Formy krutosti a Shakespearov Titus Andronicus

čitateľský denníkanalýzaWilliam ShakespeareTitus AndronicusKatarína Krokošová

Tragédia Williama Shakespeara Titus Andronicus je hra o konaní zla vo všetkých (ne)možných podobách. Kým v úvode je obetovanie Alarba len (na prvý pohľad) nenápadným aktom, záverečná večera, pri ktorej Tamora skonzumuje svoje vlastné deti je vyvrcholením hry a zároveň erupciou motívu krutosti. Na začiatku hry sa stretávame s motívom rivality. Hovoríme o časti, keď sme svedkami sporu medzi dvoma bratmi (Saturninus a Bassianus), ktorí sa túžia dostať na trón. Rivalita je v diele citeľná aj implicitne, a to v prípade spomínania rôznych vojen a bojov (napr. v úvode  Marcus spomína, že Titus sa vracia domov z vojen proti Gótom). S motívom násilného odobratia slobody sa stretávame počas celej hry (napr. už v úvode Titus privádza Tamoru, jej synov a Arona ako svojich zajatcov). Tento motív je však v istom zmysle rozpoznateľný aj v prípade Lavinie. Chiron a Demetrius ju znásilnia, odrežú jej jazyk a ruky, aby jej zabránili hovoriť či písať. Možno predpokladať, že jej tak chcú...» pokračovať v čítaní

Keď krehkosť bolí

čitateľský denníkanalýzaPena dníKatarína Krokošová

Pena dní francúzskeho spisovateľa Borisa Viana  je na prvý pohľad román o láske. Autor však popri romantickej rovine príbehu – láske Colina a Chloé –, rozpracováva aj rovinu surreálnu, v ktorej sa ako čitatelia veľakrát strácame a nevieme presne určiť, čo postavy skutočne robia a čo sa odohráva len v ich mysliach. Autor však dojem ireality vedome umocňuje, keď čitateľa v týchto nejasných vodách necháva plávať bez  pomoci. Hranicu medzi vzrušujúcim a nezrozumiteľným príbehom tak autor stenčuje. „Ale to víte, když se člověk zamiluje, zpitomí.“ (str. 37) Dej románu  Pena dní je zložitý. Ako čitatelia sledujeme najmä osud Chloé a Colina. Obaja sa do seba zaľúbia na prvý pohľad a rozhodnú sa zosobášiť. Po svadbe však Chloé ochorie a lekári zistia, že ide o vážnu chorobu. Colin má o ňu veľký strach. „Colin však o tom všem nevěděl, běžel, měl strach, proč nestačí být stále spolu, proč se člověk musí ještě bát, možná že se stalo neštěstí, přejelo ji auto, bude asi na lůžku,...» pokračovať v čítaní

Želé

ŽeléKatarína Krokošová

Rada si kupujem gumových medvedíkov Lebo viem, že nehryzú Nebojím sa podať im ruku a prstom stlačiť brušká Aj keď viem, že by mohli vracať Mäkkosť tvrdých dní Dúfam že žiadny medvedík nie je nepárny Aby už nikdy neplakal citrónové slzy, ktorých kyslosť by sa vrátila do mojich úst Lebo by mi chcela poddať ruku No ja som si práve zaviazala rany A preto nemám rada želé Lebo viem, že dokáže tvarovať život Katarína Krokošová, 3. Bc KDŠ» pokračovať v čítaní

Dokážeme vyhrať boj s vlastnou mysľou?

vedátoranalýzaL. N. AndrejevMyseľKatarína Krokošová

Ruský autor Leonid Nikolajevič Andrejev sa vo svojej poviedke Myseľ zamýšľa nad zložitosťou ľudskej mysle. Kam až sme ochotní zájsť vo svojich myšlienkach? Kde končia hranice zdravého rozumu a začínajú hranice šialenstva? Čo je ešte normálne? Aj to sú otázky, ktoré si kladie hlavná postava diela, doktor Anton Ignatievič Keržencev. Príbeh samotnej poviedky je na prvý pohľad jednoduchý. Doktor Keržencev sa dopustí zločinu tak, že zabije Alexeja Konstantinoviča Savelova, svojho bývalého spolužiaka a súčasne soka v láske. ,,Keďže v tomto prípade nejde o smrť prirodzenú, ale o násilnú (vražda), s uvedenou skutočnosťou veľmi úzko súvisí motív zločinu a trestu, založený (ako už bolo spomenuté) na tradícii ruskej literatúry konca 19. storočia, ktorej prototypom je Dostojevského Raskoľnikov v románe Zločin a trest. Tento motív logicky vyúsťuje do motívu väzenia, ďalšieho typického motívu v ruskej literatúre „ prechodného obdobia“.  V Andrejevovej próze Myseľ sa stretávame s jeho...» pokračovať v čítaní

