí sa venujú umeniu. Katarína Krokošová, 1. Mgr. KDŠ» pokračovať v čítaní

„Rozprávky sú tiež ozajstná literatúra”

dramátorv skratke s KatkourozhovorZo života dážďoviekBrian BrestovanskýKatarína Krokošová

Brian Brestovanský je študent štvrtého ročníka divadelnej dramaturgie a dramatickej tvorby. V minulých sezónach spolupracoval na inscenáciách Žart a Samovražda v b-mol. V aktuálnej divadelnej sezóne 2019/2020 sa dramaturgicky podieľal na inscenácii hry Zo života dážďoviek, ktorej autorom je švédsky dramatik Per Olov Enquist. Prečo ste si vybrali práve text Zo života dážďoviek? Výber hry bol tentoraz na režisérovi Patrikovi Samohýlovi, ktorý chcel prostredníctvom tohto textu tlmočiť svoje pocity. Tie súvisia najmä s dnešnými mladými ľuďmi, dvadsiatnikmi, ktorí sa cítia byť vyprahnutí a márni. Ja však ako dramaturg môžem doplniť, že je to najmä o tom, aby každý zostal originálom a prijímal svoj život aj s bolesťami. Môj dramaturgický zástoj spočíval najmä v úprave textu, rozoberaní jednotlivých tém a tiež v živej a plodnej diskusii s hercami. Mňa osobne tento text zaujal, pretože si myslím, že sa vymyká z aktuálneho repertoára Labu svojimi témami, ale aj spôsobom, akým je napísaný....» pokračovať v čítaní

Domov bez pevných základov

recenzorŠtúdio 1autorský projektDOMOV.yKatarína Krokošová

Autorský projekt študentov Katedry bábkarskej tvorby DOMOV.y je zložený z niekoľkých samostatných autorských projektov, oddelených obsahovo (tým, ako performeri vnímajú tému domova a rodiny a tiež ich osobnosťami), ale aj formálne (prestavby scény či svetelný dizajn). Jednotlivé autorské projekty spája najmä téma. Tá je sama osebe intímna a v podobnom duchu sa nesú aj celé DOMOV. y, čo ale v niektorých prípadoch vedie k nezrozumiteľnosti. Intimita zvolenej témy sa pretavuje aj do bulletinu, ktorý celkovému vnímaniu autorského projektu veľmi nepomáha. Zaujme už samotné písanie názvu inscenácie. Názov DOMOV.y núti čitateľa vnímať slovo DOMOV ako nejaký názov alebo značku. Nabáda na to najmä písanie slova veľkými písmenami a pridanie koncovky malým písmenom. Vyvoláva to pocit zovšeobecňovania domova na jeden konkrétny DOMOV. Zároveň veľké písmená pridávajú slovu váhu. Koncovka „y“ ale upozorňuje na možnosť rôznych variácií domovov. Bulletin obsahuje aj krátke vyjadrenia...» pokračovať v čítaní

„Menej hovoriť a viac počúvať“

dramátorv skratke s KatkourozhovorKateřina QuisováKatarína Krokošová

Kateřina Quisová je študentka tretieho ročníka v študijnom programe divadelná dramaturgia a dramatická tvorba na VŠMU. Momentálne sa v repertoári študentského Divadla Lab nachádza inscenácia hry Lebensraum, ktorú režírovala. Rozprávali sme sa o živote na škole, divadelnej kritike, ale najmä o dráme Israela Horovitza, ktorá bola u nás uvedená po prvýkrát. Hra Israela Horovitza Lebensraum odkrýva niekoľko veľmi dôležitých a vážnych tém, ktoré sú aktuálne dnes, ale myslím si, že budú aktuálne navždy. Napríklad témy domova, vlastnej identity, vzdoru mladej generácie voči staršej alebo ovplyvňovanie jednotlivca masou. Osobne však mám pocit, že súčasné repertoáre divadiel sú presýtené náročnými témami a tiež príliš ťaživými interpretáciami hier. Myslím si, že z dlhodobého hľadiska to môže viesť k postupnej strate divákov, ktorí sa budú brániť snahe formovať ich takýmto jednostranným, obávam sa, že až neprijateľným spôsobom. Čím teba oslovila práve táto hra? Súhlasím s...» pokračovať v čítaní