Sušené slivky

minipoviedkaKatarína Krokošová

Otočím kohútikom a prudko zakikiríkam. Namiesto studenej horúca. To sa mi stáva bežne. Dali ma má rád, keď nezabudne, že by ma mal mať rád. Aspoň tak ako ja jeho. Pri otázke na svadbu zmeravie. Pri odpovedi zas ja. Chcela by som mať svadbu. Závidím totiž kamoške. V sobotu sa vydáva. Štvrtýkrát. Hovorí, že možno aj na mesiac, ale Daliho to netrápi. Povedal, že pokiaľ máme spotené telá, svadba musí počkať. No ja si myslím, že čas by sme si našli. Čakám, kým príde on. Vždy, keď začnem usádzať svadobných hostí, strašne sa nahnevá. Na čele sa mu vytvorí hlboká vráska. Rozbíja taniere. Nerozprávame sa. Desať letných dní sme strávili v Bulharsku. Ponáhľali sme sa. Zbalila som si len spodný diel plaviek. Vrchný som našla pohodený medzi sušeným ovocím. V prvom supermarkete. Kúpila som si ho. Dali sa ponoril do neutíchajúceho smiechu. Mala som ho raz. Slnko pálilo najviac na chrbát. Sčervenená koža si pochutnávala na faktore 25. My na sušených slivkách z vrchného...» pokračovať v čítaní

Keď sa z mliečneho zuba stane trvalý

rozhovorMário DrgoňaKatarína Krokošová

Inscenácia Søren Kierkegaard z repertoáru Štúdia 12 mapuje život a filozofiu tejto osobnosti. S autorom textu a zároveň hercom Máriom Drgoňom sme sa rozprávali nielen o inscenácii, ale aj o nešťastnej láske či zmysle života. Prečo ste sa rozhodli spracovať práve úlomky života a filozofiu Sørena Kierkegaarda? Filozofia sa mi zdá byť nesmierne pestrou a zaujímavou vedou. Lákalo ma zaoberať sa ňou  viac už dávnejšie. Teraz som sa k nej konečne dostal. Kierkegaard a jeho dielo, napriek tomu, že zanechal nesmierne silný odkaz, je len štipkou z toho, čomu by som sa chcel venovať. Každopádne, štyri roky žijem s vyštudovanou filozofkou; bez nej by som o Kierkegaardovi vedel sotva viac, než to, že existoval; a možno ani to. To je práve dôvod, prečo som pokladal za dôležité zrealizovať divadelný koncept o tejto osobnosti. Kierkegaard výrazne ovplyvnil smerovanie filozofie, literatúry a tým pádom aj divadla 20. storočia, čo tuší málokto. To, že „predbehol svoju dobu“ možno znie ako...» pokračovať v čítaní

Čo sme vždy chceli vedieť o našej knižnici

rozhovoro našej knižniciKatarína Krokošová

A tak sme sa báli opýtať. Keď sme na začiatku akademického roka rozmýšľali, s kým urobíme interview, napadli nám samé slávne mená. No potom nám zišlo na um, že by nebolo zlé porozprávať sa s ľuďmi, s ktorými prichádzame do kontaktu dennodenne a ktorým sú mnohí z nás vďační za nájdenie nevyhnutne potrebnej knihy, a teda aj za skoré odovzdanie záverečnej práce, či skrátka len za radu a rozveselenie po náročnom dni. Dlhšie sme už teda neváhali a porozprávali sme sa s tímom našej akademickej knižnice. Nehovorili sme však len o fungovaní knižnice, ale aj o umení a potrebe divadelnej kritiky. Ako sa vám pracuje v akademickej knižnici a čo je vašou úlohou? Rastislav Blaho (RB): Celkovo príjemne. Je to veľmi zaujímavá a tvorivá práca. Každý príde s nejakým nápadom. Mojou úlohou je, aby si tu každý našiel to, čo potrebuje pre svoju múzu, rád sem chodieval a dobre sa tu cítil. Katarína Trnavská (KT): VŠMU ma dostalo svojou atmosférou. Občas niekto zaspieva, zahrá na gitare,...» pokračovať v čítaní

Povedať svoj názor, nie dokazovať svoju pravdu

anketadivadelná kritikaKatarína Krokošová

Vzťah medzi tvorbou a kritikou bol odjakživa napätý. Na druhej strane sa však mnohokrát v dejinách z jednej či druhej strany ozývalo volanie po dialógu, po spoločnej snahe otvárať otázky umenia a hľadať na ne odpovede. Jednou z tých otázok je práve funkcia umeleckej kritiky a jej význam pre tvorbu. Preto sme obrátili garde a študentom VŠMU sme dali možnosť nastaviť nám zrkadlo – opýtali sme sa ich dve otázky.     1. Čo si myslíte o aktuálnej pozícii divadelného kritika? 2. Má pre vás práca divadelného kritika zmysel? * Marek (študent herectva) Dlho som tvrdil, že umenie sa netvorí pre odborníkov, a preto som sa na prácu divadelného kritika pozeral cez prsty. Až pri konfrontácii s divadelnou kritikou v praxi som pochopil, že je dôležité, aby divadelným praktikom niekto nastavoval zrkadlo. Vzťah divadelného kritika a praktika sa teda dá pripodobniť  funkcii investigatívneho novinára a politika. Širokú verejnosť informuje, čo sa v divadle deje, pomenúva klady a...» pokračovať v čítaní

Na Návštevu sa oplatí ísť!

Friedrich DürrenmattNávštevaDivadlo LabKatarína Krokošová

Známy text švajčiarskeho dramatika Friedricha Dürrenmatta Návšteva starej dámy sa na Slovensku inscenoval už niekoľkokrát. Príbeh miliardárky Claire, ktorá sa rozhodne pomôcť rodnej obci tak, že žiada smrť svojho bývalého milenca, ponúka nadčasové témy, aktuálne aj v súčasnosti. Tvorcovia inscenácie Návšteva, ktorá mala v decembri premiéru v študentskom Divadle Lab, si ako leitmotív zvolili tému manipulácie a ponižovania. Pôvodný text Friedricha Dürrenmatta sa v inscenácii nevyhol potrebným úpravám (Karol Rédli, Hana Tichá), čo naznačuje aj samotný názov inscenácie. Tvorcovia sa pokúsili o výraznú aktualizáciu. Názov mesta Güllen v origináli nie je náhodný. Vychádza zo základu slova „Gülle“, čo v preklade znamená hnojovica. Inscenátori nachádzajú vhodný ekvivalent situovaním deja do Šváboviec. Významotvorné je aj samotné priezvisko starej dámy. Pôvodne Claire Zachanassianová je alúziou na meno vtedy známych boháčov Basila Zaharoffa, Aristotela Onassisa a Calouste Gulbenkiana, v...» pokračovať v čítaní

V Bátovciach sa dejú zázraky

nezávislé divadloBátovceMiraclesKatarína Krokošová

Divadlo Pôtoň, sídliace na vidieku v Bátovciach, je v slovenskom kontexte vnímané predovšetkým ako divadlo, ktoré sa zaoberá spoločenskými témami. Vo svojich inscenáciách sa v minulosti pokúšalo nájsť odpovede na otázky týkajúce sa národnej identity. Tvorcovia však majú pocit, že sa dostali na pomyselné rázcestie, kedy si kladú otázku, ako ďalej a čo všetko ešte má zmysel. Dôvodom istého skepticizmu je strata základných ľudských hodnôt. Čo keď nám zostáva už len veriť v zázraky? Na projekte Miracles (z angl. zázraky, divy) spolupracovalo Divadlo Pôtoň so Slávou Daubnerovou a so zoskupeniami Debris Company a Med a Prach, ktoré sa tiež vyznačujú osobitou poetikou. Počas festivalu Divadelná Nitra 2017 bolo Miracles súčasťou hlavného programu. Na začiatku projektu bol zázrak. Zázrak ako téma, ako neuchopiteľný zjav, ako niečo „nepomenovateľné.“ Všetky štyri zoskupenia hľadali odpoveď na otázku: „Čo je pre mňa zázrak?“ a  mali možnosť pomenovať to svojbytným divadelným jazykom,...» pokračovať v čítaní

iniciátor
01 02 03 04 05 06 07
08 09 10 11 12 13 14
15 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com