„Malými krokmi sa dajú začať aj veľké zmeny“

dramátorv skratke s KatkourozhovorNikoleta TužinskáKatarína Krokošová

Nikoleta Tužinská je študentka druhého magisterského ročníka odboru divadelná dramaturgia a dramatická tvorba. Rozprávali sme sa o škole, budúcnosti, o autorskom písaní aj o potrebe divadelnej kritiky. Na ktorých inscenáciách si sa počas svojho štúdia už podieľala? Inscenácie boli v podstate tri – Kazimír a Karolína, na ktorej spolupracoval celý náš ročník, potom Belehradská trilógia, kam ma oslovili najprv ako prekladateľku a neskôr som sa pridala aj k dramaturgii. No a potom minuloročná inscenácia R.U.R. Momentálne pracuješ na autorskom texte. Prečo si sa rozhodla pre takúto formu vyjadrenia? Napísanie autorského textu na pôde školy bol už dlhšie môj cieľ, keďže je to jedinečná príležitosť vyskúšať si, ako to celé funguje. Okrem toho to bola pre mňa najschodnejšia cesta, ako sa venovať téme vojny v Bosne. Prečo si sa chcela venovať práve tejto téme? Už dlhodobo sa zaujímam o krajiny bývalej Juhoslávie a s tým sa spája aj ich história a nedávna vojna. Je to niečo, o čom všetci...» pokračovať v čítaní

Hľadám odpoveď

glosaDotyky a spojeniafestivalKatarína Krokošová

Martinský divadelný festival Dotyky a spojenia ponúka každoročne prierez slovenskou divadelnou sezónou. Súčasťou festivalu je aj Kritická platforma, na ktorej odborníci diskutujú o videných inscenáciách. Práve dôležitosť a potreba diskusie je podstatnou súčasťou divadla. A ja v Martine každoročne hľadám odpoveď na najdôležitejšiu otázku: Ako sa stať dobrým divadelným kritikom? Ale aký je to dobrý divadelný kritik? Čo predurčuje a čo určuje jeho kvality? Myslím si, že jedným z podstatných ukazovateľov kvality divadelného kritika sú postoje tvorcov. Pokiaľ oni majú potrebu diskutovať, pokiaľ chcú s nami viesť dialóg, tak to svedčí o našich kvalitách. Diskusii predsa musí predchádzať otázka. No čo robiť vtedy, keď sa nikto nepýta?  Subjektivitu divadelného kritika by mala prekonať väčšia miera objektivity. Kritik musí byť aj psychológ, ktorý pozná vyhranené charaktery divadelných tvorcov. Veď práve  toto poznanie môže vo viacerých prípadoch zachrániť diskusiu.  Tento...» pokračovať v čítaní

Formy krutosti a Shakespearov Titus Andronicus

čitateľský denníkanalýzaWilliam ShakespeareTitus AndronicusKatarína Krokošová

Tragédia Williama Shakespeara Titus Andronicus je hra o konaní zla vo všetkých (ne)možných podobách. Kým v úvode je obetovanie Alarba len (na prvý pohľad) nenápadným aktom, záverečná večera, pri ktorej Tamora skonzumuje svoje vlastné deti je vyvrcholením hry a zároveň erupciou motívu krutosti. Na začiatku hry sa stretávame s motívom rivality. Hovoríme o časti, keď sme svedkami sporu medzi dvoma bratmi (Saturninus a Bassianus), ktorí sa túžia dostať na trón. Rivalita je v diele citeľná aj implicitne, a to v prípade spomínania rôznych vojen a bojov (napr. v úvode  Marcus spomína, že Titus sa vracia domov z vojen proti Gótom). S motívom násilného odobratia slobody sa stretávame počas celej hry (napr. už v úvode Titus privádza Tamoru, jej synov a Arona ako svojich zajatcov). Tento motív je však v istom zmysle rozpoznateľný aj v prípade Lavinie. Chiron a Demetrius ju znásilnia, odrežú jej jazyk a ruky, aby jej zabránili hovoriť či písať. Možno predpokladať, že jej tak chcú...» pokračovať v čítaní

iniciátor
August - 2020
  01 02
03 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com